Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/75/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Ul. Mliekárenská č. 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Ul. Kubániho č. 16, 811 04 Bratislava, IČO 47 233 516, proti povinným 1/ D.. F. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ul. F. č. XXXX/XX, XXX XX B. B., 2/ F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. F. č. XXXX/XX, XXX XX B. B., vedenej pod sp.zn. Ex 783/12 súdnou exekútorkou JUDr. Júlia Kubjatková, so sídlom Exekútorského úradu Ul. M.R. Štefánika č. 11, 977 01 Brezno, o vymoženie 10861,85 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Brezne č.k. -17, zo dňa 31. októbra 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Júlie Kubjatkovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 783/12, zo dňa 28.10.2012, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdna exekútorka žiadala poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V exekučnej veci by sa malo vymáhať plnenie zo spotrebiteľského úveru, poskytnutého povinnému 1/ oprávneným na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 89655-46111 uzavretej dňa 22.10.2008 (15.10.2008 zmluvu podpísal iba oprávnený). Povinná 2/ zmluvu podpísala ako spoludlžník. Ide o formulárovú zmluvu, používanú oprávneným pri poskytovaní peňažných prostriedkov za odplatu. Okresný súd ex offo preskúmal rozhodcovskú doložku, začlenenú v rámci podmienok tejto štandardnej zmluvy pod bod 21. z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Aplikoval ust. - a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, v ktorých je s účinnosťou od 01.04.2004 implementovaná smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Doložku vyhodnotil ako neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy. Nie je účastníkmi dojednaná individuálne, jej obsah bol veriteľom vopred pripravený a všeobecne znemožňuje voľbu dlžníka (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, či už z nevedomosti alebo nemožnosti vyplývať na obsah zmluvy. Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ust. ZoRK dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby súd súdnu exekútorku poveril vykonaním exekúcie v zmysle žiadosti. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 342,96 eur, trov právneho zastúpenia.

Namietal, že povinný 1/ má postavenie podnikateľa, tak je špecifikovaný v zmluve, pôžička mu bola poskytnutá na účel podnikania (na kúpu materiálu). Konajúci súd v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľov, hoci na to neboli splnené podmienky. Záväzok zo zmenky má abstraktný charakter, je záväzkom samostatným a oddeleným od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jeho vzniku. Zmenka je platná, ak obsahuje všetky náležitosti podľa ust. zmenkového a šekového. Zmenkový dlžník má právo brániť sa plneniu zo zmenky uplatnením námietok. V rozhodcovskom konaní takáto námietka povinným vznesená nebola. Exekučný súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, lebo zmenkový právny vzťah, a o taký tu ide, nie je vzťahom spotrebiteľským. Exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust. Exekučného poriadku a ZoRK. Rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je alternatívne. Od dlžníka sa nevyžaduje, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatní sa vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu veci súdnou cestou. Dlžník a veriteľ nie sú nijako limitovaní pri podaní žaloby a pri voľbe, na koho sa obrátia. Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na nesprávnych skutkových a právnych záveroch.

Povinný 1/ navrhol uznesenie potvrdiť. K odvolaniu oprávneného uviedol, že pôžičku si bral ako fyzická osoba (nie podnikateľ). Požadovaným daňovým priznaním preukázal výšku svojho príjmu, nakoľko je živnostník. Poskytnutá pôžička bola oprávnenému splatená, okrem zmluvných pokút a úrokov.

Povinná 2/ sa k odvolaniu nevyjadrila.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa v znení neskorších predpisov .

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a uznesenie okresného súdu podľa potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Postup exekučného súdu, keď preskúmaval exekučný titul, treba hodnotiť ako opodstatnený a súladný so zákonom. S poukazom na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku (§ 41) a ZoRK (§ 45 ods. 1) súd môže skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

Keď exekučný súd skúmal formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, postupoval dôsledne podľa ust. § 44 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a dôsledne sa riadil tým, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Podľa ust. § 45 ZoRK rozhodcovskému rozsudku možno za splnenia zákonom stanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť. Venoval náležitú pozornosť zisťovaniu existencie prípadného rozporu exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom. Práve z dôvodu, že exekučný súd zistil takýto rozpor, spočívajúci v tom, že právomoc orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom, žiadosť exekútorky zamietol.

Oprávnenie i povinnosť súdu príslušného na výkon rozhodnutia alebo exekúciu skúmať rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul, z hľadísk upravených v ustanoveniach § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK, nie je podmienená ne/existenciou spotrebiteľského právneho vzťahu.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy - právne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným (veriteľom) a povinným (dlžníkom) tak, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva.

Uvedené treba ustáliť napriek označeniu povinného 1/ v zmluve údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, registrácia), pretože účel uzatvorenia zmluvy a ani účel, za akým boli peňažné prostriedky (úver) povinnému 1/ poskytnuté, v zmluve vôbec nie je uvedený. Zároveň predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.

V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (v tomto konaní oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi (povinnému 1/) poskytnuté na účel podnikania, výkon jeho živnostenského oprávnenia - zárobkovej činnosti. Aj v odvolaní kladie oprávnený dôraz len na označenie povinného 1/ v zmluve, že tento je identifikovaný IČO-m, ktoré sa prideľuje iba subjektom v postavení podnikateľa a tiež údajmi registra, ktorý podnikateľa zapísal, z čoho podľa názoru oprávneného treba bez ďalšieho, automaticky vyvodiť, že potom aj peňažné prostriedky (úver) mu boli poskytnuté na účel podnikania - zárobkovej činnosti, že povinný 1/ pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. S takýmto názorom však súhlasiť nemožno. Naviac boli preukázané skutočnosti, ktoré túto hypotézu skôr vyvracajú.

Zo žiadosti o poskytnutie pôžičky zo dňa 08.10.2008, ktorú pripojil oprávnený k odvolaniu, ktorá mala byť podkladom pre poskytnutie predmetného úveru (pôžičky) povinnému 1/, totiž nemožno bezpečne a spoľahlivo ustáliť, že povinný 1/ zmluvu uzatváral ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, vzhľadom na „dvojaké“ označenie povinného 1/ v tejto žiadosti. Tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko

- §, 4 o mene a priezvisku, tiež rodné číslo a trvalé bydlisko, rodinný stav), ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno - , IČO, miesto podnikania). Z uvedených údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný 1/ uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali povinného 1/ ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného 1/ ako fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých povinným 1/, napr. z občianskeho preukazu. Zo žiadosti o úver je zrejmé, že verejná listina (napr. občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské

oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu žiadosti priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný 1/ - dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) ani iba v žiadosti uvedený všeobecný údaj o poskytnutí úveru „nákup materiálu“. Takýto údaj neposkytuje odpoveď na otázku akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou povinného 1/ vôbec uzavretie zmluvy o úvere má. Bezpečným preukázaním nie sú ani ustanovenia o povinnostiach dlžníka zakotvené v zmluve v čl. 14.1., či 17. písm. b), e) a f), ktorými dôvodí oprávnený, že aj obsah týchto by mal jednoznačne preukazovať, že dlžníkom zo zmluvy musí byť podnikateľský subjekt a treba z nich vyvodiť i to, že úver si vzal na podnikanie, že finančné prostriedky použil na výkon jeho živnostenského oprávnenia.

Iné dôkazy, okrem žiadosti o úver a zmluvy o úvere, oprávnený na preukázanie svojich tvrdení nepredložil.

Povinný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že v predmetnom zmluvnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval, že finančné prostriedky prijal ako fyzická osoba.

Podľa názoru odvolacieho súdu, za danej situácie je treba uplatniť výklad v súlade s , t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. , ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“, t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.) Ust. znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (účinného od 01.01.2008), ako aj ust. článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však, aby osoba požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Aj s prihliadnutím na znenie nemožno mať za preukázaný nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere zo dňa 22.10. 2008.

Okresný súd považoval rozhodcovskú doložku za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedenej na súdoch, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, je neplatná. V danej veci boli splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Za správny odvolací súd nepovažuje ani právny názor oprávneného, že platnosť zmenky nie je možné posudzovať z náležitostí platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje, pretože zmenkový vzťah je abstraktný právny vzťah.

Aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že priznané plnenia vyplývajú z nesplateného úveru poskytnutého žalovanému 1/ (povinnému 1/) žalobcom (oprávneným) na základe Zmluvy o revolvingovej pôžičke zo dňa 22.10.2008, že žalovaný 2/ (povinný 2/) k tejto pristúpil ako spoludlžník, že splnenie záväzku zo zmluvy bolo zabezpečené zmenkou, kde žalovaný 1/ vystupuje ako vystaviteľ zmenky, žalovaný 2/ ako avalista. Z tohto možno dôvodne vyvodiť, že aj rozhodcovský súd zmluvu o pôžičke (úvere) považoval za právny dôvod vzniku záväzku účastníkov, hoci aplikoval pri rozhodovaní ust. zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového a konštatoval vznik zmenkového

záväzkového vzťahu medzi účastníkmi. V danom prípade preskúmanie spôsobilosti exekučného titulu spočíva v preskúmaní zmluvy o úvere, ako právneho dôvodu vzniku záväzku účastníkov a nie, výlučne zmenkovoprávneho vzťahu účastníkov, ktorý je iba vzťahom akcesorickým, zabezpečujúcim hlavný záväzkový (úverový) vzťah účastníkov. Napokon, exekučný súd v rozhodnutí rešpektoval, že rozhodcovským rozsudkom bol priznaný nárok vyplývajúci zo zmenkového vzťahu.

Oprávnený uplatnil trovy odvolacieho konania, trovy jeho právneho zastúpenia. V exekučnom konaní súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203).

Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.