Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Csp-129-2021.pdf
PDF · 67.86 KB
Case nature
Subarea
36Csp/129/2021
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobkyne: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585441, zast.: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Slávka Kováčová, advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 30 689 210, o zaplatenie 9.061,64 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.10.2021 sa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 9.061,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7.702,40 EUR od 3.7.2019 do zaplatenia a zo sumy 1.359,24 EUR od 28.11.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Podaním doručeným súdu dňa 8.6.2023 vzala žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaná jej uhradila sumu vo výške 2.265,40 EUR ustálenú po mimosúdnej dohode, čím žalobkyňa považuje svoj nárok za uspokojený. Zároveň súdu oznámila, že nárok na náhradu trov konania si neuplatňuje.
3. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných oprávnení žalobcu ako strany sporu s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp).
7. Vzhľadom na nepochybný dispozičný úkon žalobkyne vo veci samej, ktorým vzala žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení konanie zastavil.
8. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo ku skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, čo je i prípad daného sporu, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nakoľko zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania. Pokiaľ jedna z procesných strán zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemohlo byť vydané meritórne rozhodnutie, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem procesného zavinenia je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. 11. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca vzal žalobu voči žalovanej späť a z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania pre späťvzatie žaloby. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovanej k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia konania, t. j. strana sporu, ktorá podala žalobu a bez vecného rozhodnutia súdom zobrala žalobu späť.
12. Je nepochybné, že žalobca tým, že vzal žalobu späť v celom rozsahu, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. Nárok na náhradu trov konania má tak žalovaná. Súd výzvou zo dňa 20.6.2023 vyzval žalovanú, aby v lehote určenej súdom oznámila, či si v predmetnom konaní uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaná súdu oznámila, že v konaní si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje, súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania žalovanej voči žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP), ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).