Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13S-133-2012.pdf
PDF · 132.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: N. I., bytom T., C. XX, právne zastúpený JUDr. Andrejom Kolárikom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 14, Bratislava, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Trenčíne (od 1. januára 2013 Správa katastra v Trenčíne), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. XX/XXXX-VSÚ-X zo dňa 7. augusta 2012, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca včas podanou žalobou žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č.j. XX/XXXX-VSÚ-X zo dňa 7. augusta 2012, ako aj rozhodnutie vedúceho služobného úradu Katastrálneho úradu v Trenčíne č. XX/ XXXX-VSÚ zo dňa 28. mája 2012 z dôvodu nezákonnosti.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím č.j. XX/XXXX-VSÚ-X zo dňa 7. augusta 2012 na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutie vedúceho služobného úradu Katastrálneho úradu v Trenčíne (ďalej len správny orgán 1. stupňa) č. XX/XXXX-VSÚ zo dňa 28. mája 2012 a súčasne odvolanie žalobcu zamietol. Správny orgán 1. stupňa dňa 28. mája 2012 rozhodol, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu končí odvolaním podľa § 40 ods. 2, písm. c), zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe dňom 14. marca 2008 z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Žalobca sa dopustil závažného porušenia služobnej disciplíny dňa 4. februára 2008 tým, že v automatizovanom informačnom systéme katastra nehnuteľností (AIS KN), v súbore popisných informácií katastrálneho operátu (L.) katastrálneho územia V., bezdôvodne zrušil celkovo 15 listov vlastníctva, čím narušil integritu údajov katastra o evidovaných nehnuteľnostiach, o právach k nim a o ich vlastníkoch a spôsobil tým pochybnosti o správnosti, aktuálnosti a vierohodnosti údajov katastra. Skutok bol posúdený ako závažné porušenie služobnej disciplíny podľa vnútornej smernice služobného úradu č. 5/2006 z 31. októbra 2006. Žalovaný konštatoval, že správny orgán 1. stupňa pri rozhodovaní zobral do úvahy dôvody uvedené v zrušujúcom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 8Sžo/253/2010 s tým, že vykonal vo veci ďalšie dokazovanie, ktoré bolo ešte možné vykonať vzhľadom na uplynutie času od zistenia skutku. Dňa 3. mája 2012 prejednal skutok za účasti žalobcu a jeho advokátky, ako aj pracovníkov Katastrálneho úradu v Trenčíne a Správy katastra v Trenčíne, ktorí boli v čase skutku zamestnaní na Správne katastra Trenčín. Za účasti žalobcu bol okrem iného objasnený postup zamestnancov katastra pri práci s údajmi katastra v programovom vybavení L., prístup k tomuto programovému vybaveniu, možnosť zneužitia počítača na vymazanie
listov vlastníctva z elektronicky spravovaného písomného operátu žalobcom, alebo iným zamestnancom správy katastra, alebo cudzou osobou, a to v čase krátkej neprítomnosti žalobcu na pracovisku. Žalovaný sa stotožnil so záverom správneho orgánu 1. stupňa, že žalobca bol riadne oboznámený s vnútornými právnymi normami (č. 2_1/07 a č. 5/06), ktoré sa týkali bezpečnosti informačného systému katastrálneho úradu aj napriek tomu, že o oboznámení nebol vyhotovený písomný, obrazový alebo zvukový záznam. Skutočnosť, že školenia, ktorého predmetom bolo aj oboznámenie s vnútornými právnymi normami č. 2_1/07 a č. 5/06, sa žalobca zúčastnil preukazuje prezenčná listina, ktorú žalobca podpísal. Žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca sa dopustil dňa 14. marca 2008 závažného porušenia služobnej disciplíny tým, že bezdôvodne zrušil z počítača, na ktorom pracoval, 15 listov vlastníctva v automatizovanom informačnom systéme katastra nehnuteľností (AIS KN) v súbore popisných informácií katastrálneho operátu (L.) katastrálneho územia V.. Tohto skutku sa mohol dopustiť jedine žalobca, pretože pokyn na výmaz listov vlastníctva bol daný z počítača žalobcu. Toto konanie nebolo dôsledkom nedbanlivosti pri práci s počítačom, pretože na vymazanie údajov programového vybavenia bolo potrebné vykonať niekoľko krokov k odstráneniu jednotlivých položiek a tieto musel zadávateľ potvrdiť tak, že položky prikazuje odstrániť. Žalobca mal dňa 14. marca 2008 uložené pracovné povinnosti, do ktorých nepatrila práca s listami vlastníctva v kat. úz. V.. Žalovaný posúdil vymazanie listov vlastníctva v elektronickej podobe ako skutok, ktorým bola narušená dôveryhodnosť štátneho orgánu povereného viesť databázu údajov o nehnuteľnostiach a o právach k nim. Uviedol, že nemôže zmierniť intenzitu škodlivosti konania žalobcu skutočnosť, že vymazané údaje možno opätovne aktualizovať ich zadaním do systému z existujúcich listov vlastníctva v tzv. papierovej podobe, alebo opätovným zápisom z verejných listín. Žalovaný sa tak stotožnil so zistením skutkového stavu správnym orgánom 1. stupňa ako aj s jeho právnym záverom.
Žalobca v žalobe namietal nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z týchto dôvodov:
- žalovaný nepreukázal, že predmetného konania sa dopustil žalobca;
- skutok nemôže byť hodnotený ako závažné porušenie pracovnej disciplíny;
- samotný výrok prvostupňového rozhodnutia je koncipovaný v zjavnom rozpore so zákonom o štátnej službe.
Žalobca k jednotlivým bodom žaloby uviedol, že sa nedopustil konania, ktoré sa mu pripisuje. Jeho odvolanie z funkcie malo byť dôsledkom zneužitia postavenia riaditeľky Správy katastra v Trenčíne, S.. K. I., ktorá nestrpela otvorené vyjadrenia názorov zo strany žalobcu a celá situácia bola vykonštruovaná tak, aby bol so žalobcom skončený štátnozamestnanecký pomer. Dňa 3. mája 2012 sa uskutočnilo na pracovisku žalobcu doplnenie dokazovania a k jeho výsledkom žalobca uviedol, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že sa skutočne dopustil skutku, ktorý bol dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Nesúhlasil so záverom správneho orgánu 1. stupňa, že podľa protokolárnych záznamov obsiahnutých v programe L., boli zmeny evidované pod položkou zmien č. 14/2008 vykonané z počítača, ktorý používal žalobca. Tvrdil, že v súlade s právnou teóriou a aj praxou nie je bez ďalšieho možné prijať záver, že činnosť realizovaná z počítača je pričítateľná jeho vlastníkovi. Osobitne to platí v prípade, ak na pracovisku nepracuje pracovník sám pričom u žalovaného nebol zavedený žiaden systém ochrany pred zneužitím počítačov. Ďalej tvrdil, že ak je počítač napojený na sieť, administrátor siete pozná všetky prístupové práva k počítačom v sieti. V tejto súvislosti poukázal na smernicu žalovaného č. 2_2/2007, podľa ktorej administrátor siete zabezpečuje vykonávanie správy systémových a užívateľských účtov a prideľuje užívateľom prístupové práva. Podľa žalobcu tvrdenie, že prístupové heslo nie je známe žiadnemu inému zamestnancovi, je účelové a nepravdivé. Samotná zmena na listoch vlastníctva nepreukazuje, že ju vykonal žalobca a žalovaný nepreukázal, že bol v rozhodnom čase (okamihu) na pracovisku a pracoval s počítačom. „Protokol rušenia údajov KN“, ktorý predložil žalovaný, je účelovo vytvorený dokument, v ktorom nefiguruje údaj P. a nie je z neho zrejmé kto a ako zmeny vykonal. Z „Výkazu zmien v katastrálnom území V.“ vyplýva, že zmena bola vykonaná s použitím prístupových práv žalobcu, ale nepotvrdzuje, že zmena bola vykonaná priamo z jeho počítača. Podľa žalobcu nie je možné bez ďalšieho vylúčiť vykonanie zmien aj z iného počítača než mal žalobca. Podľa žalobcu je všeobecne známa skutočnosť, že dokumenty vytvorené v počítači sú ľahko manipulovateľné, údaje o čase a dátume na dokumentoch ukladaných v počítači možno jednoduchým spôsobom upravovať zmenou nastavenia počítača. Preto protokol nie
je vierohodný, keďže nebolo preukázané kedy, kde a kým bol vytvorený a či počítač fungoval správne. Žalobca spochybnil tvrdenie žalovaného, že bol riadne oboznámený so Smernicou KÚ v Trenčíne č. 2_1/2007, čo potvrdil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. 1Sžo 125/2009 a 8Sžo 253/2010. Preto žalovaný nesprávne právne posúdil vec, keď konštatoval porušenie povinnosti žalobcu držať prístupové heslo v tajnosti. Preskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia je sťažená aj z dôvodu, že v prvostupňovom rozhodnutí sa správny orgán odvolával na výpoveď svedka, ktorý v rozhodnutí nebol bližšie špecifikovaný. Ide pravdepodobne o Bc. K. U. a obsah jej výpovede je bezpredmetný, pretože svojou pravdivou výpoveďou mohla privodiť sebe, alebo iným zamestnancom žalovaného postih za porušenie smernice. Súčasne poukázal na výpoveď svedka S. J., ktorý potvrdil, že žalovaný riadne nepreškolil svojich zamestnancov. Žalovaný sa nezaoberal možnosťou, či zmenu na listoch vlastníctva mohli spôsobiť spolupracovníčky žalobcu Z. C., alebo A. V., ktoré s nim pracovali v jednej kancelárii. K zmene na listoch vlastníctva došlo o 15 hod. a 16 min., pričom nie je pravdepodobné, aby si Z. C. s odstupom času pamätala, či žalobca bol v danom čase na pracovisku. Žalovaný nepreukázal, že oboznámil žalobcu so smernicou č. 5/2006, a preto ju nemôže na neho aplikovať. Aj z tohto dôvodu je výrok rozhodnutia nesprávny a podľa žalobcu ide o dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca považoval za irelevantné iné skutočnosti uvádzané žalovaným až po 4 rokoch. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. novembra 2009, sp. zn. 1Sžo 125/2009, a zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 8Sžo/253/2010, v ktorých bolo skonštatované, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie na prijatie záveru, že žalobca skutočne skutok vykonal a že sa dopustil závažného porušenia služobných povinností. Oproti predchádzajúcemu stavu, ktorý bol známy v čase rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nenastal v dokazovaní žiaden posun. Neboli vykonané dôkazy, ktorými by bolo preukázané, že žalobca v rozhodnom čase pracoval s listami vlastníctva v kat. úz. V.. Žalobca spochybnil výpoveď svedkyne Z. C., ktorá bola uvedená len v prvostupňovom rozhodnutí. K výpovediam ostatných svedkov uviedol, že tieto sa týkali aktuálnych pomerov u žalovaného a nie k okolnostiam, ktoré boli dňa 4. februára 2008 o 15 hod. 16 min. Zotrval na názore, že skutok mohol byť vykonštruovaný za súčinnosti administrátora siete, alebo niektorej z jeho spolupracovníčok, alebo iného zamestnanca žalovaného. Pokiaľ žalovaný uviedol, že nie je schopný zabezpečiť požadované dôkazy, nemôže ísť o situáciu, ktorá je na jeho ťarchu. V prípade, ak by sa aj žalobca dopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu, nemôže byť toto konanie hodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle vnútornej smernice žalovaného č. 5/2006, s ktorou žalobca nebol oboznámený. Ak je dôvodné skončenie služobného pomeru zo strany služobného úradu pre porušenie pracovnej disciplíny zo strany štátneho zamestnanca, musí ísť o zavinené porušenie a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Pri posudzovaní intenzity je potrebné zohľadniť dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, ako aj či bola zamestnávateľovi spôsobená škoda. Ide o názor, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v predchádzajúcich rozhodnutiach. Žalovaný nepreukázal, že došlo k akejkoľvek škode a žalobcovi nie je známe, či K. J. (žiadateľ o LV v kat. úz. V.) podal sťažnosť. Žalobca v ďalšej časti žaloby prezentoval názor na to, ako verejnosť negatívne vníma činnosť orgánov štátnej správy, menovite správ katastra. Namietal, že v danom prípade nebola spochybnená správnosť a hodnovernosť údajov katastra o nehnuteľnostiach v kat. úz. V., pretože vymazané údaje boli v krátkom čase obnovené. Žalobca pracoval na správe katastra viac ako 30 rokov a teda vedel, že zmenené údaje v elektronickom systéme sú reparovateľná z originálov listov vlastníctva, a preto nemal dôvod dopustiť sa skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Poukázal na skutočnosť, že Polícia SR zastavila konanie č. CVS:ORP-564/1-OSV-TN-2010, v ktorom bol vypočutý ako svedok, pričom predmetom tohto konania bolo šetrenie výmazu listov vlastníctva v kat. úz. V.. Žalobca v závere žaloby tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože porušenie pracovnej disciplíny bolo hodnotené ako závažné porušenie na základe smernice žalovaného č. 5/2006, s ktorou nebol riadne oboznámený a odporuje skutkovým zisteniam žalovaného. Nesúhlasil s dátumom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňom 14. marca 2008, pretože s poukazom na ust. § 40 ods. 4 zákona o štátnej službe mohol jeho štátnozamestnanecký pomer k žalovanému skončiť najskôr dňom 30. augusta 2012, t.j. dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.
Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že pre rozhodnutie zabezpečil všetky dostupné dôkazy, z ktorých vyplýva, že skutok bol vykonaný z počítača žalobcu, ktorý bol v daný deň osobne prihlásený do programovej aplikácie, s ktorou v ten deň pracovať vôbec nemal. Žalobca zodpovedal za činnosť vykonanú z jeho počítača v jeho mene. Dokumenty „Protokol rušenia údajov KN“ a „Výkaz zmien v katastrálnom území V.“ neboli účelovo vytvorené dokumenty aj keď žalobca tvrdil, že ich nevidel. Tvrdenie žalobcu, že nebol riadne oboznámený so Smernicou KÚ v Trenčíne
č. 2_1/2007, považoval žalovaný za účelové z dôvodu, že žalobca sa zúčastnil dňa 5. júna 2007 školenia o Bezpečnostnom projekte informačných systémov, o čom svedčí jeho podpis na prezenčnej listine. Smernica KÚ v Trenčíne č. 2_1/2007 je časťou Bezpečnostného projektu IS Katastrálneho úradu v Trenčíne, ide o bod 4.4.3.5. tohto projektu. Žalovaný zdôraznil, že „Bezpečnostný projekt IS Katastrálneho úradu v Trenčíne“ obsahuje povinnosti jednotlivých užívateľov informačného systému. Svedkyňa Bc. K. U. vo výpovedi (zápisnica zo dňa 5. mája 2012) potvrdila, že zamestnanci žalovaného boli dňa 5. júna 2007 poučení o povinnosti držať heslo v tajnosti. Podľa žalovaného účelom konania nebolo posudzovanie konania vtedajšej riaditeľky Správy katastra v Trenčíne, pretože vo veci rozhodoval prednosta Katastrálneho úradu v Trenčíne. Žalovaný nepovažoval za dôvodné vyjadrenie žalobcu, resp. jeho advokáta, k práci nekonkrétnych správ katastra, pretože to nesúvisí s prejednávanou vecou. Tiež nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že následkom výmazu listov vlastníctva mu nevznikla škoda a že rozhodnutie nemá „racionálny základ“. Žalovaný v konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru neskúmal dôvody, pre ktoré sa žalobca dopustil skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Žalobcom namietané skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dňom 14. marca 2008 ponechal žalovaný na úvahe súdu. Žalovaný v závere vyjadrenia tvrdil, že po doručení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011, sp.zn. 8Sžo/253/2010 prvostupňový správny orgán doplnil dokazovanie v zmysle tohto rozhodnutia, odstránil vytýkané nedostatky a vo veci rozhodol, s ktorým rozhodnutím sa žalovaný stotožnil.
Krajský súd postupom podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že správny orgán 1. stupňa s prihliadnutím na dôvody uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. novembra 2011, sp. zn. 8Sžo/253/2010, doplnil vo veci dokazovanie a vymenoval poradnú komisiu v zmysle § 139 zákona o štátnej službe. Jej zloženie oznámil žalobcovi listom z 14. februára 2012. Ďalším listom z 4. apríla 2012 bol žalobca oboznámený s tým, že konanie o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru pokračuje a súčasne bol vyzvaný, aby navrhol vykonať dôkazy na podporu jeho tvrdení. Žalobca na výzvu reagoval písomne dňa 16. apríla 2012, nenavrhol však vykonanie žiadnych konkrétnych dôkazov. Prvostupňový správny orgán vykonal dňa 3. mája 2012 ohliadku pracoviska žalobcu, ktorej sa okrem vedúcich pracovníkov žalovaného zúčastnil žalobca a jeho advokátka S.. K. P., ďalej Bc. K. U., spolupracovníčka žalobcu a S. J., pracovník oddelenia dokumentácie a poskytovania informácií Správy katastra v Trenčíne. Ohliadky sa nezúčastnila S.. I., ktorá bola odvolaná z funkcie riaditeľky správneho orgánu 1. stupňa a A. V., ktorá ukončila služobný pomer. Na ohliadke bolo ustálené, že žalobca si sám zvolil prístupové heslo „P.“, v predchádzajúcich rozhodnutiach bolo nesprávne uvádzané heslo „I.“ v dôsledku písacej chyby. X.. K., vedúci technického oddelenia Správy katastra v Trenčíne, k námietke žalobcu o otvorení počítača uviedol, že počítač bol spustený s uvedením hesla, ktoré bolo k 22. februáru 2008 platné. V uvedený deň nebolo použité prístupové heslo a heslo do programu L., ktoré poznal len žalobca. X.. K. zdôraznil, že v uvedený deň išlo len o otvorenie počítača. Bc. K. U. (spolupracovníčka žalobcu) potvrdila, že nikto zo zamestnancov nepozná prístupové heslo iného zamestnanca. O udržaní prístupového hesla v tajnosti boli zamestnanci správneho orgánu 1. stupňa poučení na školeniach, ktoré organizoval nadriadený štátny orgán, t.j. Katastrálny úrad v Trenčíne. S. J. nepotvrdil, že školenie o Bezpečnostnom projekte informačných systémov, ktoré sa uskutočnilo 5. júna 2007, školiteľom bol X.. C. K., bolo vykonané neštandardne. Jeho vyjadrenie, na ktoré poukázal žalobca, sa týkalo školenia o požiarnej ochrane a o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ochrane osobných údajov, ktoré predčasne ukončila bývalá riaditeľka Správy katastra v Trenčíne. Správny orgán 1. stupňa dňa 28. mája 2012 rozhodol, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu končí
odvolaním podľa § 40 ods. 2, písm. c), zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe dňom 14. marca 2008 z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Podľa prvostupňového správneho orgánu sa žalobca mal dopustiť závažného porušenia služobnej disciplíny dňa 4. februára 2008 tým, že v automatizovanom informačnom systéme katastra nehnuteľností (AIS KN), v súbore popisných informácií katastrálneho operátu (L.) katastrálneho územia V., bezdôvodne zrušil celkovo 15 listov vlastníctva, čím narušil integritu údajov katastra o evidovaných nehnuteľnostiach, o právach k nim a o ich vlastníkoch a spôsobil tým pochybnosti o správnosti, aktuálnosti a vierohodnosti údajov katastra. Skutok bol posúdený ako závažné porušenie služobnej disciplíny podľa vnútornej smernice služobného úradu č. 5/2006 z 31. októbra 2006. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím zo dňa 7. augusta 2012, č.j. XX/XXXX-VSÚ-X, potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XX/XXXX-VSÚ zo dňa 28. mája 2012 a súčasne odvolanie žalobcu zamietol.
Súd z pripojených spisov tun. krajského súdu sp. zn. 11S/31/2008 a sp. zn. 11S/51/2010 zistil, že žalovaný rozhodol prvý raz o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny žalobcom ku dňu 14. marcu 2008 podľa § 40 ods. 2, písm. c), zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. VSÚ 1/ 2008 z 18. apríla 2008, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.j. 276/2008-VSÚ zo dňa 7. marca 2008. Krajský súd na odvolanie žalobcu zrušil rozsudkom z 12. novembra 2008, č.k. 11S 31/2008-54 rozhodnutie žalovaného z 18. apríla 2008 a aj prvostupňové rozhodnutie z 7. marca 2008 a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2, písm. c), a e), O.s.p.. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalovaného rozsudkom z 19. novembra 2009, sp. zn. 11S/31/2008, potvrdil rozsudok krajského súdu z 12. novembra 2008. Žalovaný v ďalšom konaní opakovane dňa 2. marca 2010 rozhodol v konaní č. XX/XXXX- VSÚ tak, že na odvolanie žalobcu potvrdil prvostupňové rozhodnutie z 13. januára 2010 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním podľa § 40 ods. 2, písm. c), zákona č. 312/2001 Z.z. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu mal skončiť dňom 14. marca 2008 z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Krajský súd rozsudkom zo dňa 28. júla 2010, č.k. 11S/51/2010-33, zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky na odvolanie žalobcu rozsudkom z 24. novembra 2011, sp. zn. 8Sžo/253/2010, napadnutý rozsudok tun. krajského súdu z 28. júla 2010 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. XX/XXXX-VSÚ z 2. marca 2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bol správny orgán povinný riadne zistiť skutkový stav a vyvodiť z neho správny právny záver. Správny orgán bol povinný v ďalšom konaní preukázať, kedy žalobcovi oznámil začatie správneho konania a umožniť mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Správny orgán bol ďalej povinný odstrániť nezrovnalosti v dátumoch (18. február 2008 a 20. februára 2008), kedy bol skutok zistený ako aj vyporiadať sa s tvrdením žalobcu, že nebol oboznámený so smernicami, ktoré upravujú okrem iných povinností aj používanie užívateľského hesla a zamedzenie prístupu k počítaču nepovoleným osobám. Správny orgán bol povinný v ďalšom konaní uviesť správne užívateľské heslo, ktoré žalobca používal (P. alebo I.) a vyporiadať sa s otázkou, či konaním žalobcu došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny a či intenzita porušenia služobných povinností zo strany žalobcu zodpovedala závažnému porušeniu služobných povinností. Pri skúmaní intenzity porušenia služobnej disciplíny bolo potrebné prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení služobných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej disciplíny, na mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych jeho povinností a na dôsledky porušenia disciplíny pre zamestnávateľa, najmä či svojím konaním spôsobil správnemu orgánu škodu.
Okresné riaditeľstvo PZ v Trenčíne, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Trenčín uznesením F.:V.-XXX/ X-OSV-TN-XXXX z 1. apríla 2010 odovzdalo Katastrálnemu úradu v Trenčíne na disciplinárne konanie vec - podozrenie z prečinu poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči, ktorého sa mal dopustiť N. I. (žalobca) ako technik Správy katastra v Trenčíne, ktorý mal vymazať 15 listov vlastníctva v kat. úz. V.. Okresné riaditeľstvo PZ v Trenčíne, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Trenčín, rozhodlo o odovzdaní veci na disciplinárne konanie preto, lebo nebol dôvod na začatie trestného stíhania.
Podľa § 40 ods. 2, písm. c), zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v stálej štátnej službe, alebo v dočasnej štátnej službe služobný
úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním z dôvodu, že štátny zamestnanec porušil závažné služobnú disciplínu.
Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca pracoval po dobu 30 rokov v štátnozamestnaneckom pomere k správnemu orgánu 1. stupňa, vrátane služobného pomeru k jeho právnym predchodcom, naposledy vo funkcii hlavný referent. Služobné povinnosti žalobcu boli vymedzené písomným pokynom z 10. januára 2008, podľa ktorého bol povinný vykonávať úkony súvisiace s manipuláciou spisov a ich úschovou podľa vyhl. č. 534/2001 Z.z., ďalej bol povinný vykonávať skenovanie V a Z listín, geometrických plánov podľa usmernenia ÚGKK SR č. KO-XXX/XXXX z 25. apríla 2003, ďalej bol povinný vykonávať dokumentačnú činnosť, medzi ktorú patrí archivovanie prevedených a neprevedených geometrických plánov podľa poradia a tiež bol povinný vykonávať aj ďalšie úlohy podľa pokynov nadriadeného. Medzi pracovné povinnosti žalobcu nepatrilo aktualizovanie listov vlastníctva v príslušných katastrálnych územiach, teda ani v kat. úz. V.. Zamestnanci v štátnozamestnaneckom pomere podliehajú služobnému hodnoteniu. Z výsledkov slovného hodnotenia plnenia úloh za obdobie od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007 vyplýva, že žalobca mal za hodnotené obdobie zníženú kvalitu práce, úlohy na základe písomných pokynov plnil len po predchádzajúcom upozornení, zásady etického kódexu a služobnej disciplíny plnil len čiastočne. Dosiahol najnižšie hodnotenie bodov „1“. Žalobca ďalej nesplnil v určenej lehote písomný pokyn nadriadenej z 26. novembra 2007, ktorým mu bola uložená povinnosť oznámiť stav aktualizácie listov vlastníctva v príslušných katastrálnych územiach, resp. ich pripravenosť na aktualizáciu. Dňa 20. februára 2008 bolo žalobcovi doručené upozornenie na plnenie úloh, ktoré patria k jeho služobným povinnostiam a zdržať sa konania, ktoré nepatrili do jeho právomoci. Napriek tomu sa dňa 26. februára 2008 u žalobcu nachádzali listy vlastníctva kat. úz. A., ktoré boli vrátené do dokumentácie a tiež z jeho počítača boli dňa 5. februára 2008 vymazané listy vlastníctva v kat. úz. X..
Je nesporné, že dňa 20. februára 2008 sa dostavil na Správu katastra v Trenčíne K. J. a podal žiadosť o výpis z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. V.. Pri vybavovaní žiadosti zamestnanci prvostupňového správneho orgánu zistili, že na predmetom liste vlastníctva bola dňa 4. februára 2008 vykonaná zmena
- zrušenie LV pod položkou VZ XX/XX. Zmena - zrušenie LV bola vykonaná z počítača zamestnanca s prístupovým heslom „P.“. Následne bolo zistené, že pod uvedenou položkou VZ XX/XX bolo zrušených ďalších 14 listov vlastníctva v kat. úz. V.. Prístupové heslo k počítaču „P.“ patrilo žalobcovi a táto skutočnosť medzi účastníkmi nie je sporná. Tiež nebolo sporné, že žalobca bol dňa 4. februára 2008 v práci, príchod na pracovisko mal vyznačený o 7.55 hod a odchod o 16.00 hod. Súd v tejto súvislosti uvádza, že nemožno očakávať od zamestnávateľa, aby sledoval, kde v priestore pracoviska sa v priebehu celého pracovného dňa jeho zamestnanci nachádzajú a aké konkrétne pracovné povinnosti v daný moment plnia. U zamestnanca s 30-ročnou odbornou praxou na pracovnej pozícii hlavný referent sa predpokladá, že je znalý všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vnútorných noriem, ktoré sa vzťahujú na ním vykonávanú prácu. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že u zamestnávateľa aktívne pracoval na počítači najmenej od roku 2005 a svoje pracovné povinnosti dobre poznal.
Súd v tomto konaní skúmal, či správne orgány riadne zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver. Ďalej, či žalobcovi oznámili začatie správneho konania a umožnili mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, či odstránili nezrovnalosti v dátumoch, kedy bol skutok zistený a prístupového užívateľského hesla, ďalej či žalobca bol oboznámený so smernicami, ktoré upravujú používanie užívateľského hesla a zamedzenie prístupu k počítaču nepovoleným osobám. Súd ďalej skúmal, či správne orgány sa dostatočne vyporiadali s otázkou, či konaním žalobcu došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny a či intenzita porušenia služobných povinností zo strany žalobcu zodpovedala závažnému porušeniu služobných povinností s prihliadnutím na jeho osobu, na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení služobných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej disciplíny, na mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych jeho povinností a na dôsledky porušenia disciplíny pre zamestnávateľa, najmä či svojím konaním spôsobil správnemu orgánu škodu.
Súd v prejednávanej veci uzavrel, že vo veci bol spoľahlivo zistený skutkový stav v zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Správny orgán 1. stupňa doplnil dokazovanie a odstránil nedostatky
vytýkané Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku z 24. novembra 2011, sp. zn. 8Sžo/253/2010. Žalobcom uvádzané námietky, že s odstupom času nie je možné spoľahlivo zistiť skutkový stav, čo nemôže byť na jeho ujmu, nepovažuje súd za dôvodné. Správny orgán 1. stupňa upovedomil žalobcu listom zo dňa 4. apríla 2012, že pokračuje v konaní o skončení jeho služobného pomeru a súčasne ho vyzval na predloženie dôkazov, resp. na predloženie návrhu na vykonanie takých dôkazov, ktoré podporia jeho tvrdenia, že sa nedopustil skutku, ktorý je považovaný za závažné porušenie služobnej disciplíny. Žalobca v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Dňa 3. mája 2012 sa žalobca za prítomnosti svojej advokátky, S.. K. P., mohol vyjadriť k podkladom rozhodnutia a opäť uplatniť svoje návrhy (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Žalovaný odstránil pochybnosti o uvádzanom prístupovom hesle, ktoré si zvolil sám žalobca tak, že toto heslo má správne označenie „P.“. Súčasne upresnil, že zmeny na listoch vlastníctva, teda ich vymazanie, zistil prvostupňový správny orgán dňa 20. februára 2008. Zamestnanci žalobcu Bc. K. U. a S. J. vo svojich výpovediach v rámci doplneného dokazovania potvrdili, že žalobca sa zúčastnil dňa 5. júna 2007 školenia o Bezpečnostnom projekte informačných systémov, na ktorom boli zamestnanci riadne poučení o používaní prístupového hesla k počítaču a že ide o údaj, ktorý je povinný každý zamestnanec držať v tajnosti. Tvrdenia žalobcu, že toto školenie bolo neštandardné tým, že došlo k jeho predčasnému ukončeniu na pokyn bývalej riaditeľky, X.. I., sa nepreukázalo. Súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na skutočnosť, že žalobca pracoval na Správe katastra v Trenčíne, včítane jeho právnych predchodcov, po dobu 30 rokov, naposledy vo funkcii hlavný referent. Poznamenáva sa, že aktívne využíval pri práci počítač najmenej od roku 2005. Predpokladom výkonu takejto funkcie je, že zamestnanec je oboznámený so všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj s internými predpismi zamestnávateľa a tieto odborné znalosti dokáže aplikovať v odbornej praxi. Preto nebolo možné prihliadnuť na tvrdenie žalobcu, že nebol riadne oboznámený s internými predpismi - smernicami žalovaného č. 5/2006 a č. 2_1/2007.
Protokol o vykonanej zmene na listoch vlastníctva v kat. úz. V. sa nachádzal v adresári programu L. (ide o program používaný v sieti počítačov všetkých správ katastra SR) a tento bol nainštalovaný v počítači, ktorý používal žalobca. Zmeny na listoch vlastníctva podľa protokolu zodpovedajú podľa dátumu a obsahu zmenám v údajoch SPI KN, ktoré boli vykonané pod položkou výkazu zmien č. 14/2008 a ktorý bol jednoznačne vykonaný z počítača žalobcu. Žalobca bol povinný zabezpečiť zverený počítač proti zneužitiu v prípade svojej neprítomnosti, o čom bol riadne vyškolený. Zamestnávateľ nie je povinný a nie je to ani v jeho silách, aby mal prehľad o činnosti každého zamestnanca v priebehu celého pracovného dňa. Preto nie sú dôvodné žalobcom uvádzané námietky, že žalovaný je povinný v tomto konaní preukázať, či skutočne pracoval na zverenom počítači dňa 4. februára 2008 o 15. hod 16 min.. Úkony - zmeny na listoch vlastníctva - boli jednoznačne vykonané z počítača žalobcu, nebolo preukázané jeho zneužitie spolupracovníkmi žalobcu - Bc. K. U., Z. C. a A. V.. Tiež nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že zamestnávateľ mal záujem ho poškodiť a v spolupráci s administrátorom siete vykonal zmeny na predmetných listoch vlastníctva. Žiadna iná osoba, teda ani administrátor siete, nemohli vykonať zmeny na údajoch katastra z iného počítača s uvedením prístupového hesla, ktoré si žalobca sám zvolil a ktoré heslo nebolo známe iným osobám.
Všeobecné úvahy žalobcu o manipulovateľnosti údajov získaných z počítača ako aj o činnosti nekonkrétnych správ katastra, nie sú spôsobilé na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že to bol žalobca, ktorý dňa 4. februára 2008 zrušil 15 listov vlastníctva v automatizovanom informačnom systéme katastra nehnuteľností (AIS KN), v súbore popisných informácií katastrálneho operátu (L.) katastrálneho územia V.. Príkazy na vymazanie listov vlastníctva zadávané cez počítač predpokladajú opakované potvrdenie úkonov, ktoré sú zadané, a teda niet pochybností o tom, že žalobca mal úmysel takýto úkon realizovať. V správnom konaní a ani v súdnom konaní neboli skúmané pohnútky, ktoré žalobcu k uvedenému konaniu viedli, pretože to zákon o služobnom pomere na účel skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nevyžaduje. Žalovaný preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 40 ods. 2, písm. c), zákona o štátnej službe na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom odvolaním pre závažné porušenie služobnej disciplína, ktoré sa žalobca dopustil dňa 4. februára 2008 tým, že vymazaním listov vlastníctva narušil integritu údajov katastra o evidovaných nehnuteľnostiach, o právach k nim a o ich vlastníkoch a spôsobil tým pochybnosti o správnosti, aktuálnosti a vierohodnosti údajov katastra. Správne orgány pred vydaním rozhodnutí prihliadli na stanovisko poradnej odvolacej komisie (§ 139 zákona o štátnej službe), ktorej boli dobre známe pomery na pracovisku žalobcu, ako aj dôvody, pre ktoré navrhla skončenie štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom odvolaním.
Žalovaný pred rozhodnutím prihliadol na situáciu, za ktorej žalobca porušil služobnú disciplínu, na mieru jeho zavinenia a na spôsob a intenzitu porušenia jeho služobných povinností. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vykonal v roku 2007 služobné hodnotenia svojich zamestnancov vrátane žalobcu, pričom jeho hodnotenie bolo na úrovni bodov „1“, teda dosiahol najnižšie možné hodnotenie. Naviac, dňa 26. februára 2008 bolo zistené, že u žalobcu sa nachádzali listy vlastníctva kat. úz. A., s ktorými nemal pracovať a ktoré boli vrátené do dokumentácie a tiež z jeho počítača boli dňa 5. februára 2008 vymazané iné listy vlastníctva v kat. úz. X.. Z uvedených dôvodov žalobca stratil dôveru zamestnávateľa, že v budúcnosti bude plniť služobné povinnosti na požadovanej úrovni.
V dôsledku porušenia služobnej disciplíny žalobcom bol správny orgán 1. stupňa povinný zabezpečiť prostredníctvom iných svojich zamestnancov nápravu a uviesť automatizovaný informačný systém katastra nehnuteľností (AIS KN), súbor popisných informácií katastrálneho operátu (L.) katastra V., do súladu s údajmi katastra o evidovaných nehnuteľnostiach, o právach k nim a o ich vlastníkoch. Aj keď škoda nie je vyčísliteľná v peniazoch, nie je možné dôsledky konania žalobcu zľahčiť tvrdením, že údaje bolo možné obnoviť z dostupných listín v písomnej forme.
Podľa § 125 ods. 1, 2 zákona č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 47 ods. 2, veta prvá, zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.
Súd z dôvodov uvedených vyššie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že sa dňa 4. februára 2008 dopustil konania, ktoré je mu kladené za vinu a že uvedený skutok nemôže byť hodnotený ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Za dôvodné nepovažuje súd ani tvrdenie žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia je koncipovaný v zjavnom rozpore so zákonom o štátnej službe. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie obsahuje označenie veci, o ktorej prvostupňový správny orgán rozhodol ako aj ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol, výrok rozhodnutia je jasný, zrozumiteľný a skutok, ktorý je považovaný za závažné porušenie služobnej disciplíny je uvedený tak, že niet pochýb, aké konanie žalobcu je považované za závažné porušenie služobnej disciplíny.
K námietke žalobcu, ktorú uviedol v závere žaloby, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru malo dôjsť dňom 30. augusta 2012, t.j. dňom doručenia posledného rozhodnutia o odvolaní žalobcu, súd uvádza, že uvedený názor nezodpovedá ust. § 40 ods. 4 zákona o služobnom pomere. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný po prvý raz rozhodol o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu rozhodnutím č. VSÚ 1/ 2008 z 18. apríla 2008, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.j. 276/2008-VSÚ zo dňa 7. marca 2008. Doručenie tohto rozhodnutia (č. VSÚ 1/ 2008 z 18. apríla 2008) je potrebné považovať za rozhodné na účel ust. § 40 ods. 4 zákona o služobnom pomere z dôvodu, že následné zrušenie a opakované rozhodnutia vo veci nemôžu mať vplyv na dátum skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle citov. ustanovenia.
Podľa názoru krajského súdu žalovaný, ako aj správny orgán 1. stupňa dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny záver. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vyporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p..
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.