Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-467-2012.pdf
PDF · 97.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/467/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr.Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Údernícka 5, 851 01 Bratislava proti žalovaným: v 1. rade S. J., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D., štátny občan SR a v 2. rade W. J., nar. XX.X.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX D., štátny občan SR o zaplatenie sumy 2905,58 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd žalovaným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.6.2012 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa 17.8.2012 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť sumu 2.905,85 eur a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.177,47 eur od 11.12.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 medzi postupcom a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovaným. Dňa 3.11.2005 uzatvoril postupca so žalovanou zmluvu č. 252668867, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky (VOP), na základe ktorej sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Žalovaná si túto povinnosť neplnila, čím sa dostala do omeškania. Porušila svoju povinnosť podľa zmluvy a postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávok predstavovala pohľadávka žalovanú sumu, ktorá pozostáva z istiny 1.177,47 eur, riadneho úroku 805,08 eur, úroku z omeškania 923,30 eur. Žalobu dôvodil ustanoveniami Obchodného zákonníka §§ 497 až 507, 369. Žalovaný 2/ uznal uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a pristúpil k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ.
Žalovaná 1/ nesúhlasila so žalobou s poukazom na to, že je to už dávno, nepamätá si ani koľko peňazí bolo poskytnutých, ani koľko zaslala splátok. Žiadala, aby súd zistil, či vzhľadom na uplynulú dobu bola žaloba podaná včas.
Žalovaný 2/ so žalobou nesúhlasil, pretože dlh nemôže byť v žalovanej výške, keďže mesačné splátky zasielali. Žiadal, aby súd zistil, či môže žalobca žiadať zaplatenie žalovanej sumy, pretože táto je vysoká a už uplynula dlhá doba odkedy bola karta zrušená.
Súd vec prejednal bez prítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia § 101 O.s.p. s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, Dodatkom č. 1 k zmluve, Obchodnými podmienkami pre kreditné karty, Výpisom z pôžičkovej karty, Zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, Oznámením o postúpení pohľadávok, Výzvou žalobcu, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci.
Dňa 10.11.2005 bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty, na základe ktorej bola žalovanej 1/ ako majiteľke účtu vydaná platobná karta. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 3.11.2005, na základe ktorej banka poskytla žalovanej 1/ peňažné prostriedky vo výške kartového rámca 663,88 eur, predtým 20.000,- Sk, ktorý sa zaviazala splácať mesačnou splátkou , premenlivou úrokovou sadzbou 16,80% ročne, konečnou splatnosťou 2.11.2006. Podľa čl. V. bod 1 obchodných podmienok sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu 1 roka odo dňa jej podpísania. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku držiteľa karty a zaniká dohodu zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich. Podľa čl. V. bod 4 zmluvy banka je oprávnená zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu. Výpoveď nadobúda účinnosť dňom doručenia výpovede držiteľovi karty. Dňa 23.10.2006 banka vypovedala zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty so zostatkom 35.439,20 Sk. Podľa výpisu z úverového účtu bol založený dňa 3.11.2005, úver schválený 10.11.2005 a žalovaná čerpala kartou dňa 10.11.2005 sumu 19.800,- Sk. Dňa 27.10.2006 bol ukončený úverový rámec. Od začiatku roku 2007 nie je na účte evidovaný žiaden aktívny pohyb peňažných prostriedkov, žalovaná nečerpala žiadnu sumu. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20.3.2013 poukázal na uzavretú zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 663,88 eur, predtým 20.000,- Sk. Žalovaná čerpala celkovú sumu 444.981,- Sk a uhradila sumu 409.508,50 Sk.
Podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.4.2010, z ktorej je zrejmé, že žalobca ako veriteľ, dlžník - žalovaná 1/ a osoba pristupujúca k záväzku - žalovaný 2/ uzatvorili predmetnú dohodu, pričom táto obsahovala pristúpenie k záväzku podľa § 533 a nasl. OZ, uznanie záväzku, formu splatenia záväzku, rozhodcovskú doložku a záverečné ustanovenia. Dohodu podpísal žalovaný 2/. Podľa bodu 1.3 dohody žalovaný 2/ bol označený ako osoba pristupujúca k záväzku, podľa bodu 2.1 dohody žalovaný uznal záväzok na základe zmluvy s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. uvedením čísla, bez dátumu uzavretia zmluvy vo výške 1.177,47 eur čo do právneho dôvodu a výšky voči žalobcovi a nákladov na inkasné konanie v sume 150 eur. Z dohody podľa bodu 3.1 vyplýva, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3 sa zaviazali splatiť svoj záväzok bez uvedenia výšky splátok, ich splatnosti.
Výsluchom žalovanej 1/ mal súd preukázané, že si uzavrela zmluvu o platobnej karte a bolo jej ponúknuté, že môže dostať peniaze. Už si nepamätá koľko peňažných prostriedkov jej bolo poskytnutých. Myslí si, že tieto čerpala jednorazovo. Nevie v akej výške a ani si nepamätá koľko splátok bolo zaplatených. Kartu už dávno zrušili, nepamätá si kedy. Žiadala, by súd zisti, či vzhľadom na uplynulú dobu bola žaloba podaná včas. Bližšie si už nepamätá.
Výsluchom žalovaného 2/ mal súd preukázané, že má vedomosť o používaní platobnej karty. Nepamätal si bližšie okolnosti. Majú viacero pôžičiek a tieto si vždy riadne platili. Nesúhlasil so žalovanou výškou pohľadávky, pretože v takej výške nemôže byť dlh voči pôvodnému veriteľovi, keďže zasielali mesačné splátky. Vie, že karta bola zrušená už dávno, nevie pred koľkými rokmi. Žiadal, aby súd zistil, či môže žalobca žiadať zaplatenie uvedenej sumy, pretože táto je vysoká a už uplynula dlhá doba odkedy bola karta zrušená. Predloženú dohodu podpísal. Do domácnosti prišiel nejaký pán, ktorý povedal, že dostal spisy o nezaplatených pôžičkách. Povedal, že by mali nezaplatenú pôžičku splatiť a prišiel sa dohodnúť na splátkach. O ničom inom sa nerozprávali, nevie, čo znamená uznanie záväzku, alebo pristúpenie k záväzku. Nemá o tomto vedomosť, nikto mu to nevysvetlil, nevie, čo to znamená.
Súd posúdil vec v zmysle ustanovení Zák.č.643/1992 Zb o ochrane spotrebiteľa, Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.
Podľa § 23a Zák.č. 643/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 1 Zák.č. 528/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 879f ods. 3, 4 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovenia § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovení § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanovenia § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 1 ods. 1, 2, ObZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 6 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 262 ods. 1, 2 ObZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania.
Podľa § 533OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 531 ods. 4 OZ, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovanou bola dňa 3.11.2005 uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty s dodatkom, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy - revolvingového úveru a ktorej súčasťou sú obchodné podmienky. Postupca v právnom vzťahu nepochybne vystupoval ako dodávateľ služby a žalovaná ako spotrebiteľ.
Spotrebiteľské vzťahy, teda zmluvy medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi aj pred 15.1.2009 spadali pod ochranu § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého je neprípustné dojednať so spotrebiteľom nevýhodnejšie ustanovenie zmluvy, ako upravuje Občiansky zákonník.
V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení § 261 ods. 3 písm. d) ObZ. Zároveň ide o však o zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení § 52 a nasl. OZ, Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinných v čase uzavretia zmluvy. Žalobca /resp. jeho právnych predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou Zák.č.150/2004 Z.z. od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľným len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v OZ /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 č.k. 10CoE/85/2010-44/. Súd preto podľa obsahu posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných, ktorí poukazovali na uplynulú dobu a oprávnenie domáhať sa zaplatenia žalovanej sumy žalobcom s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Použitie úpravy o premlčacích dobách z Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.
V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť práva možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili voje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na zaplatenie najneskôr dňom 28.10.2006 , nasledujúcim po dátume ukončenia zmluvy a uplynula dňa 28.10.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 29.6.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaná premlčania dovolala a preto súd žalobu žalobcu zamietol. V danom prípade uplynula aj štvorročná premlčacia doba v zmysle ustanovení obchodného práva.
Dohodou zo dňa 27.4.2010 žalovaný 2/ pristúpil k dlhu žalovanej 1/. Dohoda zo strany žalobcu bola predložená žalovanému 2/ so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. I v prípade, že žalovaný 2/ pristúpil k dlhu žalovanej 1/ mal právo uplatniť proti veriteľovi námietky, ktoré má pôvodný dlžník. Žalovaný 2/ taktiež vzniesol námietku premlčania uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu, ktorú súd posúdil podľa jej obsahu. Súd má za to, že neprišlo k predĺženiu premlčacej doby na základe uznania záväzku zo strany žalovaného 2/. V zmysle ustanovenia § 558 OZ je uznanie dlhu jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa ustanovenia § 35 ods. 2 OZ objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu. Pri uznaní dlhu okrem všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony (v zmysle ustanovení §§ 34 a nasl. OZ) je na platnosť uznania potrebná: písomná forma, vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh a uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky. Uznaním dlhu nevzniká nový záväzkový právny vzťah, nemení sa právny dôvod uznaného záväzku, nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých vznikol. V predmetnom uznávacom prejave chýba vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlhu, akým spôsobom, dokedy. Uvedená časť nie je vyplnená. Súd má za to, že v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ je v tejto časti dohoda neplatná pre nejasnosť, nezrozumiteľnosť a chýbajúcu podstatnú náležitosť. Ide len o strohé konštatovanie toho, že osoby, ktoré uzavreli predmetnú dohodu, ktorú však podpísal len žalovaný 2/ majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Jedná sa o tvrdenie formálne, nejasné, nepreskúmateľné, z jeho textu vôbec nevyplýva skutočnosť, že takéto poučenie bolo dané žalovanému, čo bolo jeho obsahom a preto neprišlo k platnému právnemu úkonu s následkom začatia plynutia novej premlčacej doby.
Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. l O.s.p. a úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhli a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).