Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-178-2011.pdf
PDF · 90.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/178/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporkyni S. J., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, D., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom K.. N. U., tajomníkom Okresného súdu Brezno, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, so sídlom Sofijská 12, Košice, v zast. JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, so sídlom AK Stará Baštova 2, Košice, o zaplatenie 281,89 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 112,81 Eur, spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 27,58 Eur od 01.06.2008 až do zaplatenia, zo sumy 33,24 Eur od 28.06.2008 až do zaplatenia, zo sumy 1,99 Eur od 29.07.2008 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd návrh v zostávajúcej časti z a m i e t a.
III. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi konania trovy právneho zastúpenia vo výške 65,58 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd uložil odporkyni zaplatiť mu 438,93 Eur, spolu s úrokom z omeškania ročne zo sumy 17,46 Eur od 03.05.2008 až do zaplatenia, zo sumy 27,58 Eur od 01.06.2008 až do zaplatenia, zo sumy 33,24 Eur od 28.06.2008 až do zaplatenia, zo sumy 1,99 Eur od 29.07.2008 až do zaplatenia, na tom skutkovom a právnom základe, že právny predchodca navrhovateľa Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, a odporkyňa uzavreli dňa 04.02.2008 zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporkyni telekomunikačné služby a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť ich cenu podľa zmluvy a cenníka. Zároveň právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzatvorili dodatok k zmluve o pripojení. Pre porušenie povinností vznikla odporkyni povinnosť zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu. Dlh na službách predstavoval sumu vo výške 80,27 Eur a zmluvná pokuta sumu vo výške 358,66 Eur. Podaním doručeným súdu dňa 24.10.2011 vzal navrhovateľ návrh späť v časti istiny - zmluvnej pokuty vo výške 139,58 Eur, pretože uplatnená zmluvná pokuta v tejto časti prekračovala výšku zmluvnej pokuty dohodnutej v dodatku k zmluve o pripojení. Následne podaním doručeným súdu dňa 26.07.2012 vzal navrhovateľ návrh späť v časti istiny vo výške 17,46 Eur a v časti ročného úroku z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 17,46 Eur od 03.05.2008 do zaplatenia, pričom toto späťvzatie návrhu v časti nijako neodôvodnil.
Súd z nedoručených poštových zásielok odporkyni, oznámenia Registra obyvateľov SR zo dňa 17.02.2012, oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Brezne, oznámenia mesta Brezna zo dňa 13.03.2012, zistil, že odporkyňa sa nachádza na neznámom mieste, jej pobyt nie je známy, preto jej súd podľa § 29 ods. 2 v spojení s ods. 6 OSP ustanovil opatrovníka, súdneho tajomníka Okresného súdu Brezno, s ktorým súd vo veci konal a rozhodol.
Vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s tým, že navrhovateľ podal návrh na začatie konania ohľadom faktúry s variabilným symbolom 1000520026 až 23.05.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Zároveň namietol neprimeranosť zmluvnej pokuty, ktorá nebola individuálne dojednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Z doložených listín považoval súd za preukázané, že dňa 04.02.2008 bola medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a odporkyňou uzavretá zmluva o pripojení, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporkyni telekomunikačné služby a odporkyňa sa zaviazala zaplatiť ich cenu podľa zmluvy a cenníka. Z dodatku k zmluve o pripojení, ktorý zmluvné strany uzatvorili dňa 04.02.2008 vyplýva, že odporkyňa je v prípade porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z dodatku povinná uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 219,08 Eur. Väčšia časť textu dodatku k zmluve o pripojení, ktorá pravdepodobne bližšie špecifikuje výhody akcie "O2 Víkendy", nie je čitateľná. Súd preto navrhovateľa výzvou zo dňa 09.06.2011 a 16.08.2011 žiadal o doručenie čitateľného dodatku k zmluve o pripojení. Navrhovateľ na výzvu súdu nereagoval a čitateľný dodatok k zmluve o pripojení nedoručil. Taktiež nedoručil inú listinu ani nenavrhol dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť, aké benefity boli odporkyni poskytnuté.
Postúpenie pôvodnej pohľadávky na navrhovateľa nebolo sporné, tento doložil k preukázaniu postúpenia zmluvu zo dňa 11.12.2008, ktorú uzavrel s pôvodným veriteľom Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., navrhovateľ takisto doložil list zo dňa 18.04.2011, ktorým vyzýval odporkyňu na plnenie z predmetného dlhu, list bol nazvaný ako pokus o zmier.
Na základe vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka sa súd v prvom rade zaoberal skúmaním dôvodnosti tejto námietky a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Predmetný záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pripojení sa v zmysle bodu 16 Všeobecných podmienok spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. účinných odo dňa 05.09.2007 riadi ustanoveniami §§ 262 a 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a ďalej ustanoveniami upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, t.j. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Bolo možné jednoznačne uzavrieť, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ a zároveň o zmluvu uzatvorenú v zmysle § 269 ods. 2 ObZ obsahujúcu dohodu o voľbe práva v zmysle § 262 ObZ. Z uvedeného vyplýva, že všetky právne vzťahy z uzavretej zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou a následne medzi navrhovateľom a odporkyňou sa riadia ustanoveniami ObZ a pre prípad riešenia tej otázky, ktorá vyplýva zo spotrebiteľského charakteru tejto zmluvy, je nevyhnutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa OZ a v nich obsiahnuté obmedzenia, či korektívy. Súd preto aj v otázke premlčania musel zvažovať, či sa v danom právnom vzťahu aplikuje obchodnoprávna alebo občianskoprávna premlčacia doba a ostatné pravidlá o premlčaní (tj. § 387 a nasl. ObZ alebo § 100 a nasl. OZ) pričom bolo zrejmé, že rozdielnosť právnej úpravy pre obchodnoprávny a občianskoprávny vzťah prináša rôzne následky v tom ktorom konkrétnom prípade, keďže upravuje rôznu dĺžku premlčacej doby a rôzne následky prípadného uznania záväzku.
Podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka bolo nutné aplikovať ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Vedľajší účastník v nadväznosti na tento právny názor dospel k záveru, že premlčacia doba je v tomto prípade trojročná (t.j. občianskoprávna), lebo je pre
spotrebiteľa priaznivejšia, pričom žalobný návrh je v časti istiny, vyplývajúcej z faktúry č. 1000520026 vo výške 17,46 Eur, podaný po jej uplynutí dňa 23.05.2011. Súd doručil navrhovateľovi vyjadrenie vedľajšieho účastníka dňa 19.07.2012. Navrhovateľ následne vzal návrh v časti istiny vo výške 17,46 Eur s príslušenstvom späť. Napriek tejto skutočnosti súd k vznesenej námietke premlčania uvádza, že v prípade premlčania by bolo možné aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v takom prípade, ak by OZ pre spotrebiteľské vzťahy určoval konkrétne podmienky premlčania, odlišné od všeobecnej úpravy v samotnom OZ alebo v ObZ. Takáto situácia (resp. právna norma) však v právnom predpise nie je zakotvená, OZ v ustanoveniach § 100 a nasl. neupravuje premlčanie pre prípad spotrebiteľských zmlúv, prípadne pre právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, preto nejde o ustanovenia, ktoré by nejakým spôsobom vytvárali obmedzenie alebo korektív vo vzťahu k ustanoveniam ObZ v prípade úverovej zmluvy podľa § 497 ObZ. Druhou prekážkou pre aplikáciu § 52 ods. 2 pre tento prípad je, že použitie občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej lehoty pri premlčaní nemôže byť zhodnotené ako viac alebo menej prospešné pre zmluvnú stranu, ktorá je spotrebiteľom. Charakter nevýhodnosti pre slabšiu zmluvnú stranu (spotrebiteľa) musí mať kolidujúce ustanovenie právneho predpisu už v čase vzniku dodávateľsko spotrebiteľského vzťahu, nesmie vyplynúť až po tom, ako spotrebiteľ neplní riadne svoje záväzky voči dodávateľovi alebo keď sa situácia v tomto záväzkovom vzťahu nejako "vyvinie". Premlčacia lehota v trvaní 3 rokov podľa OZ môže byť tak v jednom prípade pre spotrebiteľa výhodnejšia, v inom prípade zasa menej, a to podľa toho či je v omeškaní on alebo veriteľ so svojím plnením. Rovnako obchodnoprávna štvorročná premlčacia lehota sama osebe v čase uzatvárania zmluvy nevytvára nerovnováhu v právnych vzťahoch a nie je ani jednému z účastníkov na prospech alebo neprospech. Z týchto dôvodov preto nie je namieste aplikácia § 52 ods. 2 OZ v otázke voľby rozhodného práva pre posudzovanie premlčania žalovaného nároku. Pri úvere ako absolútnom obchode, teda v právnom vzťahu vzniknutom v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. ObZ, je nutné uvažovať o obchodnoprávnej premlčacej lehote, ktorá je v zmysle § 397 štvorročná. V zmysle § 387 ods. 1 a § 388 ods. 1 ObZ sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku navrhovateľa na uhradenie zmluvnej pokuty vo výške 219,08 Eur. Navrhovateľ výšku zmluvnej pokuty zdôvodňoval skutočnosťou, že povinnosť odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu/koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú (akciovú) cenu, pričom účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla v dôsledku neplnenia záväzku odporkyne zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa. Z predložených listinných dôkazov však nevyplýva, že by právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni akýkoľvek mobilný telefón/ koncové telekomunikačné zariadenie. Ku vzniku škody, z navrhovateľom uvedeného dôvodu, dôjsť nemohlo. Ako je uvedené vyššie, navrhovateľ ani po výzve súdu nedoručil listinu ani nenavrhol dôkaz, z ktorého by bolo možné zistiť skutočnú výšku benefitov, ktoré boli odporkyni poskytnuté. Na druhej strane je nepochybné, že konaním odporkyne došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z uzatvoreného dodatku k zmluve o pripojení a to tak, že odporkyňa nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni ich splatnosti a preto právny predchodca navrhovateľa odstúpil v zmysle bodu 6.7 písm. a) Všeobecných podmienok od zmluvy o pripojení. Navrhovateľ teda má nárok na uhradenie zmluvnej pokuty, pričom jej dojednanie nepovažuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko navrhovateľovi nemožno uprieť právo na zabezpečenie riadneho plnenia zmluvných povinností. Súd však využil moderačnú právomoc podľa § 545a OZ a zmluvnú pokutu znížil na 50 Eur. Zmluvná pokuta v tejto výške je adekvátna k zabezpečovanej povinnosti a to vzhľadom na výšku nedoplatku a skutočnosť, že odporkyni nebol poskytnutý dotovaný mobilný telefón/koncové zariadenie.
Na základe uvedených skutočností považoval súd žalobný návrh za dôvodný v časti istiny, spočívajúcej v nezaplatených poplatkoch za poskytnuté telekomunikačné a administratívne služby vo výške 62,81 Eur a zmluvnej pokute vo výške 50 Eur, spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 27,58 Eur od 01.06.2008 až do zaplatenia, zo sumy 33,24 Eur od 28.06.2008 až do zaplatenia, zo sumy 1,99 Eur od 29.07.2008 až do zaplatenia.
Úrok z omeškania bol navrhovateľom uplatnený v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške zodpovedajúcej ustanoveniu § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky v znení účinnom do 31.12.2008, podľa ktorého výška úroku z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Pri určení začiatku omeškania sa navrhovateľ riadil dátumom splatnosti jednotlivých faktúr. Súd priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v požadovanej výške.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože úspech navrhovateľa a odporkyne resp. vedľajšieho účastníka konania na strane odporkyne bol len čiastočný. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd uložil odporkyni zaplatiť mu 438,93 Eur, pričom súd navrhovateľovi vyhovel v časti istiny vo výške 112,81 Eur a príslušenstva. Vo zvyšnej časti bola úspešná odporkyňa. Pomer úspechu účastníkov je teda 3:1 v prospech odporkyne (po odčítaní úspechov tak zostáva odporkyni, resp. vedľajšiemu účastníkovi na jej strane nahradiť polovicu účelne vynaložených trov). Súd preto zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi 50% z uplatnených trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 65,06 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby po 24,90 Eur a z náhrady hotových výdavkov - 2 x režijný paušál po 7,63 Eur. Výška tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. vypočítaná z výšky hodnoty sporu v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, t.j. po zastavení konania v časti istiny vo výške 139,58 Eur, teda zo sumy 299,35 Eur - základná sadzba tarifnej odmeny 16,60 Eur + (5 x 1,66 Eur) = 24,90 Eur. Pomerná časť náhrady trov právneho zastúpenia potom predstavuje sumu vo výške 32,53 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.