Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-8-2013.pdf
PDF · 118.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/8/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným: 1. Q. O., A.. XX.XX.XXXX Y. X. T. O., A..XX.XX.XXXX, E. W. T. XXX, XXX XX X. za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42176778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník o zaplatenie sumy 5.787,70 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 500,50 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.11.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 5.787,70 eur spolu s úrokom z omeškania v sume 912,90 eur a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.072,44 eur od 24.02.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 23.09.2009 medzi postupcom GE Money, a.s., Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220 ( ďalej len „postupca“ ) a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v 1. rade. Postupca nadobudol uplatňované majetkové právo - pohľadávku s účinnosťou od 1.4.2006 na základe zmluvy o predaji podniku uzatvorenej medzi predávajúci GE Money Multiservis, k.s., IČO: 35 783 214 ( ďalej len „pôvodný veriteľ“ ) a kupujúcim - postupcom. Ďalej uviedol, že postupca v zastúpení obchodného zástupcu a žalovaný v 1.rade uzatvorili dňa 06.08.2008 Zmluvu o úvere č. 1040727179 ( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 4.315,21, pričom žalovaný sa zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, teda je nesporné, že medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodnozáväzkový vzťah, na základe ktorého postupca poskytol žalovanému úver a jemu vznikla z tohto vzťahu povinnosť splácať mesačné splátky a dodržiavať ostatné podmienky dohodnuté v zmluve. Žalovaný v 1.rade si túto povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky bola 5.927,70 eur a pozostávala z istiny vo výške 4.212,44 eur, riadneho úroku vo výške 1.621,40 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 73,96 eur a poplatkov 19,90 eur. Nakoľko žalovaný 1. bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok,
došlo k zosplatneniu úveru a to ku dňu, keď je v platobnej histórii uvedená položka ,, zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu“, čím bola platnosť zmluvy v súlade so zmluvnými ustanoveniami ukončená. Úrok z omeškania predstavuje v zmysle sadzobníka poplatkov 0,1 % denne za každú splátku v omeškaní. Nakoľko odporca neplnil včas, čím porušil zmluvu, dostal sa v zmysle obchodných podmienok do omeškania s tromi splátkami zároveň a postupca bol oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. Uplatnená zmluvná pokuta uplatnená v návrhu vyplýva z bodu 6.1. a nasl. Obchodných podmienok a v zmysle sadzobníka poplatkov je to 20 % z každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 eur. Žalovaný uznal svoj dlh v dohode o uznaní záväzku. Žalovaná v 2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a tým pristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade. Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky uhradili priamo žalobcovi sumu 140,-eur. Ďalej uviedol, že v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.212,44 eur odo dňa 24.09.2009, t.j. odo dňa nasledujúceho po účinnosti postúpenia pohľadávky do 31.01.2011, zo sumy 4.192,44 eur od 01.02.2011 do 20.10.2011, zo sumy 4.142,44 eur od 21.10.2011 do 05.12.2011, zo sumy 4.102,44 eur od 6.12.2011 do 23.02.2012 a zo sumy 4.072,44 eur od 24.02.2012 do zaplatenia.
Žalovaní v1. rade ospravedlnil neprítomnosť žalovanej v 2. rade na pojednávaní z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na cestu. So žalobou nesúhlasil, dôvodom bolo to, že nemá finančné príspevky..
Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o úvere zo dňa 05.08.2008, Zmluvou o predaji podniku, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.09.2009, Obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, Cenníkom a sadzobníkom, platobnou históriou žalovaného 1., Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pokusom o zmier zo dňa 19.09.2012, vyjadrením žalobcu, vedľajšieho účastníka, výsluchom žalovaného 1. a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Pôvodný veriteľ - postupca a žalovaný v 1. rade ako zákazník uzatvorili dňa 05.08.2008 zmluvu o úvere, ktorou sa postupca zaviazal, že na požiadanie zákazníka a po splnení stanovených podmienok poskytne v prospech zákazníka peňažné prostriedky do určitej výšky a zákazník sa zaviazal takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. V ostatnom určovali obsah zmluvy obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Žalovanému 1. v zmysle zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 4.315,21 eur (130000,Sk), ktorý mal splatiť v 72 pravidelných mesačných splátkach po 92,48 eur, pričom dátum prvej splátky bol do 05.09.2008 s tým, že dátum každej ďalšej platby bol určený k 5. dňu v mesiaci.
Podľa Článku 1., bod 1.1. Obchodných podmienok pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty ( ďalej len „Obchodné podmienky“ ), tieto vymedzujú vzťahy medzi pôvodným veriteľom ako veriteľom a zákazníkom - fyzickou osobou ako dlžníkom, ktorý požiadal o poskytnutie finančných prostriedkov vo výške uvedenej v zmluve o úvere. Tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Vzťahy zmluvami výslovne neupravené sa riadia ustanovenia zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Zákazník je povinný platiť za služby poskytované GE Money Multiservis, k.s. úroky, poplatky a ostatné náklady podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov - Sadzobník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, obsahuje poplatky, pokuty a úrokové sadzby ( bod 2.3., Článok. 2. Obchodných podmienok ).
Podľa Článku 4., bod 4.2. Obchodných podmienok, zákazník uzavretím zmluvy o úvere prehlasuje v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka, že predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k.s. voči zákazníkovi zo zmluvy o úvere na dobu 10 rokov od okamihu, kedy začne táto doba plynúť. Takéto prehlásenie sa vzťahuje aj na práva vzniknuté odstúpením od zmluvy o úvere.
Podľa Článku 5., bod 5.1. Obchodných podmienok, výška celkového zmluvného záväzku predstavuje súčet celkovej výšky úveru uvedenej v zmluve o úvere, úrokov, poplatkov a ostatných nákladov podľa zmluvy o úvere. Zákazník je povinný splácať túto čiastku v pravidelných mesačných splátkach,
zahŕňajúcich splátku istiny a úrokov („splátka“) v stanovených termínoch a v dohodnutej výške tak, ako je uvedené v zmluve o úvere.
V zmysle Článku 5., bod 5.8. Obchodných podmienok, platby klienta sa započítavajú voči pohľadávke veriteľa bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: na úrok z úveru, na poplatky, na pravidelné splátky istiny úveru, na úrok z omeškania, na úrok z pokút a na zmluvné pokuty.
Podľa Článku 7., bod 7.3. Obchodných podmienok, MTS je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných zákazníkom podľa zmluvy o úvere v prípade, že nastane ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností: zákazník porušuje zmluvu o úvere, najmä ak bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň.
V zmysle Článku 7., bod 7.5. Obchodných podmienok, ukončenie platnosti zmluvy z akéhokoľvek dôvodu nezbavuje zákazníka povinnosti uhradiť v súlade s ustanovením zmluvy o úvere všetky nesplatené splátky za dobu, na ktorú bola zmluva o úvere uzatvorená, výdavky spojené s ukončením zmluvy o úvere, zmluvné pokuty, náhradu škody a iné záväzky.
Podľa platobnej histórie predmetného úveru, úver bol zosplatnený ku dňu 19.3.2009. Ku dňu 1.1.2009 bola výška pohľadávky celkovo 6.381,-eur a pozostávala z istiny vo výške 4212,44 eur, úroku vo výške 2.008,23 eur a poplatkov vo výške 160,33 eur.
Postupca listom zo dňa 23.09.2009, označeným ako oznámenie o postúpení pohľadávky, žalovanému v 1. rade oznámil, že ako postupca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok so žalobcom, na základe ktorej bola pohľadávka voči nemu postúpená na žalobcu, ktorý sa stáva veriteľom uvedenej pohľadávky a zároveň ho vyzval, aby vzhľadom k uvedeným skutočnostiam všetky svoje plnenia na úhradu dlhu od dátumu doručenia tohto oznámenia platil na účet žalobcu a upozornil ho, že od doručenia oznámenia jeho záväzky vyplývajúce z postúpenej pohľadávky budú považované za riadne a včas splnené iba ich riadnym a včasným uhradením na uvedený účet žalobcu.
Dňa 13.08.2010 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný ako osoba uvedená v bode 1.2 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 4.212,44 eur a príslušenstva a nákladov na inkasné konanie v sume 150,00 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.4. osoba uvedená v bode 1.2 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Dňa 13.08.2010 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade, ktorou žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade voči žalobcovi. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná v 2. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s postupcom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 41.212,44 eur a príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 150,00 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.3 vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Žalobca listom zo dňa 19.09.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 6.908,43 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 4.072,44 eur, neuhradeného zmluvného úroku vo výške 1.120,73 eur, úroku z omeškania v sume 1.621,40 eur, sankčných poplatkov vo výške 73,96 eur, poplatkov vo výške 19,90 eur.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 13.05.2013 vzniesol námietku premlčania a namietal neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobca sa k vyjadreniu vedľajšieho účastníka vyjadril listom zo dňa 04.06.2013 tak, že vedľajší účastník je oprávnený len na procesnoprávne úkony a námietka premlčania je hmotnoprávny inštitút, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Ďalej dôvodil potrebou rozlišovať inštitút uznania záväzku podľa § 558
OZ a § 110 ods. 1 druhá veta OZ a nakoniec argumentoval že na dohodu o uznaní záväzku sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Potvrdil, že zmluvu podpísal, úver mu bol poskytnutý, koľko presne uhradil však nevedel. Taktiež potvrdil, že podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára, celý text však nečítal, to čo podpisoval nevedel. Nie je právnik nevedel ani následky. Bolo mu len povedané, že mal nejakú zmluvu a dlží nejaké peniaze. Potvrdil, že aj manželka podpísala dohodu o splátkovom kalendári, no celý text dohody nečítala, len zbežne ho pozrela. Tak ako on ani ona nevedela, že dlh je premlčaný. Žiadal uhradiť dlžnú sumu v splátkach.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným v 1. rade bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Vedľajší účastník v priebehu súdneho konania vzniesol námietku premlčania. Úlohou súdu bolo preto v prvom rade sa so vznesenou námietkou vysporiadať. Súd má za to, že vedľajší účastník je legitimovaný na vznesenie námietky premlčania v predmetnej veci, pričom takýto výklad je v súlade so zmyslom ochrany spotrebiteľa a so zmyslom účastí občianskych združení vystupujúcich na ochranu spotrebiteľa v takýchto konaniach, preto o platnosti takého úkonu vedľajšieho účastníka nemá súd žiadne pochybnosti a takto vznesenú námietku premlčania súd akceptoval.
Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovanými uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaní v tomto dokumente prehlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným.
Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.
Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaní uznali dňa 13.08.2010. K zosplatneniu dlhu pristúpil žalobca dňa 19.3.2009. Pri závere o tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah a aj na právne úkony nadväzujúce
na uzavretie zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy je zrejmé, že k uznaniu dlhu žalovanými došlo v čase, keď ešte dlh nebol premlčaný, keď premlčacia doba začala plynúť dňa 20.03.2009, t. j dňom nasledujúcim po splatnosti úveru, a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, táto doba uplynula dňa 20.03.2012 a dohoda o uznaní dlhu bola zo strany žalovaných podpísaná ešte dňa 13.08.2010.
Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutie uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.
Taktiež súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete.
Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na výpoveď žalovaných možno pochybovať o tom, že žalovaní mali vedomosť o tom, že uznávajú síce nepremlčanú pohľadávku no boli im známe následky takéhoto ich kroku. Súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaných o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak ako bolo vykonané v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 13.08.2010 nezakladá právny následok uznania dlhu tak ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Súd na túto dohodu tak neprihliadal.
Keďže v danej veci začala plynúť premlčacia doba 20.03.2009, ktorá uplynula dňa 20.03.2012, no žalobca podal žalobu na tunajšom súde až dňa 20.11.2012, teda až po uplynutí zákonnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, pričom vedľajší účastník v konaní vzniesol námietku premlčania a súd tento jeho úkon, tak ako je uvedené vyššie, považoval za účinné dovolanie sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (,, ďalej len O.s.p.“), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaní 1. a 2. ako aj vedľajší účastník boli v konaní v plnom rozsahu úspešný a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení im vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovaným žiadna náhrada trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnili a trovy konania nevyčíslili, súd žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
Vedľajší účastník si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 500,50 eur pozostávajúci z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 500,50 eur.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 500,50 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena v sume 401,64 eur podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ......................................................................... 200,82 eur
- písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 13.05.2013 ................................... 200,82 eur
Náhrada hotových výdavkov v sume 15,44 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2012
- 1 x 7,63 eur, rok 2013 - 1 x 7,81 eur bez DPH.
Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného právneho predpisu.
DPH 20% z priznanej odmeny 417,08 eur ................................................................... 83,42 eur
Spolu priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 500,50 eur. Takto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi, ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovaného, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia zástupcu tak ako tieto boli vyčíslené právnym zástupcom, na zaplatenie ktorých zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.