Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-113-2012.pdf
PDF · 104.05 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/113/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. Y. U., nar. XX.XX.XXXX a mal. K. U., nar. XX.XX.XXXX obaja bytom XXX XX L., Ul. U.. H. XXX/XX, občania SR, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa deti rodičov T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. O., ul. Z. XXX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Jánom Martincom, advokátom so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice a U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L., Ul. U.. H. XXX/XX, občianka SR, právne zastúpená JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí doručil tunajšiemu súdu dňa 26.09.2012 návrh, ktorým žiadal znížiť výživne pre mal. Y. zo sumy 270 eur na sumu 60 eur a pre mal. K. zo sumy 230 eur na sumu 40 eur. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 2C/11/2010-91, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2010 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, vo vzťahu k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva bola schválená rodičovská dohoda na základe ktorej boli mal. detí zverené do výchovy matky a on bol zaviazaný platiť výživne pre mal. Y. v sume 270 eur a pre mal. K. v sume 230 eur, súčasne bol upravený styk otca s mal. deťmi. Od času, kedy súd naposledy rozhodol o výživnom sa zmenila jeho príjmová situácia, podstatne mu poklesli príjmy ako podnikateľa - fyzickej osoby i príjmy spoločnosti ELStem s.r.o, ktorej je jediným spoločníkom a jediným konateľom. Súčasne poukázal na príjmové a majetkové pomery matky, ktoré sú podľa navrhovateľa priaznivejšie ako jeho.
Uznesením č.k. 2P/113/2012-35 zo dňa 28.09.2012 súd ustanovil mal. deťom kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni. XP/XXX/XXXX
- X -
Uznesením č.k. 2P/113/2012-36 zo dňa 28.09.2012 súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, otcovi zaslal návrh.
Matka mal. detí vo svojom písomnom stanovisku uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, ďalej poukázala na svoje osobné majetkové a zárobkové pomery ako aj na náklady, ktoré súvisia so starostlivosťou o mal. detí.
Na pojednávaní právny zástupca otca na podanom návrhu trval, zdôraznil, že v odvetví v ktorom otec mal. detí podniká - v stavebníctve došlo k značnému poklesu dopytu, čím došlo k zníženiu príjmov otca na minimum, čo je dôvodom pre enormné zníženie výživného pre mal. detí.
Otec detí na pojednávaní na podanom návrhu trval, zdôraznil, že výživné v súdom stanovenej výške nie je schopný platiť. V čase poslednej úpravy výživného mal príjem aj zo živnosti aj zo spoločnosti vo výške cca 1 000 eur mesačne, teraz jeho príjem je len zo závislej činnosti - ako zamestnanca spoločnosti, ktorú vlastní a neprevyšuje 500 eur mesačne. Ako uviedol, živnosť zrušil v mesiaci január 2011, na radu svojej účtovníčky, v súčasnosti je jediným zamestnancom spoločnosti ELStem s.r.o., ktorej je aj jediným konateľom a spoločníkom. Z tejto spoločnosti mu bol v roku 2011 vyplatený príjem zo zisku 4 000 eur. Tvrdil, že býva u priateľky v jej 3-izbovom byte, na bývanie ničím neprispieva, ako uviedol, nemá z čoho. Nevlastní žiaden majetok, byt a motorové vozidla sú vo vlastníctve obchodnej spoločnosti ELStem s.r.o.
Právny zástupca matky na pojednávaniach žiadala návrh otca zamietnuť s tým, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť doposiaľ stanovené výživné. Poukázal na majetkové pomery obchodnej spoločnosti, ktorej je otec jediným konateľom, spoločníkom aj zamestnancom.
Matka mal. detí so znížením výživného nesúhlasila, uviedla, že od poslednej úpravy výživného sa zamestnala pracuje v Rakúsku ako opatrovateľka, kde jej mesačný príjem sa pohybuje v rozpätí od 800 do 900 eur. Spolu s deťmi býva v rovnakom dome, od poslednej úpravy výživného detí nielen dospeli ale sa aj zvýšili ich náklady. Ďalej opísala náklady súvisiace so starostlivosťou o mal. detí.
Kolízna opatrovníčka na pojednávaní zdôraznila, že k zmene pomerov došlo aj na strane mal. detí ide o 17 a 15 ročných chlapcov, starší od poslednej úpravy nastúpil na štúdium na trestnej škole, mladší od septembra nastúpi taktiež na štúdium na strednej škole, preto navrhla výživne ponechať v rovnakej výške, prípadne ak sú splnené podmienky na zníženie tak znížiť ale len v minimálnej miere.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených listinných dôkazov preukazujúcich príjmy, výdaje, rodinné pomery rodičov mal. detí, oboznámením sa obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C/11/2010 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
XP/XXX/XXXX
- X -
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2C/11/2010-91 zo dňa 27.05.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2010 bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené, vo vzťahu k mal. deťom na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej mal. detí Y. a K. boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu pre mal. Y. sumou 270 eur mesačne, pre mal. K. sumou 230 eur mesačne. Súčasne bol upravený styk otca s mal. deťmi.
V tom čase mal. Y. bol žiakom 8. ročníka a mal. K. žiakom 6. ročníka ZŠ v Podolínci, matka uhrádzala poplatok v školskej jedálni 45 eur mesačne pre obe detí, mal. K. navštevoval súkromne hudobnú - klavír za poplatok 20 eur mesačne, okrem toho navštevoval ZUŠ v Podolínci s polročným poplatkom 50 eur.
Matka bola držiteľkou živnostenského oprávnenia v oblasti masérskych služieb podľa jej tvrdenia s príjmom cca 300 eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2009 vykázala základ dane 814,91 eur. Mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére U., ktorá bola študentkou 3. ročníka SOŠ zdravotníckej v Poprade.
Otec bol SZČO so zameraním na činnosť elektromontážnych prác, už vtedy matka uvádzala, že má aj nezdanené príjmy. Podľa daňového priznania za rok 2009 otec ako fyzická osoba vykazoval príjmy v celkovej výške 513 415 eur a výdaje vo výške 511 619 eur - rozdiel 1 796 eur. Podľa daňového priznania za rok 2009 spoločnosť ELStem s.r.o. vykazovala výnosy v sume 78 749 eur a náklady vo výške 79 053 eur a výsledok hospodárenia - 304 eur. Podľa súvahy k 31.12.2009 spoločnosť ELStem s.r.o. vykazovala majetok v sume 48 744 eur a záväzky vo výške 42 439 eur.
Tak matka s mal. deťmi ako aj otec bývali v rodinnom dome, ktorého boli vlastníkmi, otca mal. detí prispieval na chod domácnosti sumou 700 eur mesačne, otec uhrádzal náklady spojené s bývaním v sume 237 eur.
V súčasnosti je mal. Y. študentom 2. ročník Hotelovej Akadémie v Hornom Smokovci. Náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky predstavuje sumu cca 250 mesačne. Mal. Y. je žiakom 6. ročníka ZŠ v Podolínci, náklady na jeho starostlivosť vyčíslila matka sumou 83,69 eur mesačne. Od 01.09.2013 nastúpi na štúdium na Strednej zdravotnej škole v Poprade.
Matka spolu s deťmi v rodinnom dome, ktorý v rámci vyporiadania BSM s navrhovateľom nadobudla do svojho výlučného vlastníctva. Náklady súvisiace so zabezpečením chodu domácnosti matka vyčíslila sumou 585,51 eur mesačne (inkaso - 182,67 eur, náklady na stravu 200 eur, bežná rekonštrukcia domu
- 120 eur, internet 18,15 eur, poplatok za telefón 64,69 eur). Okrem toho má ročný náklad na daň z nehnuteľností a komunálny odpad 84,69 eur. Od 30.03.2012 je držiteľkou osobného motorového vozidla Renault Thalia. Zhruba pol roka po rozvode matka začala pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku s príjmom v rozpätí od 800 do 900 eur mesačne. Podľa potvrdenia o dani z príjmu (čl. 152
XP/XXX/XXXX
- X -
spisu) bola jej stanovená daň z príjmu za rok 2011 vo výške - 889 eur pri príjme 7 779,14 eur. Za obdobie január až december 2011 je bola z Rakúska vyplatená podpora na 3 detí (čl. 63 spisu) vo výške 6 826,84 eur. Podľa daňového priznania za rok 2012 (čl. 199) dosiahla príjmy vo výške 14 290,- eur a výdaje vo výške 5 716,04 eur. Vyživovacia povinnosť matky k plnoletej dcére U. naďalej trvá, keďže je študentkou 2. ročníka 3-ročného štúdia v dennej forme Prešovskej Univerzity v Prešove, Fakulty zdravotníckych odborov. (čl. 83).
Otec bol do 31.01.2011 držiteľom živnostenského oprávnenia, podnikal pod obchodným menom T. U. - EL - STEM s 21 rôznymi predmetmi činnosti. Ako pred súdom sám uviedol, dôvodom zrušenia živnosti bola skutočnosť, „že mu to poradila účtovníčka“ Podľa výkazu o príjmoch a výdavkoch rok 2010 (čl. 5 spisu) dosiahol príjmy vo výške 38 968 eur a výdaje vo výške 34 943,- eur, rozdiel 4 025 eur. Podľa výkazu o majetku a záväzkoch (čl. 6 spisu) rozdiel majetku a záväzkov činil sumu 37 714 eur. Podľa výkazu o príjmoch a výdavkoch rok 2011 (čl. 7 spisu) dosiahol príjmy vo výške 928 eur a výdaje vo výške 341 rozdiel 587 eur. Podľa výkazu o majetku a záväzkoch (čl. 8 spisu) rozdiel majetku a záväzkov činil sumu 1006 eur. Od 01.02.2011 je navrhovateľ jediným zamestnancom obchodnej spoločnosti ELStem s.r.o. so sídlom Zimná 149/1800, 064 01 Stará Ľubovňa, v ktorej je zároveň jediným konateľom a spoločníkom. Podľa opisu mzdového listu čl. 135 dosiahol za rok 2011 priemerný čistý príjem vo výške 338,27 eur, za rok 2012 (čl. 136) vo výške 324,72 eur.
Obchodná spoločnosť ELStem s.r.o. podľa daňového priznania za rok 2009 (čl. 15 spisu), vykazoval základ dane 0,00 eur, za rok 2010 (čl.20 spisu) bol základ dane 1,10 eur, za rok 2011 (čl. 25) bol základ dane 3 774,52 eur a daňová povinnosť 717,15 eur, za rok 2012 (čl. 156, 209) vykazovala základ dane 3 365,15 eur daňová povinnosť jej vznikla v sume 639,37 eur. Podľa súvahy (čl. 161, 220) majetok tejto obchodnej spoločností k 31.12.2012 činí suma 132 282 eur, záväzky v sume 98 395 eur z toho záväzky voči spoločníkom v sume 86 877 eur. Podľa výkazu ziskov a strát (čl. 165, 216) výsledkom hospodárenie obchodnej spoločnosti bola suma 2 427 eur.
Ďalej mal súd preukázané, že obchodná spoločnosť ELStem s.r.o. nadobudla na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 11.04.2011 (čl. 141) byt za kúpnu cenu 58 030,02 eur. Podľa hlavnej knihy analytickej evidencie táto obchodná spoločnosť k 31.12.2012 okrem bytu vlastníka garáž, motorové vozidlo, vynaložila náklady - materiál na byt opravu bytu, opravu kuchynskej linky.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec mal. detí má uzatvorenú nájomnú zmluvu na byt vo vlastníctve obchodnej spoločností ELStem, s.r.o. s mesačným nájomným 73 eur. V tomto byte sa však nezdržiava, ako uviedol býva u priateľky, ktorej na chod domácnosti ničím neprispieva.
Z vyjadrenia kolíznej opatrovníčky mal súd preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin mal. detí, zabezpečuje im starostlivosť a opateru na XP/XXX/XXXX
- X -
požadovanej úrovni o detí je náležite postarané.
Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 159 ods. 3 o.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Predmetom konania je návrh otca na zníženie výživného, ktorý opiera o skutočnosť, že u neho došlo k podstatnému poklesu príjmov.
Naposledy bolo o výživnom pre mal. detí Y. a K. právoplatne rozhodnuté dňa 18.06.2010.
XP/XXX/XXXX
- X -
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (znížiť výživné pre detí) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k zmene pomerov tak na strane rodičov ako aj na strane mal. detí. Matka sa zamestnala ako opatrovateľka v Rakúsku v jej prípade došlo k zvýšeniu príjmu zo sumy cca 300 eur na sumu cca 800 eur. Došlo u nej aj k výšeniu nákladov, keďže v čase poslednej úpravy výživného náklady súvisiace s chodom rodinného domu znášal navrhovateľ v súčasnosti ich znáša sama.
Otec tvrdí, že u neho došlo k poklesu príjmov, pretože v čase poslednej úpravy výživného mal príjem tak zo živnosti ako aj z obchodnej spoločnosti, podľa jeho tvrdenia v tom čase dosahoval cca 1000 eur. V súčasnosti prestal byť držiteľom živnostenského oprávnenia, jeho príjem pozostáva už len z príjmu zo závislej činnosti ako zamestnancom obchodnej spoločností, ktorú vlastní a podľa jeho tvrdenia nepresahuje 500 eur mesačne. V prvom rade súd musí poukázať na skutočnosť, že otec mal. detí sa sám dobrovoľne vzdal príjmu, ktorý dosahoval ako podnikateľ - fyzická osoba. Oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorého bol držiteľom na 21 druhov predmetu podnikania sa vzdal ako sám uviedol na radu svojej účtovníčky, teda podľa názoru súdu bez vážneho dôvodu ( resp. z nejakého špekulatívneho). Z predložených opisov mzdových listov vyplýva, že otcovi mal. detí je vyplácaný plat na úrovní minimálnej mzdy. Matematickým porovnaním príjmov navrhovateľa k zníženiu nedošlo, keďže v čase poslednej úpravy výživného podľa daňového priznania za rok 2009 jeho príjmy prevyšovali výdaje o sumy 1 796 eur. V súčasnosti je jeho priemerný príjem 324,72 eur mesačne (podľa opisu mzdového listu), podľa jeho tvrdenia neprevyšuje 500 eur. Pozornosti súdu neušlo, že došlo k zvýšeniu hodnoty majetku obchodnej spoločnosti vo vlastníctve navrhovateľa zo sumy 48 744 eur (rok 2009) k 31.12.2012 na sumu 132 282 eur aj keď záväzky vykazuje vo výške 98 395 eur avšak z toho suma 86 877 eur predstavuje záväzky voči spoločníkom (ktorým je len navrhovateľ). Naviac od poslednej úpravy výživného sa navrhovateľovi znížili náklady, keďže nehradí náklady súvisiace s rodinným domom, z jeho prednesu i predložených dokladov vyplynulo, že hradí len nájom svojej obchodnej spoločnosti v sume 73 eur za byt, v ktorom nebýva. Sám navrhovateľ uviedol, že náklady na bývanie v byte svojej priateľky, v ktorom býva nehradí, tieto náklady znáša priateľka samá.
Navrhovateľ napriek tomu, že v čase poslednej úpravy výživného vykazoval nižšie príjmy i nižšiu hodnotu majetku obchodnej spoločností ako v súčasnosti s výživným v celkovej výške 500 eur mesačne na obe detí súhlasil.
XP/XXX/XXXX
- X -
Z uvedeného potom vyplýva, že otec nielen v čase poslednej úpravy ale aj teraz má zrejmé aj iné, ďalšie príjmy, ktoré však neuviedol a nie sú zdokladované.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.
Súd poznamenáva, že zo zisteného skutkového stavu o pomeroch otca a ich dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného nevyplýva taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala právne posúdenie pomerov otca inak, ako z hľadiska potencionality príjmov.
Výdavky na domácnosť či iné náklady ( ktoré však navrhovateľ ani neuvádza) nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné na maloleté detí má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov, nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.
Súd je presvedčený, že otec je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. Y. a K. v doterajšom rozsahu, pretože disponuje takými schopnosťami a skúsenosťami z podnikateľskej oblasti, ktoré by mohol adekvátne zúročiť.
Súd konštatuje, že výživne ktoré je v súčasnosti určené zohľadňuje iba časť nevyhnutých potrieb detí a je nepochybné, že matka na strane ktorej musí súd prihliadnuť na jej osobnú starostlivosť o detí, dopĺňa zdroje výživy deťom na hranicu prospešnú a nevyhnutný pre ich všestranný rozvoj a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči deťom, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva (jej príjem, vlastníctvo nehnuteľností, resp. motorového vozidla). Otec osobnú starostlivosť deťom neposkytuje vôbec.
V neposlednom rade musí súd poukázať na ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine v ktorom je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávnených - deťoch. Od rozvodu na strane detí došlo k zvýšeniu nákladov s prihliadnutím na vzrast objektívnych XP/XXX/XXXX
- X -
potrieb vzhľadom na ich vek, vývoj, rast, zdravotný stav, štúdium a prípravou na budúce povolanie a s tým spojené zvýšené náklady na stavovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť. Vzrast objektívnych potrieb detí neumožňuje zníženie výživného podľa návrhu otca.
Je na navrhovateľovi aby hľadal rezervy a možnosti ušetriť finančné prostriedky na zabezpečenie detí .
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia z dôvodu, že nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného návrh otca ako nedôvodný a odporujúci záujmom detí zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.