Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-113-2008.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/113/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: T. T., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XXX, M.. Č.. T., F. XX, zast.: JUDr. Miloš Papcún, advokát, Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti odporcovi: E. T., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XXX, zast.: JUDr. Katarína Kostolanská, advokátka, Piešťany, Štúrova 4, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že:
Dom č. s. XXX nachádzajúci sa v katastrálnom území T. postavený na KN - C parc. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX SK W., sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporcu.
Odporca je p o v i n n ý vyplatiť na podiel navrhovateľky čiastku 25.073,71 eur, do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 316,00 eur a trovy štátu vo výške 429,84 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov /BSM/ z dôvodu, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené Rozsudkom OS Trnava zo dňa 22. 3. 2007 č. k. 28C 17/07 a k dohode o BSM nedošlo.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka v konaní uviedla, že do BSM patrí dom č. s. XXX na parc. č. XXXX v k. ú. T., zapísaný na LV č. XXXX. Tento žiada prikázať do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou výplaty jej podielu. Na nehnuteľnosti viažu exekučné záložné práva, preto bola ochotná pristúpiť na dohodu, v zmysle ktorej náklady s tým spojené uhradí odporca a ona svoj podiel daruje synovi. Z domu musela utiecť. Je pravdou, že odporca menil okná, strechu. Strieška na kurín nebola nevyhnutná. Nikdy ju neoslovil, aby na tieto práce prispela. Mali úspory vo výške 100.000 Sk, keď museli utiecť, peniaze použila na operáciu dcéry, do školy, na podnájom a boli spotrebované za trvania manželstva nie je pre jej osobnú potrebu. Musela ísť dvakrát na dovolenku k moru s deťmi.
Odporca súhlasil s tým, aby nehnuteľnosť bola prikázaná v jeho prospech, nesúhlasil však s výplatou v podielu podľa posudku. Dom patril pôvodne rodičom, tento prerábali so súrodencami. Po rozvode manželstva investoval do nehnuteľnosti - výmena okien, prístrešok z pivnice, oceľová konštrukcia, prístrešok na smeti, na hospodárskej miestnosti vymieňal vlnitý plech, takisto na balkóne na spálni, dal inštalovať Scylink. Za okná zaplatil 1839,24 eur, doklady nemá, rovnako nemá vyčíslené ostatné náklady. Nehnuteľnosť zhodnotil minimálne o 100.000 Sk. Navrhovateľka zobrala spoločné úspory 75000 Sk a 35.000 Sk. Doklady o týchto účtoch a ich číslach nemá.
Účastníci zhodne uviedli, že odporca uhradil exekúciu vedenú proti navrhovateľke vo výške 1821,44 eur.
Svedkyňa X., dcéra účastníkov, uviedla, že v roku 2004 od rodičov odišla, otec im hrubo nadával a bil ich. Matku urážal slovne. Odišla ako neplnoletá. Asi po roku jej matka volala, aby prišla pre súrodencov, lebo odporca močil na brata.
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22. 3. 2007 č. k. 28C 17/07-28. Maloletý Y. pochádzajúci z manželstva bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci nežili od r. 2003 manželským životom, v októbri 2005 opustila navrhovateľka spoločnú domácnosť.
Podľa výpisu z LV č. XXXX SK W. sú účastníci bezpodielovými spoluvlastníkmi domu č. s. XXX postavenom na parc. č. XXXX /evidovanej na LV č. XXX/. Na nehnuteľnosti viaznu exekučné záložné práva.
Do masy BSM vzhľadom na vyjadrenia účastníkov potom neboli zahrnuté ďalšie hnuteľné veci / ktoré vyporiadať nežiadali/, ani pohľadávky a záväzky /ktoré s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov neexistovali./. Do masy BSM nebolo zahrnuté vozidlo, ktoré bolo darované synovi účastníkov, a teda do tejto masy nepatrí.
V zmysle záverov znaleckého posudku Ing. E. č. 062/09 všeobecná hodnota sporného domu bola vyčíslená sumou 51900 eur. Znalkyňa použila metódu polohovej diferenciácie, ktorá vystihuje všeobecnú hodnotu porovnateľných nehnuteľností na súčasnom trhu nehnuteľností v danej lokalite. Hodnota je výsledná objektivizovaná, je odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu hodnotenia, ktorú by mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji. Porovnávacia metóda nebola použitá z dôvodov nedostupnosti dostatočných podkladov súboru nehnuteľností v danej lokalite s evidovanými reálnymi kúpno-predajnými cenami. Neboli zistené žiadne rizikové faktory, ktoré by mohli negatívne vplývať na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti či zabrániť jej užívaniu.
Dodatkom č. 1 k znaleckému posudku č. 062/2009 zo dňa 14. 11. 2012 znalkyňa vyčíslila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu rozvodu manželstva sumou 53.789,11 eur, teda pred rekonštrukciou a sumou 55.801,36 eur po vykonanej rekonštrukcii po rozvode manželstva. Pri vypracovaní dodatku znalkyňa zohľadnila výmenu okien za plastové v počte 5 ks - v posudku sa počty neuvádzajú, pri stanovení koeficientu konštrukcie uviedla položku v prevažujúcom množstve. Opotrebenie stavby počítala lineárnou metódou, nakoľko v menené konštrukcie - okná a strecha nad balkónom sú vstavané do stavby a opotrebúvajú sa spolu s rodinným domom. Na hospodárskej budove bola pri rekonštrukcii vymenená krytina na plechovú pozinkovanú. Znalkyňa k dodatku uviedla, že nerobí rozpočet na konkrétnu prácu a konkrétny materiál. Opotrebenie konštrukcie je rátané na celý dom. Po konzultácii so stavebným znalcom nebolo potrebné robiť rozpočet, pretože sa nejednalo o takú rekonštrukciu. Znalec pre oceňovanie stavebných prác by urobil rozpočet na práce, teda búranie osádzanie, ale takýto rozpočet sa robí vtedy, keď je námietka proti kvalite prác zhotoviteľa a treba oceniť rozdiel, takže v tomto prípade to neprichádza do úvahy.
Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov...Podľa § 148 ods. 1 Obč. zák. zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 1 Obč. zák. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vysporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Podľa § 149 ods. 3 Obč. zák. ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Podľa § 150 Obč. zák. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Prihliadne sa tiež na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
V danom konaní nebol rozsah BSM medzi účastníkmi sporný, tento ustálili výlučne na rodinný dom s potrebou započítania čiastky 1.821,44 eur, ktorú uhradil odporca za navrhovateľku. Spornou zostala sčasti otázka úspor účastníkov konania. Navrhovateľka sama nepoprela výber čiastky 100.000 Sk, podľa jej vyjadrenia tieto boli použité a spotrebované po jej odchode zo spoločnej domácnosti, nie však výlučne na jej potreby, ale na úhradu operácie dcéry, náklady školských potrieb, podnájom a dovolenku s deťmi. Za situácie, kedy nie je možno zadovážiť doklady o výške úspor /ktorá nie je však sporná medzi účastníkmi/ a dobe ich výberu /podľa vyjadrenia účastníkov sa tak stalo za trvania manželstva/, označenia účtov, súd nemôže vykonať bez súčinnosti účastníkov konania v tomto smere žiadne dôkazy. Ak však nebolo preukázané, že by tieto prostriedky použila navrhovateľka výlučne pre svoje potreby, je za danej situácie potrebné iba konštatovať, že tieto prostriedky boli počas trvania manželstva spotrebované. Z obsahu spisu 28C 17/07 vyplýva - z návrhu, že spoločné úspory mala vybrať navrhovateľka v r. 2002, teda v období, kedy účastníci boli manželia a žili manželským životom. Už v návrhu bolo uvedené, že navrhovateľka chodila na dovolenky s deťmi a navrhovateľka v konaní o rozvod manželstva ako odporkyňa i uviedla, že prostriedky použila na operácie dcéry, dovolenky s deťmi a sporenie deťom. Za daného stavu sa teda jednalo o spotrebovanie spoločných finančných prostriedkov počas manželstva a trvania spolužitia účastníkov, odporca túto skutočnosť nevyvrátil relevantnými dôkazmi a nemožno teda odrátať tieto prostriedky z podielu navrhovateľky, nakoľko nie je na to právny titul. Ohľadne investícií odporcu súd mohol vychádzať len zo zhodnotenia určeného znalcom, pretože odporca nepredložil žiadne relevantné dôkazy o výške investícií a bez tohto súd nemôže na ne prihliadať. V tomto smere ani prípadné výpovede svedkov o prácach na nehnuteľnosti by nepreukázali skutočnú výšku investícií a preukázanie týchto skutočností je predovšetkým na odporcovi, ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Nakoľko však relevantným spôsobom iné investície ako zhodnotenie nehnuteľnosti vo výške určenej znalcom nepreukázal, súd jeho tvrdenia nemohol vziať do úvahy.
Súd vychádzal z ust. § 143 Obč. zák., a to predovšetkým čo do určenia rozsahu BSM s prihliadnutím na skutočnosť, že k nadobudnutiu vlastníctva k domu došlo za trvania manželstva. Pri určení hodnoty sa súd stotožnil so závermi znalkyne Ing. E. v dodatku č. 1 k posudku č. 062/2009, keď voči tomuto ani účastníci v zásade nemali námietky - s výnimkou investícií odporcu, ktoré sa javili odporcovi ako nepostačujúce z hľadiska ich vyčíslenia po rekonštrukcii. Znalkyňa však objasnila spôsob zohľadnenia preukázaných investícií, teda rekonštrukcie, ktorú ani navrhovateľka nespochybňovala. Zároveň však uviedla, že pri danom rozsahu rekonštrukcie nie je možné oceniť ani hodnotu vykonaných prác a sám odporca ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Pribratie ďalšieho znalca oceňujúceho stavebné práce by nebolo v tomto prípade účelné, nakoľko samotné zhodnotenie stavby bolo zohľadnené vo vypracovanom dodatku, odporca nepredložil doklady o zakúpení materiálu a stavebných častí a ocenenie ním vykonaných prác by nebolo možné zohľadniť ako investíciu. Súd má za to, že rozhodujúcou skutočnosťou je vyčíslenie zhodnotenia nehnuteľnosti, čo sa v danom prípade vypracovaním dodatku k posudku aj stalo.
Za danej situácie je potrebné konštatovať, že hodnota BSM tvorí hodnotu domu vo výške 53.789,11 eur ku dňu rozvodu manželstva. Polovica hodnoty každého z účastníkov je potom 26.894,55 eur.
Účastníci zhodne žiadali prikázať nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva odporcu, preto bolo potrebné a vhodné prikázať nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty podielu navrhovateľky. Od podielu 26.894,55 eur je potrebné odrátať čiastku 1.821,44 eur, ktorú uhradil odporca za navrhovateľku a táto skutočnosť nebola sporná, teda jej podiel potom predstavuje čiastku 25.073,11 eur. Podiel navrhovateľky ďalej nie je možné znížiť o investície, ktoré uvádzal odporca, nakoľko ako už bolo uvedené, tieto žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Súd tiež pri výpočte podielu takisto nemohol odrátať úspory účastníkov, keď boli preukázané výlučne tvrdením účastníkov, nebolo ani sporné, že došlo k ich spotrebovaniu, avšak odporca nepreukázal, že neboli spotrebované pre účely domácnosti, rodiny za trvania manželstva, ale pre výlučné potreby navrhovateľky /len v takom prípade by bolo možné ich odrátať z podielu navrhovateľky/. Za daného stavu potom je potrebné konštatovať, že ku dňu zániku manželstva, a teda i BSM, úspory účastníci nemali a nemožno žiadne zohľadňovať. V rámci vyporiadania BSM nemožno vykonať vzájomné vyúčtovanie celého spotrebného spoločenstva manželov. Nemožno sa domáhať napríklad náhrady nákladov vynaložených na nákup vecí, ktoré slúžia len osobnej potrebe iba jedného z manželov s výnimkou prípadov, že išlo o nadobudnutie vecí tohto charakteru neprimeranej hodnote. V zásade by však malo byť uhradené to, čo bolo vynaložené na existujúci majetok druhého manžela. O taký prípad nejde, jedná sa o spotrebované spoločenstvo manželov. Dôkazné bremeno v konaní nespočíva iba na navrhovateľke, ktorá preukázala, že nehnuteľnosť patrí do BSM, ale pokiaľ odporca žiada započítanie určitých pohľadávok alebo rozšírenie okruhu BSM, v tomto smere spočíva dôkazné bremeno práve na odporcovi.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vyporiadal BSM účastníkov v zmysle návrhu aj účelného využitia veci, keď obaja účastníci zhodne žiadali prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý v nehnuteľnosti býva a bývať chce. Lehotu na vyplatenie podielu navrhovateľky súd určil primerane tak, aby nebola pre navrhovateľku neprimeranou z hľadiska lehoty splatnosti. Poskytnutá lehota sa javí ako primeraná a dostatočná. Táto okolnosť nebráni účastníkom v prípadnej dohode o splátkach tak, ako to požadoval navrhovateľ. Súd bez súhlasu navrhovateľky tieto splátky nepovolil. Pri rozhodovaní o lehote na výplatu podielu súd prihliadol i na skutočnosť, že navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku, a teda náklady znáša odporca.
Podľa § 148 O. s. p. súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov štátu titulom znalečného, keď od celkovej čiastky znalečného boli odrátané zálohy uhradené odporcom. Navrhovateľka bola súdom oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto bolo potrebné zaviazať na zaplatenie trov štátu odporcu, rovnako z tohto dôvodu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66 eur za návrh, ku ktorej čiastke je potrebné prirátať 1% z hodnoty podielu navrhovateľky, ktorý bol prikázaný odporcovi.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 O. s. p., keď vyporiadanie BSM bolo v záujme účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.