Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Co-59-2023.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/59/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobkyne: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. T. XXX, právne zastúpená: JUDr. Gergely Pšenák, so sídlom M. R. Štefánika 30, 940 02 Nové Zámky, IČO: 42 369 436, proti žalovanému: L. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. T. XX, adresa na doručovanie: XXX XX W. T. XX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. januára 2023 pod č.k. 9C/9/2021-277 v spojení s uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. marca 2023 pod č.k. 9C/9/2021-302, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania (výrok IX.) p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom prvým výrokom určil hnuteľné veci patriace do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorých hodnota je 2.194,73 eura. Druhým výrokom prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci v celkovej hodnote 364,70 eura, tretím výrokom prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.830,03 eura. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 732,66 eura titulom úplného vyrovnania z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za vyporiadaný majetok z BSM v sume 32,75 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok). Žalovanému šiestym výrokom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za vyporiadaný majetok z BSM v sume 32,75 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Siedmym výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu znaleckého dokazovania v sume 189,18 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu znaleckého dokazovania v sume 189,18 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Posledným, deviatym výrokom žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2 CSP. 1.1. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 12.04.2021 domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode manželstva z dôvodu, že jej manželstvo so žalovaným bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 7P/21/2019-107 zo dňa 18.05.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2020 a mimosúdne k dohode ohľadom vyporiadania BSM medzi stranami sporu nedošlo. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné predmet BSM strán sporu vyporiadať, nakoľko sa na jeho vyporiadaní strany sporu nevedeli mimosúdne dohodnúť, aj keď sa o to v priebehu konania pokúsili, najmä žalobkyňa. Žalovaný nesúhlasil s navrhovanou dohodou zo strany žalobkyne, jednak pre neúplnosť predmetu BSM a jednak pre nesúlad so všeobecnou hodnotou niektorých hnuteľných vecí. Hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva strán sporu podľa výroku II. a III. s tým, že hodnota všetkých hnuteľných vecí podľa výroku I. predstavuje sumu 2.194,73 eura. Výrokom II. prikázal do
výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci v celkovej hodnote 364,70 eura a výrokom III. prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.830,03 eura. Hrubú masu BSM predstavuje hodnota 2.194,73 eura, teda hodnota hnuteľných vecí spolu. Aby sme získali vyčíslením presnú hodnotu v súlade s ustanovením § 150 OZ, bolo potrebné sumu 2.194,73 eura vydeliť dvoma, a tak každá zo strán sporu by mala obdržať titulom vyporiadania BSM hodnotu 1.097,36 eura (2.194,73 : 2). Žalobkyňa dostáva hodnotu 364,70 eur, teda dostáva menej o 732,66 eur. Žalovaný dostáva hodnotu 1.830,03 eur, teda dostáva viac o 732,66 eur. Titulom vyporiadania BSM je potom žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni sumu 732,66 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 1.2. O trovách konania rozhodol v súlade s ustanovením § 255 odsek 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom na to, že v konaniach o vyporiadanie BSM každá zo strán obdrží v súlade s ustanovením § 150 OZ polovicu hodnoty majetku z BSM, tak ide o úspech pomerný.
2. Žalobkyňa podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa trov konania (výrok IX). Dôvodila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 2.1. Uviedla, že so záverom súdu prvej inštancie sa nestotožňuje. Mala za to, že ustanovenie § 255 ods. 1 CSP nie je vhodné a ani možné vykladať spôsobom, akým ho vyložil súd prvej inštancie. V rámci uvedeného ustanovenia je nutné vychádzať práve z petitu návrhu, teda zo sumy, ktorú žiadala a túto je nutné porovnať so sumou, ktorú jej súd v konečnom dôsledku priznal titulom vyporiadania BSM. Z návrhu na vyporiadanie BSM po rozvode manželstva vyplýva, že žiadala, aby súd vydal rozsudok, na základe ktorého bude žalovaný povinný titulom vyporiadania BSM vyplatiť jej finančnú sumu vo výške 1.390 eura. Súd však vo výroku č. IV. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 732, 66 eura titulom úplného vyrovnania z majetku v BSM manželov, čo predstavuje 52,71 % úspešnosť v spore. Preto nesúhlasila s tvrdením súdu, že ide o pomerný úspech vo veci. Navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IX. zmeniť tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,71 % voči žalovanému.
3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania (výrok IX.) ako vecne správny, podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 12.04.2021 domáhala vyporiadania BSM. Navrhla uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej finančnú sumu vo výške 1.390 eura. K žalobe pripojila rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.05.2020 pod č.k. 7P/21/2019-107, ktorým bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného rozvedené. Po vykonanom dokazovaní rozhodol súd prvej rozsudkom, ktorý bol vo výroku IX., týkajúcom sa trov konania, v spojení s opravným uznesením, napadnutý odvolaním žalobkyne a je predmetom prejednávania odvolacím súdom.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru keď o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v
súlade s ustanovením § 255 odsek 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 9.1. Zásada úspechu v spore premietajúca sa v ustanovení § 255 je esenciálnym kritériom priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Zásada úspechu sa vzťahuje aj na konania, kde súd rozhoduje o spôsobe vyporiadania, konkrétne i na konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. 9.2. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby však čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane.
10. Súd v konaní o vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi strán sporu, ale postupuje podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Nie je tak rozhodujúce, ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal žalobu na súd, nakoľko tak žalobkyňa, ako aj žalovaný sa na vyporiadaní BSM dohodnúť nevedeli, a preto nemali inú možnosť než sa domáhať jeho vyporiadania na súde. Z uvedených skutočností tak možno dospieť k záveru, že vzhľadom k výsledku rozhodnutia vo veci samej a požiadavkám oboch strán v spore, žiadna zo strán sporu plne úspešná v spore nebola a preto pri ich čiastočnom úspechu v spore, žiadna z nich ani nárok na náhradu trov konania voči protistrane nemá, keďže sa nejednalo ani o prevažujúci úspech. 10.1. K námietkam odvolateľky ďalej odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného (v zásade v pomere k 1 : 1) nemožno vzhliadnuť úspech žalobkyne. Takéto rozhodnutie by bolo nespravodlivé pre žalovaného, ktorý bol v podstate rovnako úspešný ako žalobkyňa. V predmetnej veci išlo iba o nepatrnú odchýlku v úspechu na jednotlivých stranách sporu (52, 71 % na strane žalobkyne a 47,29 % na strane žalovaného), ktorú nemožno v konečnom dôsledku ohodnotiť ako úspech žalobkyne vo veci. Vzhľadom k uvedenému je napadnutý výrok súdu prvej inštancie týkajúci sa trov konania zákonný a spravodlivý. Je povinnosťou súdu brať na zreteľ nielen zákonnosť, ale aj spravodlivosť rozhodnutia, ku ktorému má aplikácia práva v konkrétnom prípade smerovať.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením, v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania (výrok IX.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).