Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/13/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.06.2013, v trestnej veci proti odsúdenému D. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 03.04.2013 sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa z a m i e t a sťažnosť odsúdeného D. K..

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad podľa návrh odsúdeného D. K. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Poprad vedenej pod sp. zn. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu do zápisnice o verejnom zasadnutí, po vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, zahlásil sťažnosť odsúdený D. K.. Sťažnosť bližšie písomne neodôvodnil.

Na základe sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Okresný súd rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. zo dňa 29.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2010 bol obvinený D. K. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, pričom pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Odsúdený dňa 01.02.2013 podal návrh na obnovu konania. V následnom podaní svoj návrh odôvodnil tým, že v roku 2004 boli maloleté deti zverené do pestúnskej starostlivosti s tým, že pestúni si ich osvoja, čo však nespravili, čím bol uvedený do omylu. V tom období zvažoval podanie návrhu na zapretie otcovstva k synovi G., bolo mu však povedané, že to nemusí robiť, že deti budú osvojené, pričom aj podpísal doklad o vzdaní sa nároku na deti. V roku 2005 si manželia L. deti vzali do starostlivosti s prísľubom osvojenia, keby však vedel, že si tieto deti neosvoja, tak by im maloletú D. nedovolil zobrať. V roku 2005 odcestoval za prácou do Českej republiky, kde 7 rokov pracoval a žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou má ďalšie maloleté dieťa. Výživné si neplnil z toho dôvodu, že mu doposiaľ nebol doručený rozsudok sp. zn. a ani nevie, že by taký rozsudok obsahoval určenie výživného.

Okresný súd následne vyslúchol odsúdeného na verejnom zasadnutí, na ktorom odsúdený vo svojej výpovedi poukázal na rovnaké dôvody, ktoré uviedol v podanom návrhu a ďalej uviedol, že vo veci mu bol doručený až trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Poprad pod sp. zn. , proti ktorému odpor nepodal, lebo nevedel, že ho môže podať. Uviedol, že o svojom trestnom stíhaní vedomosť mal, pretože bol vo veci vypočutý príslušnými policajnými orgánmi v Českej republike. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal aj sťažnosť, ktorá mu však bola zamietnutá. Od doby, od kedy mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej trestnej veci, t. j. od 25.3.2010, z titulu výživného neuhradil nič, lebo on rozsudok o určení výživného považuje za chybný. Nemal ďalšie návrhy na vykonanie ďalších dôkazov.

Okresný súd oboznámil obsah spisového materiálu Okresného súdu Poprad pod sp. zn. . Z tohto spisového materiálu zistil nasledovné:

Trestné stíhanie vo veci bolo začaté uznesením povereného príslušníka PZ OO PZ Poprad ČVS: ORP-720/OO-PP-2008 zo dňa 01.04.2008, pričom následným uznesením toho istého orgánu zo dňa 26.5.2008 bolo D. K. vznesené obvinenie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Uvedené uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvinenému doručené dňa 25.3.2010, keď v období medzi vznesením obvinenia a doručením uznesenia obvinenému bolo zo strany policajného orgánu trestné stíhanie obvineného prerušené pre jeho neprítomnosť a následne bolo v trestnom stíhaní pokračované. Súčasne došlo aj k zmene právnej kvalifikácie, keď konanie obvineného bolo ďalej posudzované ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. Aj uvedené uznesenia boli po zistení miesta pobytu obvineného v Českej republike tomuto doručené. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia si obvinený D. K. podal sťažnosť, v ktorej poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu na povolenie obnovy konania, keď uviedol, že maloleté deti po dohode so sociálnou pracovníčkou boli zverené manželom L. s tým, že pokiaľ sa o ne do troch rokov neprihlásia, tak budú osvojené týmito manželmi. On deti nenavštevoval ani o ne nežiadal, žiaden rozsudok z Popradu nedostal. To, že sa volajú deti K. ešte neznamená, že sú to jeho deti. Podanú sťažnosť obvineného prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad uznesením sp. zn. zo dňa 05.05.2010 ako nedôvodnú zamietol.

Obvinený v prípravnom konaní bol vo veci vysluchnutý prostredníctvom žiadosti o právnu pomoc a to príslušníkom polície Českej republiky, Krajské riaditeľstvo polície Plzeň a to dňa 13.8.2010. Obvinený vo svojej výpovedi už vtedy uvádzal, že v roku 2004 mu zo strany sociálnej pracovníčky bolo navrhnuté, aby deti G. a D. dal do výchovy do inej rodiny, bolo mu povedané, že pokiaľ by ich chcel naspäť, môže o ne požiadať a že ich môže navštevovať s tým, že pokiaľ do troch rokov o deti nepožiada, tak dôjde k ich osvojeniu. Od tej doby deti nevidel ani ich nikdy nenavštívil, ani o ne nepožiadal. O tom, že v roku 2006 Okresný súd Poprad rozhodol o platení výživného vo výške 681,- Sk na každé dieťa nevedel, a preto nemohol ani žiadne výživné platiť. O tom, že má platiť výživné, sa dozvedel až z uznesenia polície, ktoré mu bolo doručené v roku 2010, keď mu bolo vznesené obvinenie.

Po vykonaní týchto dôkazov okresný súd dospel k záveru, že odsúdený D. K. neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie čo do viny, resp. trestu. Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj v rámci samotného konania poukazoval na tie isté skutočnosti, ktoré boli súdu známe ešte predtým, než vo veci rozhodol trestným rozkazom, ktorý bol odsúdenému riadne doručený a proti ktorému odpor nepodal. Na základe uvedených skutočností potom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd rozhodol v súlade so zákonom.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Krajský súd s poukazom na dôvody rozhodnutia okresného súdu, ako aj vyššie citované ustanovenia dospel k záveru, že odsúdený v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nepredložil žiadne nové dôkazy ani skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu pôvodného rozhodnutia vo vzťahu k vine, resp. k trestu.

Krajský súd poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a vzhľadom na tieto dôvody, ako aj na spisový materiál dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, a preto v zmysle ustanovenia sťažnosť odsúdeného D. K. ako nedôvodnú zamietol. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.