Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-13-2013.pdf
PDF · 69.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/13/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04.06.2013, v trestnej veci proti odsúdenému D. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 03.04.2013 sp. zn. 6Nt/2/2013 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného D. K..
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad podľa § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného D. K. na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Poprad vedenej pod sp. zn. 4T/169/2010 zamietol.
Proti tomuto uzneseniu do zápisnice o verejnom zasadnutí, po vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, zahlásil sťažnosť odsúdený D. K.. Sťažnosť bližšie písomne neodôvodnil.
Na základe sťažnosti odsúdeného krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Okresný súd rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na povolenie obnovy konania odôvodnil tým, že trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/169/2010 zo dňa 29.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2010 bol obvinený D. K. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. Bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov, pričom pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Odsúdený dňa 01.02.2013 podal návrh na obnovu konania. V následnom podaní svoj návrh odôvodnil tým, že v roku 2004 boli maloleté deti zverené do pestúnskej starostlivosti s tým, že pestúni si ich osvoja, čo však nespravili, čím bol uvedený do omylu. V tom období zvažoval podanie návrhu na zapretie otcovstva k synovi G., bolo mu však povedané, že to nemusí robiť, že deti budú osvojené, pričom aj podpísal doklad o vzdaní sa nároku na deti. V roku 2005 si manželia L. deti vzali do starostlivosti s prísľubom osvojenia, keby však vedel, že si tieto deti neosvoja, tak by im maloletú D. nedovolil zobrať. V roku 2005 odcestoval za prácou do Českej republiky, kde 7 rokov pracoval a žil v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou má ďalšie maloleté dieťa. Výživné si neplnil z toho dôvodu, že mu doposiaľ nebol doručený rozsudok sp. zn. 15P/299/2005 a ani nevie, že by taký rozsudok obsahoval určenie výživného.
Okresný súd následne vyslúchol odsúdeného na verejnom zasadnutí, na ktorom odsúdený vo svojej výpovedi poukázal na rovnaké dôvody, ktoré uviedol v podanom návrhu a ďalej uviedol, že vo veci mu bol doručený až trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 4T/169/2010, proti ktorému odpor nepodal, lebo nevedel, že ho môže podať. Uviedol, že o svojom trestnom stíhaní vedomosť mal, pretože bol vo veci vypočutý príslušnými policajnými orgánmi v Českej republike. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal aj sťažnosť, ktorá mu však bola zamietnutá. Od doby, od kedy mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej trestnej veci, t. j. od 25.3.2010, z titulu výživného neuhradil nič, lebo on rozsudok o určení výživného považuje za chybný. Nemal ďalšie návrhy na vykonanie ďalších dôkazov.
Okresný súd oboznámil obsah spisového materiálu Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 4T/169/2010. Z tohto spisového materiálu zistil nasledovné:
Trestné stíhanie vo veci bolo začaté uznesením povereného príslušníka PZ OO PZ Poprad ČVS: ORP-720/OO-PP-2008 zo dňa 01.04.2008, pričom následným uznesením toho istého orgánu zo dňa 26.5.2008 bolo D. K. vznesené obvinenie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Uvedené uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvinenému doručené dňa 25.3.2010, keď v období medzi vznesením obvinenia a doručením uznesenia obvinenému bolo zo strany policajného orgánu trestné stíhanie obvineného prerušené pre jeho neprítomnosť a následne bolo v trestnom stíhaní pokračované. Súčasne došlo aj k zmene právnej kvalifikácie, keď konanie obvineného bolo ďalej posudzované ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. Aj uvedené uznesenia boli po zistení miesta pobytu obvineného v Českej republike tomuto doručené. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia si obvinený D. K. podal sťažnosť, v ktorej poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré uviedol v návrhu na povolenie obnovy konania, keď uviedol, že maloleté deti po dohode so sociálnou pracovníčkou boli zverené manželom L. s tým, že pokiaľ sa o ne do troch rokov neprihlásia, tak budú osvojené týmito manželmi. On deti nenavštevoval ani o ne nežiadal, žiaden rozsudok z Popradu nedostal. To, že sa volajú deti K. ešte neznamená, že sú to jeho deti. Podanú sťažnosť obvineného prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad uznesením sp. zn. 1Pv/293/08 zo dňa 05.05.2010 ako nedôvodnú zamietol.
Obvinený v prípravnom konaní bol vo veci vysluchnutý prostredníctvom žiadosti o právnu pomoc a to príslušníkom polície Českej republiky, Krajské riaditeľstvo polície Plzeň a to dňa 13.8.2010. Obvinený vo svojej výpovedi už vtedy uvádzal, že v roku 2004 mu zo strany sociálnej pracovníčky bolo navrhnuté, aby deti G. a D. dal do výchovy do inej rodiny, bolo mu povedané, že pokiaľ by ich chcel naspäť, môže o ne požiadať a že ich môže navštevovať s tým, že pokiaľ do troch rokov o deti nepožiada, tak dôjde k ich osvojeniu. Od tej doby deti nevidel ani ich nikdy nenavštívil, ani o ne nepožiadal. O tom, že v roku 2006 Okresný súd Poprad rozhodol o platení výživného vo výške 681,- Sk na každé dieťa nevedel, a preto nemohol ani žiadne výživné platiť. O tom, že má platiť výživné, sa dozvedel až z uznesenia polície, ktoré mu bolo doručené v roku 2010, keď mu bolo vznesené obvinenie.
Po vykonaní týchto dôkazov okresný súd dospel k záveru, že odsúdený D. K. neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi, mohli odôvodniť iné rozhodnutie čo do viny, resp. trestu. Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj v rámci samotného konania poukazoval na tie isté skutočnosti, ktoré boli súdu známe ešte predtým, než vo veci rozhodol trestným rozkazom, ktorý bol odsúdenému riadne doručený a proti ktorému odpor nepodal. Na základe uvedených skutočností potom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a spisového materiálu dospel k záveru, že okresný súd rozhodol v súlade so zákonom.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Krajský súd s poukazom na dôvody rozhodnutia okresného súdu, ako aj vyššie citované ustanovenia Trestného poriadku dospel k záveru, že odsúdený v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania nepredložil žiadne nové dôkazy ani skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu pôvodného rozhodnutia vo vzťahu k vine, resp. k trestu.
Krajský súd poukazuje na dôvody rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a vzhľadom na tieto dôvody, ako aj na spisový materiál dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, a preto v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného D. K. ako nedôvodnú zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.