Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/20/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, XXX XX N., občan SR proti žalovanému C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. č. XXX, XXX XX N., toho času XXX XX S. č. XXX, občan SR zastúpený JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I.Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 576,48 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Gábora Száraza, advokáta, AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 09.02.2012 žalobca žiadal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom 1 rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN-C č. XX v k.ú. C..

Žalobu odôvodnil tým, že od svojho narodenia doposiaľ býva v predmetnom rodinnom dome, ktorý postavili jeho rodičia, dom užíval a užíva ako vlastný so súhlasom rodičov zrealizoval v rokoch 1998 až 2005 modernizáciu pôvodnej stavby a pristavil poschodovú zastrešenú prístavbu z vlastných finančných prostriedkov a svojpomocne. V tom čase bol jedinou výrazne zárobkovo činnou osobou. O predmetný dom sa vždy staral a stará, zabezpečuje jeho údržbu, participuje na jeho nákladoch na rozdiel od žalovaného, ktorý v dome nebýva a v čase spracovania bol maloletý. O tom, že nie je spoluvlastníkom sa dozvedel až zo žaloby o vypratanie predmetnej nehnuteľností, v ktorej si jeho syn - žalovaný uplatnil nárok na jej vypratanie z dôvodu, že je jediným vlastníkom a že nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu. S takýmto postupom žalovaného nesúhlasí, rodinný dom jemu a jeho bývalej manželke darovali rodičia darovacou zmluvou dňa 17.12.2004 do podielového

XC/XX/XXXX

- X -

vlastníctva, následne dar žiadali vrátiť dňa 31.07.2007 z dôvodu manželských nezhôd, no on rodinný dom dobromyseľne užíval aj po odsťahovaní sa jeho bývalej manželky v júli 2007 a po ich rozvode v roku 2011.

Navrhol aby súd v rámci tohto konania riešil ako predbežnú otázku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2009, na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu, ktorý je predmetom tohto konania. Podľa žalobcu je tento právny úkon v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, ide o zastretý právny úkon podľa ust. § 41a ods. 2 Obč. zák. čo vyplýva z čl. III. predmetnej zmluvy a z dohodnutej kúpnej ceny 200 eur. V podstate bola uzatvorená darovacia zmluva, ale z dôvodov, aby sa darcovia nedomáhali vrátenia daru pomenovali ju ako kúpna zmluva. Týmto právnym úkonom zo dňa 16.11.2009 prevodcovia previedli viac ako vlastnili, nakoľko prevodkyňa O. J. v čase prevodu nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, pretože právnym úkonom zo dňa 31.07.2007 darcovia S. J. a K. J. odstúpili od darovacej zmluvy zo dňa 17.12.2004.

Naliehavý právny záujem žalobca odôvodnil skutočnosťou, že na tunajšom súde prebieha konanie o vypratanie predmetnej nehnuteľností. Svoj nárok opiera o ust. § 135b ods. 1 Obč. zák. t.j. dobromyseľné spracovanie cudzej veci, tak, že vznikla nová vec.

Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že so žalobou nesúhlasí zdôraznil, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2009, kúpnu cenu zaplatil pri podpise zmluvy. Žalobca nikdy nebol vlastníkom spornej nehnuteľností.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, ich právnych zástupcov, svedkov rodičov žalobcu - S. J. a K. J., bývalej manželky žalobcu O. J., bývalého starostu obce C. - C. I., súčasného starostu obce C. - X.. C. N., X.. N. I. ako aj oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov.

Pojednávania vytýčeného na deň 04.06.2013 sa žalobca nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené v súlade s svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil , preto súd v súlade s pojednával v jeho neprítomnosti.

Súd je toho názoru, že takýmto postupom nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, keďže žalobca v konaní už bol vypočutý, o termíne pojednávania bol informovaný.

Na pojednávaniach právna zástupkyňa žalobcu na podanej žalobe trvala, nutnosť jej podania odôvodnila konaním o vypratanie predmetnej nehnuteľností, právny základ žaloby odôvodnila ustanovením § 135b Obč. zák. teda dobromyseľným spracovaním cudzej veci, ako uviedla rodinný dom postavili rodičia žalobcu v roku 1961 s ich súhlasom žalobca v rokoch 1999 až 2005 zrealizoval rekonštrukciu a prístavbu, ktorú financoval zväčša sám. Ďalej poukázala na dôvody absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou nehnuteľnosť

XC/XX/XXXX

- X -

nadobudol žalovaný, zdôraznila, že pokiaľ by táto zmluva bola neplatná spoluvlastníčka - matka žalobcu by súhlasila s tým aby v rodinnom dome ostal bývať žalobca a teda by nebol dôvod na jeho vypratanie.

Žalobca na pojednávaniach popísal genézu výstavby rodinného domu ako aj právnych úkonov, ktoré boli spojené s jeho vlastníctvom, uviedol, že rodinný dom pred jeho narodením postavili jeho rodičia, po tom čo sa oženil niekedy v roku 1996 po vzájomnej dohode (medzi ním jeho vtedajšou manželkou a rodičmi) začali s rekonštrukciou. Ako zdôraznil, pred začatím rekonštrukcie sa nedohodli na vlastníckom práve k rekonštruovanému rodinnému domu a prístavbe.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaniach žiadal žalobu zamietnuť.

Žalovaný na pojednávaniach žiadal žalobu zamietnuť, zdôraznil, že rodinný dom nadobudol kúpnou zmluvou dobromyseľne od starých rodičov a matky, ktorí majú v predmetnom rodinnom dome právo doživotného bývania. Ďalej uviedol, že v predmetnom rodinnom dome v čase, keď nie je v zahraničí býva aj jeho otec - žalobca, avšak pod vplyvom alkoholu napadá tak starých rodičov ako aj jeho matku. Poprel aby žalobca zrekonštruoval starý rodinný dom a zrealizovala prístavbu, ak nejaké práce boli robené financovali ich jeho starí rodičia - rodičia žalobcu.

Z výpovede svedka S. J. - otca žalobcu a starého otca žalovaného mal súd preukázané, že pred započatím rekonštrukcie a prístavby rodinného domu nedošlo k žiadnej dohode ohľadne vlastníctva rodinného domu. Svedok ako dôvod prevodov vlastníctva k rodinnému domu označil skutočnosť, že žalobca mal dlhy a bol v rozvodovom konaní z obavy aby si nepriviedol inú ženu nehnuteľnosť kúpnou zmluvou previedol na vnuka - žalovaného.

Svedkyňa K. J. - matka žalobu a stará matka žalovaného potvrdila, že pred započatím rekonštrukcie a prístavby rodinného domu nedošlo k žiadnej dohode ohľadne vlastníctva nehnuteľností Svedkyňa zdôraznila, že najväčšiu zásluhu na realizácií rekonštrukcie a prístavby rodinného domu mal žalobca. Ako dôvodu prevodu vlastníckeho práva k predmetnému rodinnému domu na žalovaného uviedla skutočnosť, že ju prinútil manžel - svedok S. J.. V závere zdôraznila, že žalovaný sa o nehnuteľnosť nestará, na úrade sa vyjadril, že ju chce odpredať.

Svedkyňa O. J. - bývala manželka žalobu a matka žalovaného taktiež uviedla, že pred započatím rekonštrukcie a prístavby rodinného domu vlastníctvo nebolo riešené. Túto rekonštrukciu ona s manželom financovala z 1/3 a svokrovci z 2/3. Ako dôvodu prevodu vlastníctva na žalovaného uviedla, že to bolo na popud jej bývalých svokrovcov v čase keď prebiehali exekúcie pre dlhy žalobcu.

Svedok C. I. - bývalý starosta obce nemal vedomosť o existencií dohody o vlastníctve k rodinnému domu a prístavby na ktorej by sa dohodli žalobca a jeho rodičia.

XC/XX/XXXX

- X -

Potvrdil, že predmetný rodinný dom bol postavený rodičmi žalobcu niekedy v roku 1964 s prístavbou sa započalo pred rokom 1994.

Svedok X.. C. N. - súčasný starosta obce nemal vedomosť o dohode žalobcu a jeho rodičov na vlastníctve k spornému rodinnému domu.

X.. N. I. - bratranec žalobcu uviedol, že dom postavili rodičia žalobcu, robila sa na ňom rekonštrukcia a prístavba aj za účasti žalobcu a jeho manželky. O dohode týkajúcej sa vlastníctva svedok nemal vedomosť.

Z takto vykonaného dokazovania súd ustálil tento skutkový stav:

Začiatkom 60-tych rokov minulého storočia bez stavebného povolenia rodičia žalobu a starý rodičia žalovaného postavili rodinný dom pod súp. č. XXX v obci C.. Tento rodinný dom nebol evidovaný v katastri nehnuteľností.

V priebehu rokov 1995 až 2005 bola bez predchádzajúcej dohody medzi rodičmi žalobcu, žalobcom a jeho vtedajšou manželkou zrealizovaná rekonštrukcia a prístavba predmetného rodinného domu, na ktorej sa podieľali tak rodičia žalobcu ako aj žalobca a jeho vtedajšia manželka. Žalobca tvrdil, že sa najväčšou mierou podieľal na financovaní rekonštrukcie a prístavby, čo potvrdila jeho matka, naopak svedkyňa K. J. (jeho bývala manželka) túto skutočnosť poprela, tvrdila, že práce zväčša financovali rodičia žalobcu.

V súčasnosti je sporný rodinný dom vedený na LV XXX, kat. úz. C. a je postavený na pozemku parcela registra „C“ č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 585 m2, ako jeho vlastník tohto rodinného domu je zapísaný žalovaný C. J..

Ako prví vlastníci na liste vlastníctva boli vedení rodičia žalobcu a starí rodičia žalovaného, S. J. a K. J., ktorí rodinný dom darovacou zmluvou zo dňa 17.12.2004 previedli na žalobcu a jeho vtedajšiu manželku O. J., rod. F..

Rodičia žalobcu a starí rodičia žalovaného listom zo dňa 31.07.2007 odstúpili od darovacej zmluvy predmetného rodinného domu (čl. 11 spisu)

Žalobca svoj podiel na spornom rodinnom dome previedol späť na svojich rodičov darovacou zmluvou zo dňa 21.10.2007 (čl. 74 spisu).

Dňa 16.11.2009 (čl. 18 spisu) bol zrealizovaný ďalší prevod a to na základe kúpnej zmluvy ktorou starý rodičia žalovaného (rodičia žalobcu) a matka žalovaného (bývalá manželka žalobu) previedli vlastnícke právo na žalovaného.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podanou žalobou sa žalobca domáha, že je podielovým spoluvlastníkom rodinného

XC/XX/XXXX

- X -

domu súp. č. XXX v obci C. v podiele 1 a ako predbežnú otázku navrhol súdu riešiť otázku absolútnej neplatnosti právneho úkonu na základe ktorého žalovaný nadobudol vlastníctvo k predmetnému rodinnému domu.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno

spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá jednak existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či tu ten-ktorý právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, zároveň ale tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je nielen možné, ale aj potrebné odstrániť, a to práve navrhovaným určovacím výrokom súdu. Splnením podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu žalobca súdu preukazuje svoje právo domáhať sa na súde touto procesnou formou (určovacou žalobou) ochrany svojho práva. Súd má len v takom prípade povinnosť o právnom vzťahu alebo o existencii, či neexistencii práva rozhodnúť. Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa , ktorá musí byť uspokojivo vyriešená skôr, než súd vecne posúdi po hmotno-právnej stránke. Pokiaľ súd vyhovuje žalobe o ručenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, musí vždy v odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti vysvetliť, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcu a ako bol tento záujem v konaní preukázaný.

Žalobca ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určil medze, v rámci ktorých súd mal poskytnúť ochranu jeho právam a právam chráneným záujmom.

Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnil konaním o vypratanie predmetnej nehnuteľností vedené pod sp. zn. .

Pokiaľ ide o návrh žalobcu aby súd preiudiciálne riešil otázku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy na základe ktorej žalobca nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľností k tomu súd dodáva, že žalobca na takomto určení nemôže mať naliehavý právny záujem. Aj v prípade vyhovenia takémuto návrhu by sa postavenie žalobcu nezmenilo, nebol by zapísaný ako vlastník na liste vlastníctva, bol by prinavrátený právny stav, ktorý existoval pred uzavretím kúpnej zmluvy t.j. podielovými vlastníkmi by sa stali rodičia žalobcu a jeho bývala manželka, ako podielový spoluvlastník by nebol vedený žalobca. Naviac súd nemôže a to ani preiudiciálne rozhodovať o právach a povinnostiach osôb, ktoré nie sú účastníkmi. V danom prípade nie sú účastníkmi konania predávajúci napadanej kúpnej zmluvy.

Podľa , každý má právo vlastniť majetok.

XC/XX/XXXX

- X -

Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa § 119 ods. 1 Obč. zák. veci sú hnuteľné a nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

Podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 135b ods. 1 Obč. zák. ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva s vlastníkom novej veci ten, ktorého lpodiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

Podľa § 136 ods. 1 Obč. zák. vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 136 ods. 2 Obč. zák. spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 143 Obč. zák. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Na posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe stavanej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda medzi nimi, obsahom ktorej je založenie spoluvlastníckych vzťahov.

Na uzatváranie takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia a násl. . Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu formu, preto môže byť dohoda urobená buď výslovne tak, že sa slová prednesú / ústna forma/ alebo zaznamenajú písomne / písomná forma/, alebo tiež iným než výslovným spôsobom / konkludentne/, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť / / či už ide o právny úkon urobený v akejkoľvek forme, na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti / /. Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli, / teda skôr,

XC/XX/XXXX

- X -

než sa začalo so stavbou/ na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu účastníkov o tom nemôže dôjsť k uzatvoreniu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Ak sa však účastníci dohodli na uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k budúcej stavbe, nemá prípadná absencia ostatných dohovorov / ako napr. výška spoluvlastníckych podielov , o organizačnom a finančnom zabezpečení stavby, a o krytí stavebných nákladov, či budúcom spôsobe užívania stavby/ za následok neplatnosť predmetnej dohody.

V prejednávanej veci išlo o prípad, keď predmetom sporu nebola otázka vzniku vlastníckeho práva k novostavbe, teda k stavbe zriaďovanej na dosiaľ voľnom stavebnom pozemku. Z výpovede tak účastníkov konania ako aj svedkov ( príbuzných účastníkov konania) vyplývalo, že išlo o rekonštrukciu a prístavbu pôvodného rodinného domu postaveného rodičmi žalobcu.

Z ustanovenia § 120 potom treba vyvodiť, že rekonštrukcia a prístavba (nadstavba) ani iné stavebné zmeny zásadne nič nemenia na vlastníctve nehnuteľnej veci. Stavebnou zmenou je rovnako prestavba, ktorou treba rozumieť také zásahy do konštrukčnej a technologickej časti stavby, ktoré majú spravidla za následok zmenu technologických parametrov alebo aj zmenu funkcie a účelu stavby. Na vykonanie prestavby sú potrebné práce investičnej povahy. Tieto investície samy osebe však neovplyvňujú vlastníctvo stavby. Ak nebolo dohodnuté nič iné, potom to, čo v dôsledku stavebných úprav prirastie k pôvodnej stavbe, preto pripadá do vlastníctva toho alebo tých osôb, ktorým patrila pôvodná stavby. Nie je rozhodujúce, kto bol stavebníkom, alebo na čie meno znelo stavebné či kolaudačné povolenie, ani to, z akých prostriedkov boli stavebné úpravy financované.

Mohlo tu však vzniknúť právo na náhradu vynaložených prostriedkov, spôsob a výška tejto náhrady by záviseli predovšetkým od dohody uzavretej medzi účastníkmi. Nemožno vylúčiť, že by protihodnotou vynaložených prostriedkov a vykonanej práce pri rekonštrukcií a prístavbe mohlo byť aj oprávnenie užívať po dohodnutú dobu nehnuteľnosť. Vlastník (vlastníci) domu by však nesmeli na úkor investujúcich nevlastníkov získať zhodnotením nehnuteľností bezdôvodné obohatenie.

Sám žalobca pred súdom uviedol, že pred započatím s rekonštrukciou a prístavbou rodinného domu nedošlo k ústnej, písomnej, resp. konkludentnej dohode týkajúcej sa vlastníctva rodinného domu po zrealizovaní rekonštrukcie a prístavby, čo potvrdili tak rodičia žalobcu ako aj jeho vtedajšia manželka.

V kontexte ustanovenia § 120 Obč. zák. sa nemožno stotožniť s tvrdením bývalej právnej zástupkyne žalobcu, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k spornej nehnuteľností v zmysle § 135c Obč. zák. teda dobromyseľným spracovaním cudzej veci, keďže ako už bolo vyššie uvedené rekonštrukcia a prístavba či iné stavebné zmeny nič nemenia na vlastníctve nehnuteľností.

Súd ďalej poznamenáva, že v čase prebiehajúcej rekonštrukcie a prístavby spornej nehnuteľnosti manželstvo žalobcu s matkou žalovaného trvalo a teda tomu aby nadobudol

XC/XX/XXXX

- X -

podiel do svojho výlučného vlastníctva bráni bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a jeho vtedajšej manželky.

Žalobca neuniesli dôkazné bremeno, ktorým rozumieme zodpovednosť účastníka, v danom prípade žalobcu, za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu, aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základe pre svoje rozhodnutie. V danom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad / neúspech v konaní/ pričíta tomu účastníkov, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadísk hmotného práva.

Žaloba nepreukázal, aby došlo k uzatvoreniu dohody na založení podielového spoluvlastníctva k predmetnej stavbe, preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , teda podľa zásady úspechu tak, že priznal úspešnému účastníkovi - žalovanému právo na ich náhradu od neúspešného účastníka - žalobcov.

Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.06.2013 vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 630,54 eur.

Súd vychádzal z neoceniteľnej hodnoty predmetu sporu podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny je 1/13 výpočtového základu čo pre rok 2012 bola suma 58,69 eur a pre rok 2013 suma 60,07 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne uplatnil.

Odmenu vo výške 58,59 eur (podľa návrhu žalovaného) súd priznal za 6 úkonov právnych služieb a to:

- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky)

- vyjadrenie k žalobe (§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky)

- účasť na pojednávaní v dňoch 21.06.2012, 26.09.2013 (pojednávanie presiahlo 2 hod. nárok na 2 úkony) a 27.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky)

Odmena vo výške 60,07 eur sa priznáva

- účasť na pojednávaní dňa 04.06.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky)

Odmena vo výške 1 v zmysle § 14 ods. 5 písm. b ) cit. vyhlášky t.j. v sume 15,02 eur sa priznáva za účasť na pojednávaní dňa 11.04.2013 ktoré bolo odročené bez prejednania vecí.

Odmena spolu potom činí sumu 426,63 eur.

XC/XX/XXXX

- X -

K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, za 5 úkonov právnych služieb vykonaných v roku 2012 vo výške á 7,63 eur a 2 úkony vykonané v roku 2013 á 7,81 eur čo spolu činí sumu 53,77 eur.

Žalovaný má právo aj na DPH 20 % , keďže jeho právny zástupca je platiteľom DPH čo zo základu 480,40 eur činí 96,08 eur.

Odmena právneho zástupcu včítane DPH činí sumu 576,48 eur.

Trovy konania žalovaného v celkovej výške 576,48 eur je žalobca povinný v zmysle zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného JUDr. Gábora Száraza, advokáta so sídlom Garbiarska 20, 01 Stará Ľubovňa alebo na jeho účet vedený v SLSP a.s. MP Stará Ľubovňa, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX , VS XXXXXXX do troch dní do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

XC/XX/XXXX

- XX -

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).