Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-14-2013.pdf
PDF · 78.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členov senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Martina Holiča v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. Q., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: otec F. C., bytom P., Q. XX a matka B. Q., bytom X. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Senica sp. zn. 7P/122/2012-37 zo dňa 21. februára 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1, 2 a 3 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Skutkovo svoje rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním. Dospel k záveru, že nie je možné znížiť výživné otca voči maloletému E.. Od poslednej úpravy výživného síce uplynula dlhá doba - viac ako 8 rokov, ale maloletý E. je podstatne starší, jeho potreby sú nepochybne oveľa väčšie a náklady vyššie ako pri poslednej úprave výšky výživného. Bolo by nespravodlivé, ak by všetky tieto náklady na výživu a výchovu maloletého znášala výlučne matka. Takýto stav by nastal, ak by výživné zo strany otca bolo znížené podľa jeho návrhu. Súd prvého stupňa nepovažoval za dostatočný dôvod na zníženie výživného skutočnosť, že došlo na strane otca k zmene pomerov tým, že je nezamestnaný a poberá len dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 eur. Otec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou podľa § 60 Zákonníka práce, teda dobrovoľne z vlastnej vôle bez toho, že by mal zaistený nástup k inému zamestnávateľovi. Tým sa pripravil o pravidelný príjem z pracovnej činnosti, teda sám neuvážene zapríčinil, že sa dostal do terajšej ťaživej finančnej situácie. Súd nemôže pripustiť, aby tento neuvážený krok otca mal negatívny dopad na maloleté dieťa. Tvrdenie otca, že aj tak by ho zamestnávateľ prepustil, sú pre posúdenie veci právne irelevantné, nie sú podložené ani preukázané. Pred podpisom dohody o skončení pracovného pomeru si otec mal uvedomiť, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a nemá adekvátnu náhradu zdroja finančných prostriedkov na výživné. Nezamestnanosť si otec subjektívne spôsobil sám a táto skutočnosť nemôže byť v jeho prospech. Otec nepreukázal zdravotné ani iné objektívne dôvody, pre ktoré by si nemohol nájsť zamestnanie a zabezpečiť si tak pravidelný mesačný príjem.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podala odvolanie otec maloletého dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, súd subjektívne posúdil vážnosť jeho návrhu a neumožnil mu zmenu výživného. O svojich povinnostiach a právach vie, ktoré sú uzákonené v Zbierke zákonov č. 36/2005. Jeho návrhom nešlo vyhnúť sa platiť výživné na maloletého
syna. Obrátil sa na súd, aby mu v tejto veci pomohol preklenúť jeho zložitú životnú situáciu, zároveň sa chcel vyhnúť postihom, vyplývajúcim v prípade neuhrádzania výživného. Súd nebol objektívny a hájil práva iba jedného z rodičov, tak odznelo jednostranne prospešné rozhodnutie. Navrhoval, aby Krajský súd vydal nový rozsudok o znížení vyživovacej povinnosti otca na sumu 33 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.
K odvolaniu otca maloletého sa vyjadril kolízny opatrovník. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu na Okresnom súde Senica má za to, že súd pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na zníženie výživného na maloletého E. primeranej zohľadnil potreby a vek maloletého dieťaťa, schopnosti a možnosti odporcu platiť na výživu maloletého. Otec má predpoklady nájsť si prácu, prípadne si privyrobiť brigádne. Kolízny opatrovník navrhoval potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a zamietnuť odvolanie otca proti tomuto rozsudku.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Tomu je prispôsobená i splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie.
Základnými pravidlami, ktorými sa pri určovaní výšky výživného riadi súd, sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, jednak schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie: potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom oprávneného alebo s rekreačnými pobytmi dieťaťa a podobne. Súd na ne musí prihliadnuť pri určovaní bežného výživného. Zároveň musí skúmať i možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda či existuje stav odkázanosti na výživu.
Na strane povinného súd prihliada najmä na jeho schopnosti, teda na faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania. Prihliada však aj na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a pod. Skúma taktiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, ako aj počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností povinného, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Rovnako súd posudzuje, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu majetkového prospechu, alebo ak povinný na seba berie neprimerané majetkové riziká.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (§ 78 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z.).
Hmotno-právnou podmienkou, aby súd mohol o veci opakovane rozhodovať, je zmena pomerov. Je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti môžu byť len vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, okolnosťami na strane oprávneného; alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už ide o zmenu okolností na strane oprávneného, alebo na strane povinného. Pôjde napríklad o také zvýšenie alebo zníženie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného a pod.
Pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, súd musí vždy prihliadať na vývoj životných nákladov s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 3 zákona o rodine za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania rozhodnutia o určení výživného, ktoré sa navrhuje zmeniť, alebo o zmene ktorého súd začal konať bez návrhu. Po jednoznačnom preukázaní záveru, že došlo k zmene pomerov či už na strane oprávneného alebo povinného, v dôsledku toho treba zmeniť aj výšku výživného, súd môže posúdiť predpoklady na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom a výšku výživného upraviť.
V preskúmavanom prípade sa otec maloletého E. dobrovoľne vzdal finančného príjmu, keď skončil pracovný pomer u zamestnávateľa dohodou. Nemôže byť v neprospech dieťaťa neuvážený postup jeho rodiča. Pri rozhodovaní o výživnom je vždy prvoradý záujem maloletého dieťaťa.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov tohto konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.