Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5C-20-2012.pdf
PDF · 81.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-5C/20/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o, so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti odporkyni H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom AK Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 31,09 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. V zastavenej časti konania n e m á žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania.
III. V zostávajúcej časti sa odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa v konaní návrhom zo dňa 20.01.2012 domáhal toho, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu 29,43 Eur, spolu s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 103,40 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 18,5% ročne zo sumy 29,43 Eur od 23.09.2011 až do zaplatenia a zmluvnou pokutou vo výške 1,66 Eur, na tom skutkovom a právnom základe, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telecom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bratislava, Bajkalská 28 (od 08.03.2006 zmena obchodného mena na Slovak Telekom, a.s.), a odporkyňa uzavreli dňa 19.11.2004 zmluvu o pripojení, ktorou sa právny predchodca navrhovateľa ako poskytovateľ zaviazal poskytovať telekomunikačné služby špecifikované v zmluve a odporkyňa ako užívateľ bola povinná za tieto služby zaplatiť cenu stanovenú v zmluve a tarife poskytovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky na navrhovateľa (zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2007) pohľadávka predstavovala 99,43 Eur. Po postúpení pohľadávky, v čase od 20.07.2010 do 22.09.2011, odporkyňa uhradila sumu 70 Eur, o ktorú sa suma dlžnej istiny znížila. Podaním doručeným súdu dňa 17.09.2012 vzal navrhovateľ návrh späť v časti istiny, v časti ročného úroku z omeškania vo výške 9,50% zo sumy 29,43 Eur od 23.09.2011 do zaplatenia a v časti kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 59,60 Eur, pretože odporkyňa uhradila sumu 90 Eur po podaní návrhu na začatie konania, pričom súd v tejto časti konanie zastavil.
Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila dňa 27.06.2012 tak, že istinu pohľadávky navrhovateľa vo výške 29,43 Eur riadne splnila a zároveň namietala výšku kapitalizovaného úroku z omeškania, pretože ročný úrok z omeškania z dlžnej sumy 29,43 Eur má byť správne 2,72275 Eur a nie 103,40 Eur. Odporkyňa k vyjadreniu priložila poštové peňažné poukazy, ktoré svedčia o úhrade sumy vo výške 140 Eur v prospech navrhovateľa a sumy vo výške 9,96 Eur v prospech právneho predchodcu navrhovateľa.
Vedľajší účastník OZ právna pomoc spotrebiteľom vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku s tým, že faktúry vystavené právnym predchodcom navrhovateľa sa stali splatnými dňa 18.05.2005 a 18.09.2005 a žaloba v tejto veci bola podaná po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby až dňa 26.01.2012.
Z doložených listín považoval súd za preukázané, že dňa 19.11.2004 uzatvorila odporkyňa a právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telecom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bratislava, Bajkalská 28, zmluvu o pripojení č. 9900283547, 9900283971 a zmluvu o nájme koncového zariadenia č. 9900283547.
Dňa 14.07.2010 bola spísaná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom. V tejto listine bolo uvedené, že dlžník uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovak Telekom, a.s., číslo zmluvy resp. zákazníka 1155521101, pričom dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 99,43 Eur a príslušenstva pohľadávky a nákladov na inkasné konanie vo výške 13,28 Eur. Ďalej bola dohodnutá aj forma splatenia záväzku, a to jednorázovo do 20.07.2010. V časti o splácaní záväzku je takisto uvedené vyhlásenie dlžníka, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Postúpenie pôvodnej pohľadávky na navrhovateľa nebolo sporné, preukázané zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.07.2007, ktorú uzavrel s pôvodným veriteľom Slovak Telekom a.s., pričom navrhovateľ takisto doložil list zo dňa 10.01.2012, ktorým vyzýval odporkyňu na plnenie z predmetného dlhu, list bol nazvaný ako pokus o zmier.
Na základe vznesenej námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka sa súd v prvom rade zaoberal skúmaním dôvodnosti tejto námietky a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Predmetný záväzkový vzťah vyplývajúci zo zmluvy o pripojení sa v zmysle časti IX. Všeobecných podmienok spoločnosti Slovak Telecom, a.s. zo dňa 15.06.2004 riadi ustanoveniami §§ 262 a 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a ďalej ustanoveniami upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy, tj. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Bolo možné jednoznačne uzavrieť, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ a zároveň o zmluvu uzatvorenú v zmysle § 269 ods. 2 ObZ obsahujúcu dohodu o voľbe práva v zmysle § 262 ObZ. Z uvedeného vyplýva, že všetky právne vzťahy z uzavretej zmluvy o pripojení medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou a následne medzi navrhovateľom a odporkyňou sa riadia ustanoveniami ObZ a pre prípad riešenia tej otázky, ktorá vyplýva zo spotrebiteľského charakteru tejto zmluvy, je nevyhnutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa OZ a v nich obsiahnuté obmedzenia, či korektívy. Súd preto aj v otázke premlčania musel zvažovať, či sa v danom právnom vzťahu aplikuje obchodnoprávna alebo občianskoprávna premlčacia doba a ostatné pravidlá o premlčaní (tj. § 387 a nasl. ObZ alebo § 100 a nasl. OZ) pričom bolo zrejmé, že rozdielnosť právnej úpravy pre obchodnoprávny a občianskoprávny vzťah prináša rôzne následky v tom ktorom konkrétnom prípade, keďže upravuje rôznu dĺžku premlčacej doby a rôzne následky prípadného uznania záväzku.
Podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka bolo nutné aplikovať ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Vedľajší účastník v nadväznosti na tento právny názor dospel k záveru, že premlčacia doba je v tomto prípade trojročná (tj. občianskoprávna), lebo je pre spotrebiteľa priaznivejšia, pričom žalobný návrh bol vo veci podaný po jej uplynutí dňa 26.01.2012.
Na rozdiel od prezentovaného názoru súd konštatoval, že v prípade premlčania by bolo možné aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2 OZ v takom prípade, ak by OZ pre spotrebiteľské vzťahy určoval konkrétne podmienky premlčania, odlišné od všeobecnej úpravy v samotnom OZ alebo v ObZ. Takáto situácia (resp. právna norma) však v právnom predpise nie je zakotvená, OZ v ustanoveniach § 100 a nasl. neupravuje premlčanie pre prípad spotrebiteľských zmlúv, prípadne pre právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, preto nejde o ustanovenia, ktoré by nejakým spôsobom vytvárali obmedzenie alebo korektív vo vzťahu k ustanoveniam ObZ. Druhou prekážkou pre aplikáciu § 52 ods. 2 pre tento prípad je, že použitie občianskoprávnej alebo obchodnoprávnej doby pri premlčaní nemôže byť zhodnotené ako viac alebo menej prospešné pre zmluvnú stranu, ktorá je spotrebiteľom. Charakter nevýhodnosti pre slabšiu zmluvnú stranu (spotrebiteľa) musí mať kolidujúce ustanovenie právneho predpisu už v čase vzniku dodávateľsko-spotrebiteľského vzťahu, nesmie vyplynúť až po tom, ako spotrebiteľ neplní riadne svoje záväzky voči dodávateľovi alebo keď sa situácia v tomto záväzkovom vzťahu nejako "vyvinie". Premlčacia doba v trvaní 3 rokov podľa OZ môže byť tak v jednom prípade pre spotrebiteľa výhodnejšia, v inom prípade zasa menej, a to podľa toho či je v omeškaní on alebo veriteľ so svojím plnením. Rovnako obchodnoprávna štvorročná premlčacia doba sama o sebe v čase uzatvárania zmluvy nevytvára nerovnováhu v právnych vzťahoch a nie je ani jednému z účastníkov na prospech alebo neprospech. Z týchto dôvodov preto nie je namieste aplikácia § 52 ods. 2 OZ v otázke voľby rozhodného práva pre posudzovanie premlčania žalovaného nároku. V právnom vzťahu obsahujúcom voľbu práva v zmysle ustanovenia § 262 ObZ, je nutné uvažovať o obchodnoprávnej premlčacej dobe, ktorá je v zmysle § 397 ObZ štvorročná. V zmysle § 387 ods. 1 a § 388 ods. 1 ObZ sa právo premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom, pričom premlčaním právo na plnenie povinností druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Odporkyňa voči navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi zostala dlžná 29,43 Eur s príslušenstvom. Celý zostatok dlhu sa stal splatným dňa 18.09.2005. Štvorročná premlčacia doba teda končí dňa 18.09.2009.
Po uplynutí tejto premlčacej doby však došlo k ďalšej skutočnosti, a tou je spísanie Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. V tejto listine je jednoznačne uvedené, z akého titulu sa aký vysoký dlh voči navrhovateľovi uznáva a nejde o ustanovenie dohody, ktoré by bolo skryté pred zrakom dlžníka, resp. spotrebiteľa napríklad tým, že by malo menšie písmo alebo by sa nachádzalo na úplnom konci viacstránkového dokumentu atď. Listina bola podpísaná dňa 14.07.2010, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd je toho názoru, že tak ako pri dĺžke premlčacej doby, je aj v prípade uznania dlhu nevyhnutné, aplikovať ustanovenia ObZ, konkrétne § 323 ods. 1 ObZ. Skutočnosť, že odporkyňa uznala premlčaný dlh, nemá vplyv na vznik právnych následkov spojených s uznaním dlhu (aj napriek uvedenému odporkyňa v tejto listine vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch tohto premlčania). Zároveň začala plynúť nová 4-ročná premlčacia doba od uznania záväzku - pred jej uplynutím bola vo veci podaná žaloba, dňa 26.01.2012.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom konania na strane odporkyne nie je dôvodná.
Následne súd preskúmal výšku kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľ v návrhu na začatie konania uplatnil vo výške 103,40 Eur. Navrhovateľ pri výpočte tohto úroku úročil dlžné sumy dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne t.j. 18,25% ročne. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu bolo v tomto prípade nevyhnutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008 tak, aby boli použité ustanovenia, ktoré sú na prospech spotrebiteľa. Keďže dlh odporkyne voči právnemu predchodcovi navrhovateľa sa stal splatným 19.05.2005 resp. 19.09.2005, najvyššia prípustná zákonná výška ročného úroku z omeškania je 6%. V zmysle uvedeného súd prepočítal výšku kapitalizovaného úroku z omeškania a zistil, že táto predstavuje sumu 33,96 Eur.
Vychádzajúc zo zistených skutočností súd konštatuje, že celý dlh odporkyne ku dňu podania návrhu na začatie konania pozostával z istiny vo výške 29,43 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 1,66 Eur, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 33,96 Eur a úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 29,43 Eur odo dňa 23.09.2011 do zaplatenia. Keďže odporkyňa po podaní návrhu na začatie konania uhradila navrhovateľovi sumu 90 Eur, došlo k splneniu celého dlhu. V dôsledku toho súdu nezostáva nič iné, než návrh, ktorým sa navrhovateľ tohto splneného záväzku domáha, zamietnuť.
Náhradu trov konania si uplatnil jednak navrhovateľ proti odporkyni, ako aj vedľajší účastník na strane odporkyne proti navrhovateľovi. Odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.
Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania, osobitne posudzoval časť nároku navrhovateľa, v ktorej bol návrh vzatý späť a zostávajúcu časť nároku, o ktorom rozhodol týmto rozsudkom.
Je nesporné, že k čiastočnému zastaveniu konania došlo zavinením odporkyne, pretože táto plnila v prospech navrhovateľa po podaní návrhu na začatie konania. Avšak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že časť návrhu, ktorá bola navrhovateľom vzatá späť, nebola podaná dôvodne (výška kapitalizovaného úroku z omeškania znížená o sumu vo výške 69,44 Eur). Navyše súd z predloženého výpisu z účtu navrhovateľa zistil, že odporkyňa dňa 20.01.2012, teda pred podaním návrhu na začatie konania, uhradila v prospech navrhovateľa sumu 20 Eur, ktorú tento pri podaní návrhu nezohľadnil. Súd preto v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov v zastavenej časti konania náhradu trov konania nepriznal.
O náhrade trov konania vo zvyšnej časti nároku rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 OSP, pretože úspešní v konaní boli odporkyňa a vedľajší účastník konania na jej strane. Odporkyňa si však náhradu trov konania neuplatnila a námietka premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník konania na strane odporkyne, nebola dôvodná a teda bránenie práva nebolo účelné. Súd preto odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi konania na jej strane náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.