Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_RK-9C-33-2020.pdf
PDF · 150.08 KB
Case nature
Area
Subarea
RK-9C/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 452 72 956, so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XXX, XXX XX B. C., právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Iveta Pálfy Fabianová, advokátka so sídlom Štefánikovo námestie 5, pracovisko Zimná 58, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 6.278,50 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 2.772,63 eur s DPH spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.772,63 eur od 28.1.2021 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanej voči žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 55,84%, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanej v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 12.10.2020 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.278,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.278,50 eur od podania žaloby. Tiež sa domáhal aj náhrady trov konania.
2. Po skutkovej stránke žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe poistnej zmluvy č. 2405313267 uzatvorenej s poistníkom: D. E., nar. XXXX, F. (ďalej len „poškodený“) prijal do havarijného poistenia vozidlo HYUNDAI Tucson, VIN: TMAJ381ACHJ189162 s EVČ: SC 450 EC (ďalej len „predmet poistenia“) so začiatkom poistenia od 2.8.2016. Dňa 10.10.2018 poškodený ako vodič viedol predmet poistenia po ceste medzi mestom Ružomberok a obcou Liptovská Osada, keď z pravej strany náhle vošiel na cestu pred predmet poistenia pes, v dôsledku čoho došlo k nárazu a k následnému poškodeniu predmetu poistenia. Vlastníkom psa bola v čase škodovej udalosti žalovaná. Poškodený si náhradu škody na motorovom vozidle uplatnil u žalobcu z havarijného poistenia. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 6.278,50 eur a následne dňa 9.11.2018 poukázané na bankový účet určený poškodenému. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na nahradenie poskytnutého poistného plnenia. Žalobca adresoval žalovanej výzvu, ktorá bola žalovanej doručená dňa 19.11.2018. Žalobca si okrem nároku na náhradu poistného plnenia uplatňuje aj nárok na zákonný úrok
z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 odo dňa podania žaloby na súd, t.j. 5 % ročne počítaným zo sumy 6.278,50 eur odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia.
3.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie listinami: a) poistka b) záznam o nehode c) zápis o poškodení vozidla d) faktúra e) oznámenie žalobcu o ukončení likvidácie f) potvrdenie o úhrade poistného plnenia g) výzva h) potvrdenie o doručení
4.Na základe skutkových tvrdení žalobcu súd dňa 21.10.2020 vydal platobný rozkaz pod č.k. 9C/33/2020-25, proti ktorému žalovaná podala dňa 11.2.2021 odpor, z ktorého dôvodu bol platobný rozkaz zrušený uznesením č.k. 9C/33/2020-31 zo dňa 22.2.2021, právoplatným 8.3.2021.
5.Žalovaná v odpore neuznala výšku poistného plnenia, nakoľko k žalobe neboli pripojené doklady o cene jednotlivých vymenených alebo opravovaných častí poškodeného vozidla uvádzaného v žalobe. Je pravda, že pes vybehol z pravej strany, ale vodič pri jeho rýchlosti ho zrazil ľavým blatníkom, ktorý bol poškodený najviac. Nesúhlasila ani s výškou trov.
6.Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu doručenému súdu dňa 15.3.2021 prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že dňa 10.10.2018 došlo na ceste medzi mestom Ružomberok a obcou Liptovská Osada k stretu motorového vozidla HYUNDAI Tucson s EVČ: SC 450 EC (ďalej len „vozidlo Hyundai“) so psom žalovanej. Držiteľ vozidla Hyundai, poškodeného v dôsledku kolízie, si uplatnil náhradu škody na vozidle u žalobcu z havarijného poistenia. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť plnenie s tým, že poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 6.278,50 eur. V súlade s ust. § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov si žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na nahradenie poskytnutého poistného plnenia. Do dňa podania žaloby žalovaná neposkytla žalobcovi ani časť požadovaného plnenia. Z obsahu podaného odporu možno vyvodiť záver, že žalovaná sporí výšku uplatneného nároku žalobcu. Žalovaná nesporí skutočnosť, že poistná udalosť nastala, a že na vozidle Hyundai vznikla škoda zavinením žalovanej. Žalovaná neuznáva nárok žalobcu v takom rozsahu, ako si ho žalobca voči nej uplatnil, nakoľko prílohu žaloby netvorili „doklady o cene vymenených alebo opravovaných častí motorového vozidla“. S cieľom vylúčiť akékoľvek pochybnosti o správnosti likvidácie predmetnej poistnej udalosti a výške poskytnutého poistného plnenia, žalobca predkladá „posudok – kalkulácia“, z ktorého je zrejmý rozpis nákladov na opravu vozidla Hyundai. Žalovaná vo svojom vyjadrení súčasne uviedla: „Taktiež je pravda, že pes vybehol z pravej strany, ale vodič pri jeho rýchlosti ho zrazil ľavým blatníkom, ktorý bol poškodený najviac.“. K danému tvrdeniu žalobca nedokáže zaujať relevantné stanovisko, nakoľko nerozumie, čo presne žalovaná daným výrokom namietala.
7.Sporové strany následne dali vypracovať znalecké posudky, pričom vo svojich vyjadreniach závery znalcov vzájomne popierali.
8.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, znaleckými posudkami, konfrontáciou znalcov a mal za preukázaný tento skutkový stav:
9.Medzi stranami nebolo sporným, že dňa 10.10.2018 došlo na ceste medzi mestom Ružomberok a obcou Liptovská Osada k dopravnej nehode medzi motorovým vozidlom zn. HYUNDAI Tuscon, EČ: SC 450EC a psom, vlastníkom ktorého je žalovaná, keď z pravej strany náhle vošiel na cestu pred vozidlo pes, v dôsledku čoho došlo k nárazu na ľavý blatník vozidla a k následnému poškodeniu motorového vozidla. Vlastníkom motorového vozidla bol v čase nehody G. D. E. H., bytom F., ktorý motorové vozidlo zveril na opravu spoločnosti EKOAUTO s.r.o. Bardejov. Faktúrou č. 20181193 vystavenou 31.10.2018 splatnou dňa 14.11.2018 spoločnosť vyfakturovala za opravu vozidla sumu 6.608,95 eur s DPH. Žalobca uvedenú škodu likvidoval v sume 6278,50 eur pri spoluúčasti poškodeného vo výške
5%, čo predstavovalo sumu 330,45 eur. Uvedenú sumu poisťovňa poukázala poškodenému dňa 9.11.2018. Listom datovaným dňa 13.11.2018 doručeným žalovanej dňa 19.11.2018 poisťovňa uvedenú skutočnosti o likvidácii poistného plnenia oznámila žalovanej s požiadavkou o úhradu do 13.12.2018.
10. Z hlásenia o škodovej udalosti (č.l. 56-57 spisu) vyplýva, že dopravná nehoda bola nahlásená poisťovni poškodeným D. E., táto sa stala dňa 10.10.2018 na ceste I/59 medzi Ružomberok a Liptovskou Osadou tak, že do jazdnej dráhy vozidla vbehol pes, fotodokumentácia nebola vykonaná, škoda nebola šetrená políciou z dôvodu nízkej škody. Ako poškodenie bolo uvedené, predný nárazník, predný ľavý blatník a predná kapota.
11.Zo záverov znaleckého posudku č. 43/2021 G. I. H. zabezpečeného žalovanou, bolo zistené, že vodič do prebiehajúceho psa zo smeru jazdy z prevej strany na ľavú narazil v rýchlosti 15,4km/h, po zrážke vozidlo zastavilo na dráhe 4,97m za čas 1,59s. V konečnej polohe zastavil 8m od okraja hlavnej cesty na vedľajšej ceste. Pes bol od miesta zrážky odhodený 5,7m. Pes po zrážke odbehol, nebol zranený. Na vozidle bolo zdokumentované poškodenie jeho prednej časti, ktoré ale výškovo neodpovedalo k výške psa a charakteru zrážky. Pes by musel byť vyhodený na kapotu vozidla. Z poškodenia prednej časti vozidla, najmä masky a plastov nárazníka malo vzniknúť more črepín. Tieto črepiny neboli identifikované v prednej časti vozidla ani na poľnej ceste okolo vozidla. Vzhľadom na rasu psa (kaukazský čuvač), jeho hustotu a dĺžku chlpov pri zrážke, keď vznikli ostré hrany na plastoch prednej časti vozidla, nebol zistený ani jeden chlp, ktorý by podporil teóriu vodiča, že toto poškodenie vzniklo v dôsledku nárazu vozidla do psa. Rozsah poškodenia vozidla nezodpovedal nárazovej rýchlosti vozidla. K poškodeniu vozidla došlo mimo zdokumentovaný priestor a nesúvisel s nárazom so psom.
12.Zo záverov znaleckého posudku č. 97/2021 G. B. D., zabezpečeného žalobcom, vyplýva, že na základe dostupnej dokumentácie je možné konštatovať dostatočnú geometrickú aj energetickú zhodu a kontakt vozidla so psom je možné hodnotiť ako technicky prijateľný. Technickú prijateľnosť je možné konštatovať pre celkový deklarovaný a zdokumentovaný rozsah poškodenia vozidla, žiadne disproporcie neboli v rámci posúdenia zistené. Podobne tak je možné ako technicky prijateľný hodnotiť deklarovaný a vodičom podrobne doplnený priebeh nehody. Na č.l. 152 posudku je vyjadrenie poškodeného na otázky znalca. Poškodený uviedol, že „Dňa 10.10.2018 som sa vracal z Bardejova, kde som mal auto na povinnej servisnej prehliadke v rámci záruky. Viď priložený doklad. Išiel som na Ružomberok, kde som odbočil na Donovaly a pokračoval smerom na Bratislavu. Pred Liptovskou Osadou, zhruba na úrovni salaša, ktorý je na pravej strane cesty smerom na Donovaly, mi z priekopy vyskočil pes a bez zaváhania skočil na cestu pred moje auto s úmyslom dostať sa na druhú stranu cesty. Bolo to tesne pred mostíkom , ktorý je zhruba na úrovni salaša, kde je priekopa hlboká okolo 2 metrov, približovanie psa som vôbec nevidel a registroval som až vyskočenie na cestu a následný skok priamo pred auto. Išlo o kaukazského ovčiaka dobre urasteného o váhe okolo 60 – 80 kg. (6 rokov som vykonával predsedu Klubu kaukazských, ázijských a juhoruských ovčiakov). V období stretu som sa pohyboval autom po ceste cca 90 km/h. Reagoval som brzdením na podnet vybehnutia psa pred vozidlo, nestihol som meniť smer a zastavil som vo svojom pruhu v smere na Bratislavu na ceste. Psa po zrážke odhodilo dopredu smerom do stredu vozovky, po krátkom čase sa prebral a pomaly prešiel na druhú stranu vozovky a vošiel do priekopy. Ja som po nehode zostal stáť s vozidlom na mieste a volal som na políciu, kde som uvedenú nehodu oznámil. Policajt sa ma pýtal na presné miesto stretu so psom, pýtal sa či viem do ich príchodu zabezpečiť plynulosť premávky. Tiež sa pýtal, či pes zostal na ceste a či neblokuje dopravu. Keď som mu oznámil, že pes sa prebral a prešiel do priekopy oproti, požiadal ma aby som označil miesto stretu a aby som auto dal na krajnicu aby neobmedzovalo plynulosť cestnej dopravy. Oznámil som mu, že na danom úseku cesty krajnica nie je, ale že je tam len hlboká priekopa, ale za mnou asi 100 m dozadu je odbočka na salaš, požiadal ma, ak je auto pojazdné, aby som cúvol na uvedenú odbočku a počkal do ich príjazdu. Zároveň nech označím miesto zrážky. Na základe týchto pokynov som cúvol na spomínanú príjazdovú cestu na salaš. Miesto zrážky bolo zrejmé podľa úlomkov, ktoré ostali na vozovke, väčšie kusy som stiahol na krajnicu aby nespôsobili poškodenie pripadne defekt ďalším vozidlám. Bola pomerne hustá premávka čo je na tejto trase bežné, postupoval som podľa predpisov a pokynu policajta. Po príchode polície prebehla štandardná dokumentácia dopravnej nehody, ktorú som potom nahlásil na poisťovňu z havarijného poistenia“.
13.K znaleckému posudku č.43/2021 vypracoval G. I. H. doplnenie č.1, so záverov ktorého vyplýva, že doplnením analýzy nehodového deja, keď ku zrážke so psom došlo na ceste I/59 v smere jazdy vozidla HYUNDAI TUSCON EČ SC450EC zo smeru jazdy Ružomberok – Banská Bystrica keď k zrážke
malo dôjsť pred mostným telesom a pes sa pohyboval zo smeru jazdy vozidla z pravej strany na ľavú, pričom bol zrazený ľavým predným rohom vozidla bolo vypočítané, že vozidlo po zrážke zastavilo na dráhe 41,5m za čas 3,24 s, pes bol od miesta zrážky odhodený 12-14m smerom doľava do potoka, výška bodu nárazu vozidla do psa bola cca 0,5m, nachádzala sa nad ťažiskom tela psa, čo malo za následok, že pes nebol vyhodený po zrážke na kapotu vozidla, ale bol od vozidlo odhodený v smere jazdy vozidla a vľavo od vozidla, nedošlo k prejdeniu psa vzhľadom k tomu, že pes sa nachádzal časťou tela mimo ľavý predný roh vozidla. Telo psa po zrážke rotovalo smerom vľavo od vozidla, nepohybovalo sa smerom na kapotu vozidla. K nárazu tela zvierat na kapotu dochádza v prípade že sa jedná o srnčiu zver alebo jeleniu zver, kedy bod zrázu leží pod ťažiskom tela zrazeného zvieraťa a zviera po zrážke rotuje smerom k vozidlu, najčastejšie na kapotu a čelné sklo vozidla. Zviera je vozidlom tzv. podrazené. Pes po zrážke odbehol, nebol zranený. Na vozidle bolo zdokumentované poškodenie jeho prednej časti, ktoré ale výškovo nezodpovedalo k výške psa a charakteru zrážky. Pes by musel byť vyhodený na kapotu vozidla. Z poškodenia prednej časti vozidla, najmä masky a plastov nárazníka malo vzniknúť pole črepín. Tieto črepiny neboli identifikované v prednej časti vozidla a neboli zdokumentované ani na vozovke, vzhľadom na rasu psa, jeho hustotu a dĺžku chlpov pri zrážke, keď vznikli ostré hrany na plastoch prednej časti vozidla, nebol zistený ani jeden chlp, ktorý by podporil teóriu vodiča, že toto poškodenie vzniklo v dôsledku nárazu vozidla do psa. Rozsah poškodenia ľavej strany vozidla zodpovedal nárazovej rýchlosti vozidla, rozsah poškodenia prednej časti vozidla nezodpovedá priebehu zrážky a pohybu psa po zrážke. V kalkulácii nákladov na opravu vozidla boli vyznačené náklady na materiál a prácu, ktoré nesúviseli s vykonaním opravy časti vozidla, ktoré z technického hľadiska nemohli byť poškodené pri zrážke psa. Náklady na opravu vyčíslil na sumu 2775,- eur s 20%DPH
14.K znaleckému posudku č.97/2021 vypracoval doplnok č.1 G. B. D., ktorý uviedol, že už v prvotnom posudku bola v krátkosti vyhodnotená plauzibilita nehodového deja, ktorej cieľom je posúdiť vodičom vykonané manévre a to hlavne po rozpoznaní nebezpečenstva a vyhodnotiť, či tieto manévre sú v súlade s bežným to znamená naučeným, alebo modelovým správaním sa vodičov v krízovej situácii pri dopravnej nehode. Podobne tak bol v krátkosti vyhodnotený spôsob vzniku a energetická zhoda kontaktu vozidla so psom. V prípade kontaktu vozidla a psa sa nejedná o kontakt s pevnou prekážkou, ale pohybujúcim sa „predmetom“ o hmotnosti približne 65 kg. Vodič uviedol rýchlosť 90 km/hod a brzdenie. Na pohyb psa mal reagovať až pri jeho vbehnutí na vozovku, bohužiaľ pohyb psa nie je dostatočne zrejmý, nie je zdokumentované miesto zrážky a rozmiestnenie črepín vo vozovke. Ako už bolo spomenuté, tak na informácie o rýchlosti a reakciách je potrebné čiastočne pozerať ako na subjektívne informácie vodiča, na rozdiel od miesta ako takého a príčiny nehody. Kontakt so psom sa tak mohol odohrať pri rýchlosti nižšej ako je počiatočná rýchlosť vozidla 90 km/hod (resp. do rýchlosti 90 km/hod) a z tohto pohľadu je možné konštatovať, že kontakt so psom je možné hodnotiť ako technicky prijateľný a podobne tak následky v rozsahu poškodenia vozidla vzhľadom na možnosť kontaktnej rýchlosti až do hodnoty 90 km/hod. Podobne ako v prvotnom posudku 43/2021 tak aj v doplnení 70/2021 uviedol znalec u poškodenia masky rezanie ako vysvetlenie pre charakter poškodenia tohto dielu. Vzhľadom na miesta poškodenia masky v súvise so stavom chladičov a pri porovnaní s vnútornými lamelami nepoškodenej masky je možné konštatovať, že maska vykazuje znaky lomu a prasknutia a charakterovo korešponduje s ďalšími dielmi v zóne nárazu. Stopy rezania na maske zistené neboli a nejaví sa to ani ako logické vysvetlenie vzhľadom na odlišné miesta prasknutia masky a okrasných chrómových líšt. Vzhľadom na poškodenie (polámanie) prednej masky je možné vysledovať súvis s poškodením horného krytu aj chladičov a predného čela a kontaktu tela psa Na základe dostupných podkladoch je možné konštatovať, že neboli zistené žiadne disproporcie, ktoré by stret so psom spochybňovali, alebo ktoré by ukazovali na iný mechanizmus vzniku. Na základe dostupnej dokumentácie je možné konštatovať dostatočnú geometrickú aj energetickú zhodu a kontakt vozidla so psom je možné hodnotiť ako technicky prijateľný. Podobne tak je možné ako technicky prijateľný hodnotiť deklarovaný a vodičom vozidla podrobne doplnený priebeh nehody. Na základe posúdenia technickej prijateľnosti priebehu deja a zdokumentovaného rozsahu poškodenia sa vyjadriť k nákladom na opravu kalkulovaným v kalkulácii 2090226010, ktorá bola podkladom pre následnú fakturáciu. Technickú prijateľnosť je možné konštatovať pre celkový deklarovaný a zdokumentovaný rozsah poškodenia vozidla, žiadne disproporcie u jednotlivých dielov a poškodení neboli v rámci vyhodnotenia zistené. Kalkulácia nákladov na opravu zodpovedá zdokumentovanému stavu resp. položky kalkulácie je možné dať do súvisu s kontaktom psa v ľavej prednej časti vozidla.
15.Vzhľadom na rozdielne závery znaleckých posudkov súd na návrh vykonal konfrontáciu znalcov :
G. B. D. uviedol, že on získal informácie o priebehu dopravnej nehody od poškodeného, ktorý podľa jeho oznámenia sa v čase dopravnej nehody pohyboval rýchlosťou 90km/h. V čase, keď on jazdil po miestnej komunikácii, pred jeho vozidlo vyskočil pes, pričom bola zachytená psom ľavá predná časť vozidla. V danom prípade však nie je možné úplne popísať priebeh nehodového deja, pretože chýbajú vstupné údaje, dopravná nehoda nebola zdokumentovaná.
Ing. I. H. uviedol, že vypracoval znalecký posudok č. 43/2021 a doplnok k znaleckému posudku č. 1 pod č. 70/2021, z toho dôvodu, že pri prvom posudku nemal kompletný materiál, pretože nebolo zistiteľné, akým smerom sa vozidlo pohybovalo. Po doplnení materiálu bolo zistené, že vozidlo sa pohybovalo smerom z Ružomberka do Banskej Bystrice, a k dopravnej nehode došlo pred premostením za vjazdom k salašu. Ďalej vychádzal pri svojom posudku z výpovede vodiča, ktorý uviedol, že reagoval na psa až po zrážke, bola nameraná brzdná dráha po zastavenie 41,5 m v čase 3,24 sekundy. Psa odhodilo vľavo od vozidla asi 12-14 m do potoka, pes narazil do ľavej prednej časti vozidla ľavým bokom, pes nebol prejdený ani prehodený cez vozidlo. Po dopravnej nehode došlo k presunutiu vozidla na príjazdovú cestu do salaša, čo však už nemalo žiadny vplyv na priebeh nehodového deja. Je potrebné uviesť, že ani neexistuje žiadna dokumentácia z miesta nehody, kde by boli viditeľné črepiny buď na mieste nehody alebo na príjazdovej ceste, ak by napríklad v čase presunu tieto odpadli, alebo ak by ich sám vodič prípadne odobral. Rovnako na fotodokumentácii z polície a poisťovne neboli stopy po srsti psa na vozidle, i keď sa jedná o plemeno značne osrstené, napríklad pri strete s lesnou zverou sa vždy nájdu takého stopy. Predná časť vozidla je značne ostrá, tak by takéto stopy sa tam určite našli. Jedná sa o psa, ktorý meria v kohútiku 0,80 m a v zadnej časti 0,73 m, teda telo psa bolo na úrovni pod znakom vozidla HYUNDAY. Ľavá časť približne na úrovni nárazníka, teda bod nárazu bol 0,5 m od vozovky. Dĺžka psa bola 0,8 m, takže ak by pes v celej svojej dĺžke stál pred vozidlom, došlo by k jeho prejdeniu vzhľadom na rýchlosť vozidla. Na ľavej strane vozidla bol poškodený reflektor a nárazník, z čoho vyplýva, že táto časť vozidla došla jednoznačne ku kontaktu so psom a z toho potom vyplýva, že po náraze pes rotoval smerom doľava a nebol zrazený pod vozidlo. On vykonal meranie celého psa. Takéto typy zrážok vznikajú pri kontakte malých detí s vozidlom, kedy zrazený nie je vyhodený na kapotu ale rotuje v smere vozidla.
G. B. D.: uviedol, že vychádzal z vyjadrenia samotného poškodeného, ktorý uvádzal, že pred zrážkou psa vôbec nevidel a registroval ho až pri vyskočení na cestu a následne skok pre auto. V období stretu sa pohyboval po ceste asi 90 km rýchlosťou. Reagoval brzdením na podnet vybehnutia psa, nestihol zmeniť smer a zastavil vo svojom pruhu v smere na Banskú Bystricu. Psa po zrážke odhodilo smerom do stredu vozovky, poškodený neuvádzal, že by psa odhodilo na ľavú stranu. Osobné meranie psa nevykonával, vychádzal z podkladov, ktoré mal ohľadne jeho výšky a váhy. Tieto podklady mu dal zadávateľ znaleckého posudku. Tiež vychádzal z toho, že mu poškodený uviedol, že črepiny ponechal na mieste dopravnej nehody, resp. ich odsunul na krajnicu, avšak polícia žiadnu dokumentáciu k tomu neurobila. Pokiaľ sa týka srsti na dopravnom prostriedku, tak pokiaľ dôjde k stretu vozidla so zverou, tak sa môže stať, že na vozidle zostanú stopy srsti, ale nie je to podmienkou. Zvyčajne to býva vtedy, keď vozidlo má nejakú prasklinu, že sa tam srsť zachytí, alebo keď zviera pĺzne, resp. keď je vozidlo mokré. Pri suchom vozidle a pokiaľ zviera nepĺzne, nie je podmienkou, že stopy srsti musia byť viditeľné na vozidle. Ešte G. B. D. otázkou na G. I. H. sa pýtal, či pri výpočtoch, ktoré robil, aká bola EES – energetický ekvivalentná rýchlosť – k tomu G. I. H. uviedol, že vodič tvrdil, že išiel rýchlosťou 90 km/h, to znamená, že za 1 sekundu prejde 25m. Pes išiel rýchlosťou 20 km/h, čo znamená že za 1 sek. prejde 5,5 m. Z uvedeného vyplýva, že vodič vlastne 20m žiadnym spôsobom nereagoval na psa a podľa jeho tvrdenia reagoval až keď vozidlo do psa narazilo. V prvom momente je možné, že pes odletel do stredu vozovky, ale vodič zastavil až 41,5 m za miestom zrážky, takže celý ostatný dej sa konal za ním. Pokiaľ pes bol spadol do jeho jazdného pruhu, tak psa prejde. Psovi po zrážke sa nestalo nič, spadol do potoka, tam sa postavil a sám odišiel.
G. B. D. uviedol, že žiadne informácie o priebehu zrážkové deja nie sú. To, čo uvádza kolega, sú údaje, ktoré on vložil na vyhodnotenie simulovanej situácie. Pokiaľ sa týka EES tak pán G. H. uvádza, že aj kolega vie, že v tomto prípade sa údaje vypočítavali z viactelesovým systémom, kedy sa ESS neaktivuje, pričom tento viactelesový systém vernejšie odráža pohyb telesa po zrážke. V tomto prípade sa jednalo o simuláciu, akým spôsobom sa teleso po zrážke pohybovalo, či sa dostalo na prednú kapotu alebo
nie. Simulácia v tomto prípade, keďže nemáme žiadnu dokumentáciu, nepomôže. Potvrdil, že nedošlo k takej situácii, že psa vyhodilo na prednú kapotu.
G. H. uviedol, že vo svojom zn. posudku 43/2021 má vypočítanú EES poukázal na stranu 12, podľa ktorej nárazová rýchlosť by musela byť vyššia ako 22 km/h, teda vozidlo by muselo zastaviť 7-8 m od okraja hlavnej cesty. Porovnanie sa robí s tuhými telesami, teda nie s chodcom alebo zverou, nakoľko ich deformácia sa nedá vyhodnotiť v porovnaní s tuhým telesom. V týchto prípadoch sa potom postupuje pri výpočte s viactelesovým systémom, aby sa zdokumentoval priebeh deja a pri dojazde sa počíta pritom s tuhým telesom. Pokiaľ by malo dôjsť k zrážke tak, že by mala byť poškodená predná časť vozidla a kapota, tak zviera by takúto zrážku pri rýchlosti 90 km motorového vozidla neprežilo. Pokiaľ ale je bočný náraz, tak tá nárazová rýchlosť sa znižuje a vlastne telo rotuje a nedôjde k fatálnemu následku. Pri kontakte s mäkkým telesom nemôže dôjsť k takému následku poškodenia prednej masky.
Znalec G. B. D. zotrval na tom, že náraz sa prenášal práve cez prednú masku vozidla vnorením tela. Poškodené časti prednej masky by sa mali vtlačiť dovnútra prednej karosérie. Pri náraze so psom je možné, že sa odtrhla aj predná maska, ktorá by mala zostať na mieste nehody. Je možné, že časť črepín mohla zostať na vozovke a časť mohla zostať v aute, ale takúto dokumentáciu nebolo možné získať, nakoľko ani poisťovňa ani polícia takúto dokumentáciu nemala.
Ing. I. H. uviedol, že pokiaľ sa týka nesprávnych resp. neúplných vstupov pri vypracovaní prvého posudku č. 43/2021, že tento posudok je možné brať do úvahy do tej miery, že vyhodnotil rozsah poškodenia vozidla, vyhodnotil stopy, nakoľko tam neboli žiadne črepiny, a tiež bolo tam vyhodnocované, že vzhľadom na poskytnuté podklady, nemohlo dôjsť k zrážke takým spôsobom, že vozidlo vchádzalo k salašu, že vozidlo tam stálo. Doplňujúci posudok urobil na základe ostatných podkladov. Poskytol fotografie s vysvetlením, že na obrázku je presne rovnaký typ vozidla ako mal poškodený a na ďalších obrázkoch je vlastne predná časť vozidla čiastková, pričom uviedol, že pod prednou maskou sa nachádza kondenzátor a chladič, ktoré sú rebrované, z mäkkých častí, takže pri takom náraze ako popisoval poškodený by mala byť viditeľná deformácia, resp. by tam mali byť nejaké časti odlomenej prednej masky, deformácia na týchto častiach je vidieť, poisťovňa dala na výmenu kondenzátor, medzichladič a chladič, pričom tvrdí, že k tomuto poškodeniu nedošlo pri tejto dopravnej nehode. Poukázal tiež na to, že za prednou maskou je nárazový snímač a pri strete vozidla pri takej rýchlosti by sa mali aktivovať airbagy, čo v tomto prípade nedošlo, je teda možné predpokladať, že boli aktivované už skôr.
K tomu G. B. D. uviedol, že poškodený tvrdí, že odlomené kúsky zostali na mieste nehody, nemáme k tomu dokumentáciu, takže to neznamená, že to tak nebolo. Ten pes bol natoľko vysoký, aby mohlo dôjsť k poškodeniu v oblasti nad pevnou výstuhou. Pokiaľ sa týka poškodenia chladiča, kondenzátora, tak toto poškodenie zodpovedá tomu, že praskne predná maska. Pri náraze došlo k poškodeniu prednej masky vtlačením zvieraťa dovnútra a následne poškodeniu kondenzátora, chladiča. V prípade nárazu do prednej masky dochádza k posunutiu časti kapoty, a tie poškodenia na prednej časti kapoty zodpovedajú prednému nárazu s tým, že sa nachádzajú v časti, kde je kapota chytená prednej steny.
Ing. I. H. uviedol, že pokiaľ uvádzal na str. 2 doplnku znaleckého posudku hmotnosť 65 kg, vychádzal z tabuliek hmotnosti rasy psa, avšak vypočítaval dej na hmotnosť 43 kg, nakoľko sa jednalo o mladého 5 mesačného psa. Potvrdil, že predná maska bola poškodená ale nie pri nehode. Pri zrážke pes nebol vyhodený na prednú kapotu. Poškodenie ako je uvádzané, k takémuto nedošlo, nedošlo ani k poškodeniu prednej hrany kapoty. Celý náraz išiel na nosič nárazníka, ktorý nebol ani poškodený ani menený. Nárazník sa nachádza pred čelom a keďže nedošlo k poškodeniu nárazníka, nemohlo byť poškodené ani čelo.
G. B. D. uviedol, že vzhľadom k tomu, že pes bol v pohybe, tak jeho výška sa mohla dostať aj na prednú výstuhu medzi výstuhu a prednú kapotu. Predná kapota súvisí s pohybom prednej steny. Pravý svetlomet bol poškodený v mieste, kde je uchytený na prednú stenu kapoty. Toto prasklo z dôvodu namáhania kapoty. Pokiaľ sa týka poškodenia ľavej hmlovky, má za to, že toto poškodenie súvisí s nehodou. S týmto znalec G. H. súhlasil s tým, že v dokumentoch je uvedená pravá.
G. D. následne uviedol, že zo strany poškodeného sa jedná o subjektívne informácie tak ako on nehodový dej vnímal, čo môže v sebe mať veľkú mieru nepresnosti. Preto sa v posudku zameral na
technické vyhodnotenie priebehu nehody. Postupoval tak, že posúdil jednotlivé poškodenia vo vzájomnej súvislosti a posúdenie, či mohli byť spôsobené kontaktom so psom. Vzhľadom na rozsah a spôsob poškodenia dospel k záveru, že mohli vzniknúť pri strete vozidla so psom. Teoreticky ale nevedel vylúčiť, že takéto poškodenia mohli vzniknúť aj iným spôsobom ako stretom so psom. Teoreticky to vylúčiť neviem, ale znaky, ktoré som na poškodenom vozidle zistil, nevylučujú kontakt so psom. Pokiaľ by otázka znela, či k takému poškodeniu pri kontakte so psom mohlo dôjsť, odpovedal, že áno. Žalovanú za účelom zistenia dopravnej nehody nekontaktoval, vychádzal som z podkladov od zadávateľa posudku a informácie získal od poškodeného. Nemal informácie, že by niekto iný bol účastníkom, alebo niekto iný videl nehodu.
G. B. D. na otázku aký tvar majú úlomky pri strete auta a psa uviedol, že sa k tomu vyjadril v doplnku znaleckého posudku, kde nevidel nejakú pravidelnosť alebo stopy rezania. Pokiaľ na obrázku na str. 13 posudku vidieť poškodenú prednú masku, poukázal, že sa nejedná o rovné rezy, ale sú to poškodenia lomom. Nedá sa zovšeobecniť, akým spôsobom ktorý diel sa bude lámať pri kontakte so psom. Záleží to od konštrukcie a materiálu a tiež aké dva objekty sú súčasťou kolízie.
Na rovnakú otázku G. I. H. uviedol, že pokiaľ sa týka jeho posudku na str. 15 poukazuje na to, že lom je rovný. To prichádza v úvahu, keď by došlo k vodorovnému zlomu. V tomto prípade však tyčka bola zlomená v jednej línii vodorovne. Vzhľadom na úlomky jednotlivých častí vozidla musí nejaká časť srsti na tomto vozidle zostať.
16.Právna zástupkyňa žalobcu záverom uviedla, že žalobca vychádzal pri úhrade škody zo znaleckého posudku, ktorý prezentoval, že následkom škodového deja mohlo dôjsť k poškodeniu vozidla tak ako to bolo uvádzané v rámci jeho zistení. Na základe týchto zistení znalca potom došlo k plneniu zo strany poisťovne, keďže neboli pochybnosti o výške škody. Vzhľadom k tomu, že znalci zotrvávali na svojich stanoviskách pri konfrontácii na pojednávaní, zotrvala na ich dokazovaní, a to ďalším znaleckým dokazovaním a výsluchom poškodeného. Tiež žiadala, aby bola vyžiadaná správa z autoservisu, nakoľko je zrejmé, že sa poškodený vracal zo servisnej prehliadky, za účelom zistenia stavu vozidla pred nehodou. Uviedla, že znalec G. I. H. na poslednom pojednávaní uznal, že došlo k poškodeniu ľavej hmlovky a že v tomto smere bolo potrebné korigovať výšku, ktorú uviedol v znaleckého posudku. Výška škody bola určená znaleckým posudkom znalca G. B. D. správne, jeho vysvetlenie v rámci konfrontácie zodpovedá priebehu škodového deja a teda výška škody je v súlade s faktúrou, ktorá bola predložená za opravu poškodeného vozidla. Vzhľadom k tomu, že znalci trvali na svojich stanoviskách, má za to, že ďalší znalecký posudok by bol spôsobilý výšku škody určiť a tiež pokiaľ sa týka výsluchu poškodeného, bolo by možné objasniť nielen priebeh škodového deja ale aj iné skutočnosti týkajúce sa stavu motorového vozidla.
17.Právna zástupkyňa žalovanej záverom uviedla, že má za to, že doteraz, aj napriek tomu, že súd poskytol stranám väčšiu možnosť na doplnenie svojich skutkových tvrdení, žalobca nepreukázal, že by vznikla škoda v rozsahu ako si uplatňuje. Žalovaná je ochotná uhradiť výšku škody ako bola zistená znalcom G. I. H., pričom časť tejto sumy by chcela uhrádzať v splátkach vzhľadom na to, že je dôchodkyňa a jej príjem tvorí iba dôchodok, ktorý aktuálne by mal byť vo výške 560,- eur. Uviedla, že aj s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania má za to, že je tu podozrenie na poistný podvod, z ktorého dôvodu sa žalovaná rozhodla podať aj trestné oznámenie. Žaloba nie je postavená na dôslednej argumentácii, ale iba na predpokladoch. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno skutočnej výšky škody, keďže nedošlo k dokumentácii škodovej udalosti, čo však nemôže byť na ťarchu žalovanej. Poukázala na to, že nerozporujú vo veci len výšku škody ale aj samotný priebeh nehodového deja, čo potvrdil aj znalec G. I. H.. Chýbajú vstupné údaje pre to, aby bolo možné zodpovedne určiť výšku škody. Neexistuje žiadny záznam o priebehu nehodového deja, brzdnej dráhe, prípadne evidencia úlomkov. V znaleckom posudku, ktorý predložil žalobca, znalec vychádzal len z nejakých domnienok, resp. tvrdenia poškodeného bez toho, aby sám zisťoval výšku a váhu psa, ako aj následok, ktorý táto zrážka zanechala. Tento posudok bol v priebehu pojednávania viackrát opravovaný, teda nejednalo sa o dôkaz, ktorý by bol preukázateľne jednoznačne potvrdil výšku škody, tak ako je žalovaná. Navrhla, aby súd žalobu ako predčasne podanú zamietol, resp. zaviazal žalovanú len na sumu stanovenú znaleckým posudkom G. I. H., tak ako to už uvádzali. Pokiaľ sa týka 5% úroku z omeškania, ktorý uplatňuje žalobca, uviedla, že existujú viaceré judikáty k uvedenej problematike, nakoľko v danom prípade sa nejedná o bežnú pohľadávku ale o poistné plnenie. V prípade zamietnutia žaloby uplatnila trovy konania v celom rozsahu.
18.Na záver poukázala na to, že nerozporujú vo veci len výšku škody ale aj samotný priebeh nehodového deja, čo potvrdil aj znalec G. H.. Poukázala na to, že chýbajú vstupné údaje pre to, aby bolo možné zodpovedne určiť výšku škody. Neexistuje žiadny záznam o priebehu nehodového deja, brzdnej dráhe, prípadne evidencia úlomkov. V znaleckom posudku, ktorý predložil žalobca, znalec vychádzal len z nejakých domnienok, resp. tvrdenia poškodeného bez toho, aby sám zisťoval výšku a váhu psa, ako aj následok, ktorý táto zrážka zanechala. Tento posudok bol v priebehu pojednávania viackrát opravovaný, teda nejednalo sa o dôkaz, ktorý by bol preukázateľne jednoznačne potvrdil výšku škody, tak ako je žalovaná. Navrhla, aby súd žalobu ako predčasne podanú zamietol, resp. zaviazal žalovanú len na sumu stanovenú znaleckom posudkom G. H., tak ako to už uvádzali. Pokiaľ sa týka 5% úroku z omeškania, ktorý uplatňuje žalobca, uviedla, že existujú viaceré judikáty k uvedenej problematike, nakoľko v danom prípade sa nejedná o bežnú pohľadávku ale o poistné plnenie.
19.Po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd rozhodol ako je uvedené vo výroku rozsudku a to z nasledovných dôvodov:
20.V predmetnom spore nebolo sporným, že dňa 10.10.2018 na ceste medzi mestom Ružomberok a obcou Liptovská Osada došlo k dopravnej nehode medzi motorovým vozidlom zn. HYUNDAI Tuscon EČ:SC 450 EC, ktorého majiteľom je D. E. a psom, ktorého vlastníčkou je žalovaná. Predmetná dopravná nehoda nebola zdokumentovaná políciou. Po dopravnej nehode vodič nezotrval na mieste nehody ale s motorovým vozidlom odparkoval na vedľajšej poľnej ceste smerujúcej k tam stojacemu salašu. Na mieste dopravnej nehody neboli zaznamenané žiadne úlomky patriace motorovému vozidlu. Nebolo tiež sporným, že automobil zachytil psa prebiehajúceho z pravej strany vozovky ľavou stranou . Pes po nehode nebol zranený, bol odhodený do potoka a tento následne bežal ďalej. O škodovej udalosti poistený spísal záznam pre poisťovňu ( žalobca), v ktorej mal predmet poistenia poistený kde v zázname uviedol, že polícia nehodu nešetrila z dôvodu nízkej škody na vozidle(č.l.56spisu). Poškodený motorové vozidlo dal opraviť v spoločnosti EKOAUTO s.r.o. Bardejov. Faktúrou č. 2018811193 spoločnosť poškodenému vyfakturovala opravu v hodnote 6.608,95 eur a to dňa 31.10.2018 splatnou dňa 14.11.2018, ktorú sumu poisťovňa uhradila 9.11.2018 a listom zo dňa 13.11.2018 uvedenú sumu uplatnila u žalovanej.
21.Spornou skutočnosťou v konaní bol rozsah poškodenia motorového vozidla pri dopravnej nehode a následná výška škody. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení sporové strany predložili znalecké posudky. Žalovaná posudok č.43/2021 a jeho doplnok č.1 - 70/2021 vypracovaný G. I. H. a žalobca následne posudok č. 97/2021 jeho doplnok č.1 -141/2021 G. B. D.. Vo svojich záveroch G. I. H. uviedol že doplnením analýzy nehodového deja, keď ku zrážke so psom došlo na ceste I/59 v smere jazdy vozidla HYUNDAI TUSCON EČ SC 450EC zo smeru jazdy Ružomberok – Banská Bystrica keď k zrážke malo dôjsť pred mostným telesom a pes sa pohyboval zo smeru jazdy vozidla z pravej strany na ľavú, pričom bol zrazený ľavým predným rohom vozidla bolo vypočítané, že vozidlo po zrážke zastavilo na dráhe 41,5m za čas 3,24 s, pes bol od miesta zrážky odhodený 12-14m smerom doľava do potoka, výška bodu nárazu vozidla do psa bola cca 0,5m, nachádzala sa nad ťažiskom tela psa, čo malo za následok, že pes nebol vyhodený po zrážke na kapotu vozidla, ale bol od vozidla odhodený v smere jazdy vozidla a vľavo od vozidla, nedošlo k prejdeniu psa vzhľadom k tomu, že pes sa nachádzal časťou tela mimo ľavý predný roh vozidla. Telo psa po zrážke rotovalo smerom vľavo od vozidla, nepohybovalo sa smerom na kapotu vozidla. K nárazu tela zvierat na kapotu dochádza v prípade, že sa jedná o srnčiu zver alebo jeleniu zver, kedy bod zrázu leží pod ťažiskom tela zrazeného zvieraťa a zviera po zrážke rotuje smerom k vozidlu, najčastejšie na kapotu a čelné sklo vozidla. Zviera je vozidlom tzv. podrazené. Pes po zrážke odbehol, nebol zranený. Na vozidle bolo zdokumentované poškodenie jeho prednej časti, ktoré ale výškovo nezodpovedalo k výške psa a charakteru zrážky. Pes by musel byť vyhodený na kapotu vozidla. Z poškodenia prednej časti vozidla, najmä masky a plastov nárazníka malo vzniknúť pole črepín. Tieto črepiny neboli identifikované v prednej časti vozidla a neboli zdokumentované ani na vozovke, vzhľadom na rasu psa, jeho hustotu a dĺžku chlpov pri zrážke, keď vznikli ostré hrany na plastoch prednej časti vozidla, nebol zistený ani jeden chlp, ktorý by podporil teóriu vodiča, že toto poškodenie vzniklo v dôsledku nárazu vozidla do psa. Rozsah poškodenia ľavej strany vozidla zodpovedal nárazovej rýchlosti vozidla, rozsah poškodenia prednej časti vozidla nezodpovedá priebehu zrážky a pohybu psa po zrážke. V kalkulácii nákladov na opravu vozidla boli vyznačené náklady na materiál a prácu, ktoré nesúviseli s vykonaním opravy časti vozidla, ktoré z technického hľadiska nemohli byť poškodené pri zrážke psa. Náklady na opravu vyčíslil na sumu 2.775,- eur s 20%DPH G. B. D. v záveroch posudkov
č. 97/2021 jeho doplnku č.1 -141/2021 nevylúčil, „že na základe dostupnej dokumentácie je možné konštatovať dostatočnú geometrickú aj energetickú zhodu a kontakt vozidla so psom je možné hodnotiť ako technicky prijateľný Podobne tak je možné ako technicky prijateľný hodnotiť deklarovaný a vodičom vozidla podrobne doplnený priebeh nehody. Technickú prijateľnosť je možné konštatovať pre celkový deklarovaný a zdokumentovaný rozsah poškodenia motorového vozidla“.
22.Vzhľadom na rozdielnosť záverov znaleckých posudkov súd na návrh sporových strán vykonal dokazovanie vzájomnou konfrontáciou znalcov a dospel k záveru o pravdepodobnosti výšky škody, tak ako ju vyčíslil znalec G. I. H., keď tento podrobne vyhodnotil priebeh nehodového deja ako aj skutočnosť, že pes narazil do vozidla na ľavej strane, nie v prednej časti, a teda poškodenie prednej časti nezodpovedá priebehu nehody. Pes po nehode nebol zranený, na mieste nehody neboli nájdené žiadne úlomky z motorového vozidla. Aj keď poškodený tvrdil, že tieto posunul na krajnicu, toto neoznámil ani polícii, ktorá nehodu vôbec nezdokumentovala a ani sám nezabezpečil (napr. odfotením) preukázanie, že skutočne došlo k tak rozsiahlemu poškodeniu. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že vo svojom znaleckom posudku a jeho doplnku G. B. D. vychádzal jedine z tvrdenia poškodeného, nevykonal vo veci žiadne svoje šetrenie, naproti tomu G. I. H. okrem tvrdení poškodeného vykonal aj samotné meranie výšky a dĺžky psa teda mal reálnejší obraz o tom aké stopy táto zrážka mohla zanechať jednak na motorovom vozidle a tiež na tele resp. srsti psa. Ako vyplynulo zo šetrenia (čo znalec G. B. D. nepoprel) na motorovom vozidle sa nenašla ani jediná stopa po srsti psa. Podľa názoru súdu tak, ako uviedol znalec G. I. H., pri tak rozsiahlom poškodení by takáto stopa mala byť na vozidle zistená. Súd tiež poukazuje na samotné hlásenie škodovej udalosti vypracované poškodeným, keď tento konštatoval, že polícia šetrenie nevykonala vzhľadom na nízku škodu. Súd v tejto súvislosti nepopiera, že v čase vykonávania opravy je po demontáži vozidla možné zistenie aj iného poškodenia, avšak žalobca nepreukázal, že bol informovaný spoločnosťou, ktorá opravu vykonala, že sa nejedná o nízku škodu ale o rozsiahlejšie poškodenie, nepreukázal že vykonal dodatočné šetrenie škodovej udalosti, o tomto spísal záznam a vykonal kalkuláciu škody. Je tiež potrebné poukázať na tvrdenie znalca G. I. H., že pri tak rozsiahlom poškodení motorového vozidla, by išlo o náraz pri ktorom sa aktivujú airbagy, čo sa v tomto prípade nestalo, tieto boli aktivované už pred nehodou, čo znalec G. B. D. nevyvrátil.
V súlade s ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou , prechádza jeho právo na poistiteľa a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol
23.Pre naplnenie všeobecnej zodpovednosti fyzickej osoby za spôsobenú škodu inému vyžaduje zákon existenciu: a) protiprávneho úkonu – porušenie právnej povinnosti, aj ustanovenia o povinnosti predchádzať škodám, b) vznik škody c) príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, d) zavinenie – vôľová a vedomostná zložka - vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti.
24.V konaní nebolo sporným, že došlo zo strany žalovanej k porušeniu povinnosti zabezpečiť, aby pes, ktorého je majiteľom, sa nesprával spôsobom, ktorý môže u iného subjektu spôsobiť škodu (za psa zodpovedá držiteľ – § 4 ods.3 Zákona o držaní psov) teda na jej strane došlo k porušeniu právnej povinnosti. Jednalo sa u nej o nedbanlivostné zavinenie, ktoré však žalovanú nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá správaním sa jej psa vznikla. Existencia všeobecnej zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu bola teda nepochybná.
25.Pokiaľ sa týka výšky škody je potrebné poukázať , že v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 OZ sa škodou chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Môže sa prejaviť ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.
26.Súd má za to, že čo sa týka skutočnej škody, žalobca nepreukázal jej výšku hodnoverným spôsobom. Ak žalobca bez ďalšieho plnil spoločnosti, ktorá vykonala opravu poškodeného motorového vozidla, bez toho, aby sám vykonal šetrenie o skutočnej výške škody nemožno hovoriť o tom, že preukázal aká skutočná škoda dopravnou nehodou dňa 10.10.2018 pri zrážke motorového vozidla so psom vznikla. Súd poukazuje, že samotný poškodený v hlásení pre poisťovňu uvádzal, že sa jedná o nízku škodu. Poškodený ani nežiadal políciu o zdokumentovanie škody a jej následné šetrenie, sám nevyhotovil z miesta nehody žiadnu fotografiu (pri dnešnej technike toto je možné vyhotoviť akýmkoľvek mobilným telefónom). Sám žalobca nepredložil dokumentáciu o ohliadke motorového vozidla po nehode a následne po demontáži v opravovni (spis týkajúci sa likvidácie škody). Žalobca sa uspokojil len s tvrdením poškodeného bez akéhokoľvek ďalšieho šetrenia, pričom ani znaleckým posudkom ani výsluchom znalca G. B. D. sa nepodarilo argumentačne vyvrátiť tvrdenie znalca G. I. H., že pri poškodení, ako bolo tvrdené, by prebiehajúci pes musel mať tiež následky a to nie len vo forme vytrhnutej srsti ale celkom fatálne. Súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol v celom rozsahu dôkazné bremeno čo do výšky škody uplatňovanej žalobou ( v tomto prípade sa o malú škodu tak ako ju popisoval poškodený nejedná) preto zaviazal žalovanú k náhrade škody tak, ako táto bola vyčíslená v znaleckom posudku a jeho doplnku G. I. H. a ktorú v rámci konania aj uznala.
27.Pokiaľ žalobca v ďalšom navrhoval doplnenie dokazovania znaleckým posudkom vypracovaným znaleckým ústavom, súd takýto návrh zamietol z dôvodu, že pri neexistencii hodnoverných vstupných údajov by sa jednalo o znova len teoretické závery, čo by bolo značne nehospodárne a finančne zaťažujúce sporové strany.
28.Žalobca tiež navrhol vykonanie dôkazu vyžiadaním si stanoviska spoločnosti, v ktorej bol poškodený na povinnej servisnej prehliadke, čo malo preukázať, že motorové vozidlo bolo v čase nehody v bezchybnom stave. Súd tento návrh zamietol, majúc za to, že aj keď v čase servisnej prehliadky bolo motorové vozidlo bez poškodenia, túto skutočnosť môže príslušný servis deklarovať iba do času, keď vozidlo bolo odovzdané do prevádzky poškodenému. Stav vozidla v čase nehody však už nemôže hodnoverne preukázať už aj z dôvodu, že vzdialenosť medzi Bardejovom o miestom nehody - Liptovská Osada je cca 200 km.
29.Čo sa týka navrhovaného výsluchu poškodeného, súd má za to, že jeho vyjadrenie je podrobne popísané v znaleckom posudku G. B. D..
30.S poukazom na vyhodnotené dôkazy súd potom zaviazal žalovanú na zaplatenie škody vo výške 2.772,63 eur s DPH a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
31.Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd postupoval v súlade s § 517ods.1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. z 18. apríla 1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (k § 517 ods. 2 a k § 53b ods.1) s tým, že úrok z omeškania súd priznal odo dňa 28.1.2021, teda dňa nasledujúceho po doručení žaloby (č.l. 28).
Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32.Súd žalovanej poskytol lehotu na plnenie z právoplatného rozsudku 30 dní, prihliadol pri tom na skutočnosť, že táto je poberateľkou starobného dôchodku.
Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33.V spore bola úspešnou stranou žalovaná, súd jej preto voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,84% (priznané 2.772,63: uplatnené 6.278,50 eur, úspech žalobcu 44,15%).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.