Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-14-2013.pdf
PDF · 92.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti; maloletú S., nar. XX.XX.XXXX a maloletého Q., nar. XX.XX.XXXX O., bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, oddelenie SPO detí a sociálnej kurately za účasti matky: B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX a otca: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, okres B. K. I., adresa na doručovanie: Q. XXX, S. Z. XXX XX, zast. Mgr. Tomášom Saladiakom, advokátom, AK M.r. Štefánika 171, Vranov nad Topľou, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca W. O. proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9P/337/2012 - 29 zo dňa 05.03.2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí nároku matky v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil výrok rozsudku Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č.k. 4C 64/2011 zo dňa 10.05.2011 a to tak, že sa zvyšuje výživné od 01.12.2012 a naďalej na maloletú S. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 60,- eur na sumu 100,- eur mesačne a na maloletého Q. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 40,- eur na sumu 60,- eur mesačne do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy k rukám matky maloletých detí do každého 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 01.12.2012 do 28.02.2013 na maloletú S. v sume 120,- eur a na maloletého Q. za to isté obdobie v sume 60,- eur súd povolil otcovi splácať dlh po 20,- eur mesačne, ktoré výživné bude platiť k rukám matky maloletých detí spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 62 ods. 1, 2 a 4 a ust. § 75 ods. 1 a 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy výživného uplynuli takmer necelé 3 roky a k zmene pomerov došlo ako na strane maloletých detí, tak aj na strane obidvoch rodičov. V čase predchádzajúcej úpravy výživného rodičia maloletých detí uzatvorili ohľadne výšky výživného rodičovskú dohodu, ktorá nebola v rozpore so záujmami maloletých detí. Pri zohľadnení výšky výživného súd vychádzal z príjmu u matky zo sumy 269,31 Eur a odporcu v sume 9.528,93 korún českých. Od
uvedenej doby ani jednému z rodičov nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Naopak, matka sa stala nezamestnanou nie vlastnou vinou. Je vedená na úrade práce. Okrem toho, že zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, zabezpečuje im stravu, v školskej jedálni sa nestravujú, v mieste bydliska navštevujú základnú školu. Matka chce zvýšiť príjem do rodiny, preto ukončila opatrovateľský kurz a chce sa zamestnať ako opatrovateľka. Čiže možno konštatovať, že od predchádzajúcej úpravy výživného sa u matky znížil príjem nie vlastnou vinou. U otca, naopak, došlo k zvýšeniu jeho príjmu. Bolo preukázané, že v čase poberania riadneho príjmu bol zamestnaný aj v spoločnosti Janis v O. na základe dohody, kde dosahoval priemerný mesačný zárobok 125 Eur. Túto činnosť ukončil k 14.12.2012. Aj u maloletých detí došlo k zmene pomerov. Maloletá S. nastúpi na stredný typ školy a v tejto súvislosti sa jej zvýšia výdavky na uspokojovanie jej potrieb. Opomenúť nemožno ani nárast životných nákladov, ktoré sa od poslednej úpravy výživného postupne zvyšovali. Ako bolo uvedené, matka je nezamestnaná nie vlastným pričinením, dokonca sa celodenne stará aj o svoju zdravotne ťažko postihnutú matku. Jej celkový mesačný príjem pozostáva len z dávky, ktorú poberá z úradu práce, rodinných prídavkov a výživného, ktoré dostáva od otca maloletých detí. Teda súd prvého stupňa mal za to, že zárobkové pomery otca umožňujú zvýšiť výživné len z jeho strany k maloletým deťom. Takto zvýšené výživné zodpovedá nielen zárobkovým pomerom otca, ale aj odôvodneným potrebám maloletých detí. Keďže zvýšil výživné spätne od 01.12.2012 vyčíslil súčasne aj výšku dlžného výživného zo strany otca k maloletej S. vo výške 120 Eur a k maloletému Q. vo výške 60 Eur. Povolenie splátok odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 160 ods. 1 O. s. p. s tým, že výživné povolil splácať spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 Eur na každé jedno z detí pod stratou výhody splátok.
Zamietnutie návrhu matky v prevyšujúcej časti odôvodnil súd prvého stupňa tak, že je návrh v tejto časti neopodstatnený.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhol rozsudok zrušiť a podľa ust. § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku uvedeného vec nesprávne právne posúdil. Otec sa domnieva, že súd neprihliadol na skutočnosť, že v súčasnosti jeho príjem predstavuje sumu vo výške 9.816,50 Kč. Táto výška len s ťažkosťami pokrýva jeho nevyhnutné životné náklady. Vzhľadom na jeho nízky príjem je schopný uhrádzať výživné na uspokojenie odôvodnených potrieb maloletých detí len so značnými ťažkosťami a len s pomocou brata a otca, ktorí mu pravidelne poskytujú mesačnú finančnú výpomoc, každý vo výške 50 Eur. Odôvodnené potreby súd závislé od reálnych možností a schopností rodičov. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, odôvodnenými potrebami dieťaťa sú tie, ktoré nepresahujú základnú mieru bežných potrieb. V tejto súvislosti poukázal na R14/1966. Uspokojenie odôvodnených potrieb maloletých detí ako to ustanovil súd v súčasnej dobe nie je v možnostiach a schopnostiach otca. Má za to, že pri uzatváraní rodičovskej dohody týkajúcej sa výživného na maloleté deti boli v dostatočnej miere zhodnotené potreby oboch maloletých detí a to tak po zdravotnej stránke ako aj po materiálnej stránke. Od uzavretia rodičovskej dohody nedošlo k zlepšeniu otcových majetkových pomerov a na strane maloletých detí, ktoré stále navštevujú základnú školu v mieste trvalého bydliska nedošlo k výraznejšiemu navýšeniu ich potrieb. Poukázal na ust. § 154 O. s. p. a domnieva sa, že súd neprihliadol na aktuálny stav v čase rozhodovania vo veci, nakoľko pri svojom rozhodnutí sa prikláňal ku skutočnosti, že maloleté deti v budúcnosti nastúpia do vyššieho ročníka, resp. na stredoškolské štúdium. Uvedené skutočnosti však nastanú až v budúcnosti.
K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, doporučil rozsudok ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. Súd v danom prípade mal za preukázané, že od posledného určenia výživného nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na maloleté deti. Kolízny opatrovník je presvedčený, že súd prvého stupňa dostatočne posúdil vec a v úpravách v zmysle rozsudku nie je v rozpore so záujmami maloletých detí.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že má vedomosť o tom, že príjem otca presahuje 20.000 Kč a nie je pritom absolútne odkázaný na pomoc svojich blízkych. Od poslednej úpravy výživného výrazne stúpli náklady na základné životné potreby pre deti, nakoľko sú staršie. Príjem matky je toho času iba z rodinných prídavkov, nakoľko je nezamestnaná a nemá nárok na sociálnu dávku. Do
jej príjmu je započítané výživné na deti, ktoré otec neplatí načas. Navrhla ponechať výšku výživného ako je uvedená v rozsudku.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 28.05.2013 o 12.00 hod. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena lebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zmeny pomerov ako podporu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je trvalá a výrazná zmena okolností na jednej, či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia. Takouto zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa a jeho nástup do školy vyššieho stupňa, zvýšenie, alebo zníženie zárobkov niektorého z rodičov, prípadne zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie súd schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k. 4C/64/2011 zo dňa 10.05.2011. Súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu uzavretú medzi rodičmi a to tak, že maloletá S. a mal. Q. O. boli zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal platením výživného mesačne na maloletú S. po 60 Eur a na maloletého Q. po 40 Eur, ktoré výživné sa zaviazal platiť do každého 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň mal otec upravený styk s maloletými deťmi ako neobmedzený.
V čase rozvodu priemerný mesačný zárobok matky činil 270 Eur mesačne. Otec bol zamestnaný v ČKD v E. republike, kde dosahoval príjem 9.000 Kč.
Maloletá S. je žiačkou deviateho ročníka základnej školy. Maloletý Q. je žiakom druhého ročníka základnej školy. Obaja navštevujú základnú školu v G.. Náklady s cestovaním nemajú. Maloletá S. má zdravotné problémy, je alergička, pravidelne jeden krát v mesiaci musí absolvovať kontroly, ktorej za lieky dáva mesačne 20 až 30 Eur.
Maloletý Q. je po operácii, má upravenú stravu. Má problémy zažívacieho traktu. Má zvýšené náklady so zakupovaním stravy, najmä pre maloletého Q., lebo jeho zdravotný stav si vyžaduje diétnu stravu. Ani jedno z maloletých detí sa nestravuje v školskej jedálni, lebo matka je nezamestnaná, poberá iba rodinné prídavky na dve maloleté deti, je vedená na úrade práce vo B. nad I. a jej príjem činí 170 Eur z úradu práce plus rodinné prídavky na dve maloleté deti a výživné, ktoré platí otec maloletých detí, avšak nepravidelne.
Matka nepoprela, že občas sa otec za deťmi zastaví a plní si vyživovaciu povinnosť aj naturálne. Matka si toho času hľadá zamestnanie, ukončila opatrovateľský kurz a chce sa zamestnať ako opatrovateľka. Býva spolu so svojou matkou v rodičovskom rodinnom dome. Zo svojho príjmu pomernou časťou sa podieľa na uhrádzaní poplatkov za inkaso, ktoré činí 160 Eur mesačne. Jej matka je onkologicky chorá.
Väčšina jej príjmu ide na zakúpenie liekov. Maloletým deťom pri nástupe do školy zaplatila školné vo výške 5 Eur.
Otec v súčasnosti pracuje v E. republike ako zlievarenský robotník a jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 9.816,50 Kč. Z toho príjmu mesačne uhrádza cca 4.000,- korún českých na stravu, 400 Kč mesačne dáva kolegovi na benzín na cestu do práce a späť, 3.000 Kč mesačne uhrádza poplatok za ubytovanie, 500,- korún českých mesačne platí za používanie mobilného telefónu.
Z čestného prehlásenia podpísaného X. O. vyplýva, že ten svojmu synovi W., teda otcovi maloletých detí poskytuje pravidelnú mesačnú finančnú výpomoc vo výške 50 Eur za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti, nakoľko je starým otcom maloletých detí vo vzťahu ku ktorým je jeho brat (zrejme chyba) zaviazaný platením výživného.
Z potvrdenia spoločnosti Janis, s.r.o. ul. O. XX, O., je zrejmé, že pán W. O., nar. XX.XX.XXXX pracuje v tejto spoločnosti na základe dohody o vykonaní práce od 14.05.2012. Dohoda končí dňom 14.12.2012, na základe ktorej dohody dosahuje priemerný mesačný zárobok 125 Eur, čo v prepočte činí 3.765 Sk mesačne.
Ust. § 205 ods. 2 O. s. p. taxatívne určuje dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu vo veci samej. Odvolací súd podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., teda nesprávny skutkový záver súdu prvého stupňa, je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa kritérií uvedených v ust. § 132 až 135 O. s. p., teda jednotlivé dôkazy a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti nehodnotil z hľadiska vierohodnosti, pravdivosti a významu pre posúdenie vec z právneho hľadiska.
V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza zo správneho skutkového i právneho záveru. Súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 132 O. s. p. a jeho hodnotenia a skutkový záver, čo do zvýšenia výživného si osvojuje i odvolací súd.
I odvolací súd má za to, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne. Od poslednej úpravy výživného uplynuli skoro 2 roky a k zmene pomerov došlo tak na strane maloletých detí ako na strane rodičov. Deti povyrástli, pričom nie je rozhodné, že súd prvého stupňa prihliadol na to, že maloletá S. v budúcnosti, teda o niekoľko mesiacov nastúpi na strednú školu, pretože zároveň konštatoval, že nemožno opomenúť ani nárast životných nákladov od poslednej úpravy výživného, ktoré sa postupne zvyšovali. S uvedeným záverom súhlasí odvolací súd. Povyrástol i maloletý Q., ktorý je po operácii a má upravenú stravu a jeho zdravotný stav si vyžaduje diétu.
Hlavne sa však zmenili pomery na strane matky maloletých detí. Táto v čase poslednej úpravy výživného dosahovala príjem vo výške 269,31 Eur v súčasnosti je nezamestnaná, nie vlastným pričinením. Jej celkový mesačný príjem pozostáva len z dávky, ktorú poberá z Úradu práce, rodinným prídavkov a výživného, ktoré dostáva od otca maloletých detí.
Zvýšil sa príjem na strane otca maloletých detí, ktorý na základe dohody v spoločnosti Janis, O. dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 125 Eur. Okrem toho stúpal aj jeho príjem v E. republike na celkových 9.816,50 Kč.
Aj keď otec činnosť na základe dohody ukončil k 14.12.2012 súd prvého stupňa zvýšil výživné ešte pred týmto termínom, teda od 01.12.2012, pričom z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že otec je schopný zarobiť viac pri zvýšenom pracovnom úsilí, teda pokiaľ využije možnosť pracovať na základe dohody o pracovnej činnosti.
Odvolací súd mal za to, že otec zo svojho príjmu môže uhrádzať výživné na maloletú S. v sume 100 Eur mesačne a na maloletého Q. v sume 60 Eur mesačne, pričom nie je rozhodné, že mu s tým finančne vypomáha jeho otec čo do sumy 50 Eur.
Odvolací súd k uvedenému konštatuje, že pokiaľ otec nebude schopný riadne plniť vyživovaciu povinnosť vo výške ako bude zodpovedať potrebám maloletých detí táto vyživovacia povinnosť môže
prejsť i na starých rodičov, tak ako to upravuje zákon o rodine. Preto nie je nič nezvyčajné, keď starý otec otcovi s plnením výživného vypomôže.
Odvolacie námietky otca o nerešpektovaní ust. § 154 O. s. p. v danom prípade teda nie sú na mieste. Rozsudok zodpovedá zákonným požiadavkám uvedeným v ust. § 152 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd považuje odôvodnenie rozsudku za presvedčivé, pričom odvolací súd uvádza, že výživné sa určuje na dlhší čas až do zmeny pomerov na strane rodičov a maloletých detí.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti t. j. okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Matka proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti odvolanie nepodala, preto v tejto časti odvolací súd rozsudok nepreskúmaval ( § 206 O. s. p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.