Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-42-2013.pdf
PDF · 102.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/42/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica samosudcom Mgr. Vlastou Huljakovou, vo veci navrhovateľa K. R., Q.. XX. XX. XXXX, U. U. U., R. O. XXXX/XX, občana Slovenskej republiky, proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, ul. Štúrova 2, Bratislava, o návrhu na zaplatenie nemajetkovej ujmy 30 000,-- Eur, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na náhrade trov konania 47,20 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal návrhom, ktorý súdu došiel 21. 02. 2013 a podaniami, ktoré došli 25. 02. 2013 a 28. 05. 2013, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu nemajetkovú ujmu 30 000,-- Eur, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom, ktoré vyústilo do nezákonného rozhodnutia prokuratúry v súvislosti s dozorom prokurátora nad prípravným konaním a trestným konaním, podľa § 230 Trestného poriadku. Tým, že prokurátor odobril postup orgánov činných v trestnom konaní, dopustil sa nesprávneho úradného postupu, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie. Týka sa toho trestných konaní ČVS: K.-XXXX/X-K.-U.-XXXX G. Č. Č.: K.-XXX/X-K.-U.-XXXX K. N. R. U. U. G. D. X. XPv/XXX/XX K. R. U. U. G. XKPt/XXX/XX X. R. U. U.. Na pojednávaní trval na návrhu. Uviedol, že svoj nárok opiera o nezákonné rozhodnutie, aj nesprávny úradný postup. Potvrdil, že žiadne rozhodnutie prokuratúry nebolo nijakým orgánom pre nezákonnosť zrušené, ale vyšetrovateľ v prípravnom konaní nedostatočne zistil skutkový stav napriek tomu, že na túto skutočnosť on ako poškodený upozorňoval. Trestné stíhanie bolo zastavené, voči čomu podal opravný prostriedok, ktorému nebolo vyhovené. Postupom v prípravnom konaní boli porušené jeho osobnostné práva na ochranu cti, mena, dobrej povesti, za čo zodpovedá Slovenská republika v zastúpení Generálnej prokuratúry SR. Tým sa zasiahlo do jeho rodinného života, pracovného života, súkromia, nemožnosti očistiť si svoje meno prostredníctvom regionálneho televízneho vysielania. Výšku nemajetkovej ujmy určil vlastnou úvahou. Uviedol, že neutrpel ujmu na tom, že ako oznamovateľ trestnej činnosti bol neúspešný, ale jeho ujma ako oznamovateľa spočíva v tom, že ho vykonštruovanými dôkazmi umlčali, nakydali na neho špinu. Urobil tak vyšetrovateľ v prípravnom konaní a prokurátor ako dozorujúci orgán tým, že dal za pravdu policajným orgánom.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že z neho nie je celkom zrejmé, z akého titulu sa navrhovateľ domáha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Je možné vyvodiť, že navrhovateľ nie je spokojný s tým, ako orgány činné v trestnom konaní vybavili jeho trestné oznámenie. Tieto dve oznámenia vybavili tak, že jedno odmietli a druhé odovzdali príslušnému správnemu orgánu na posúdenie administratívnej zodpovednosti. Proti uzneseniam navrhovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor X. R. U. U.. Navrhovateľ sa neuspokojil s vybavením, preto podal podnet na E. R. Y. N. a domáhal sa preskúmania rozhodnutí. E. R. dospela k záveru, že postupy a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní boli opodstatnené a zákonné. Nárok navrhovateľa nie je dôvodný, žiadal ho zamietnuť, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Na pojednávaní sa pridržal písomného vyjadrenia a naviac podotkol, že nebolo vydané nezákonné rozhodnutie, z ktorého by mohol navrhovateľ odvodzovať svoj nárok, takéto nebolo vydané na to oprávneným orgánom. Rovnako nebol konštatovaný nesprávny úradný postup. Uviedol, že E. R. sa zaoberala preskúmavaním postupu K. R. G. X. R. na základe žiadosti - sťažnosti navrhovateľa a konštatovala, že postupy oboch boli zákonné. V septembri 2008 bolo trestné konanie ukončené, pričom navrhovateľ podal v tomto súdnom konaní návrh tak, že došiel 21. 02. 2013, po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku. Vyslovil názor, či novému prejednaniu nároku navrhovateľa nebráni prekážka rozhodnutej veci, keďže o nároku navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy rozhodoval súd v inom konaní proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR. Nebol preukázaný základ nároku, preto navrhol pominúť ďalšie dokazovanie vo veci a návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, podacím lístkom, odpoveďou Generálnej prokuratúry zo dňa 28. 01. 2013 a zo dňa 26. 11. 2008, odpoveďou Ministerstva vnútra zo dňa 15. 04. 2010, upozornením pre Generálnu prokuratúru zo dňa 05. 12. 2008, odpoveďou Generálnej prokuratúry zo dňa 13. 01. 2009, odpoveďou navrhovateľa zo dňa 26. 01. 2009 s podacím lístkom, odvolaním proti rozhodnutiu X. R. XKPt/XXX/XX, spisom Okresného súdu Banská Bystrica XXC/XX/XXXX a rozsudkom zo dňa 13. 09. 2011 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 13. 09. 2011 je preukázané, že sa viedlo konanie o návrhu navrhovateľa proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra SR, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000,-- Sk na tom skutkovom základe, že navrhovateľ podal trestné oznámenia z podozrenia trestnej činnosti proti J. H. G. Q. Č. a na spoločnosť Bythos, s. r. o. Banská Bystrica. Súd po vykonaní dokazovania mal preukázané, že K. R. - Ú. R. Č.. Č.: K.- XXX/X-K.-U.-XXXX M. XX. XX. XXXX trestné stíhanie pre trestný čin ohovárania a šírenia poplašnej správy na základe oznámenia navrhovateľa na J. H. G. Q. Č.. Dňa 19. 09. 2007 zastavil trestné stíhanie J. H., pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Po podanej sťažnosti navrhovateľom Okresná prokuratúra Banská Bystrica č.k. XPv/XXX/XX-XX M. D. XX. XX. XXXX zamietla sťažnosť navrhovateľa voči zastavujúcemu uzneseniu. Na pokyn Generálnej prokuratúry uznesením zo dňa 05. 09. 2008 pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy, ktorej sa mal dopustiť J. H. bola vec odovzdaná Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Uznesením v tom istom konaní zo dňa 05. 09. 2008 bola vec podozrenia z prečinu ohovárania, ktorého sa mala dopustiť Q.D. Č. odmietnutá. Na sťažnosť podanú navrhovateľom Krajská prokuratúra Banská Bystrica uznesením XKPt/ XXX/XX-XX zo dňa 22. 09. 2008 zamietla sťažnosť ako nedôvodnú. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom 26. 11. 2008 preskúmala rozhodnutia Okresnej prokuratúry aj Krajskej prokuratúry a podnety navrhovateľa zo dňa 30. 09. 2008 ako nedôvodné odložila. Z druhého spisu OR PZ Banská Bystrica - K.-XXXX/X-K.-U.-XXXX je zrejmé, že navrhovateľ podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu týkajúce sa činnosti spoločnosti Bythos, s. r. o. Prokurátor dozorujúci nariadil začať vo veci trestné stíhanie podľa § 199 ods.1 Trestného poriadku. Uznesením 13. 03. 2006 vyšetrovateľ začal trestné stíhanie, do konania pribral znalkyňu za účelom posúdenia spôsobu výpočtu nákladov na poskytovanie do fondov. Na základe pokynov prokuratúry OR PZ, ÚJKP trestné stíhanie zastavilo, nakoľko sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie. Súd konštatoval, že jednou z úloh policajného zboru je odhaľovanie trestných činov a vykonávanie ich vyšetrovaní. Procesný postup je upravený zákonom 301/2005 Z. z. trestný poriadok. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania, aj v prípravnom konaní vykonáva prokurátor. V rámci vykonávania dozoru uplatňuje oprávnenia vyplývajúce z § 230 Trestného poriadku. V trestnom konaní patrí do právomoci orgánov činných v trestnom konaní vyhodnocovanie skutkového stavu a jeho právna kvalifikácia. Orgány činné v trestnom konaní si sami určujú mieru dokazovania, ktoré musia v konaní vykonať tak, aby bol dostatočne zistený skutkový stav potrebný na rozhodnutie. Vykonané dôkazy hodnotia podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov každý jednotlivo aj v ich súhrne. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti vykonáva prokurátor, ktorý v trestnom konaní nezistil nedostatky, či pochybenia v postupe vyšetrovateľky. Súd uzavrel, že nárok navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy nie je daný, lebo nebolo preukázané vydanie nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní a v trestnom konaní. Návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 03. 11. 2011.
V procesnom súdnom konaní (14C/42/2013 OS Banská Bystrica) navrhovateľ sa domáha priznania nemajetkovej ujmy vo výške 30 000,--Eur podľa zákona 514/2003 Z. z. v znení noviel o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej zákon 514/2003 Z. z.). Nemajetkovú ujmu žiada priznať podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z. z. vo výške podľa voľnej úvahy. Vychádza zo zodpovednosti odporcu - Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 písm.a) a písm.d) zákona. Orgán, ktorý koná v mene štátu označil podľa § 4 ods.1 písm.f) zákona. Predložil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky listom zo dňa 10. 12. 2012, podávaným ako doporučenú zásielku na pošte toho istého dňa. Žiadosť predložil podľa § 15, § 16 zákona. Generálna prokuratúra listom zo dňa 28. 01. 2013 pod číslom C. Y. XXX/XX-X odpovedala navrhovateľovi tak, že jeho žiadosť považuje za nedôvodnú. Poukázala na to, že Generálna prokuratúra už listom zo dňa 26. 11. 2008 konštatovala, že dala pokyn na zastavenie trestného konania K.-XXX/X-K.-U.-XXXX a týmto listom boli vybavené podnety navrhovateľa podľa § 31 od.1 zákona 153/2001 Z. z., ktoré súviseli s vecou Č.: K.-XXX/X-K.-U.-XXXX. Keďže v preskúmavacom konaní nebolo zistené porušenie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní odmieta žiadosť navrhovateľa o predbežné prejednanie nároku ako nedôvodnú.
Navrhovateľ až na pojednávaní vysvetlil, že nie je spokojný s písomnými odpoveďami, ktoré dostal od Generálnej prokuratúry SR v súvislosti s preskúmavaním postupu orgánov činných v trestnom konaní na základe jeho podnetov. Podnety podával ako oznamovateľ o trestnej činnosti na konkrétne osoby. To, ako prokurátor (okresný, krajský) v dozorovej činnosti postupoval, považuje za nesprávny úradný postup, ktorý mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (zastavené trestné stíhanie a vec postúpená na prejednanie administratívneho priestupku). Zdôraznil, že sa jedná o konania Okresného riaditeľstva PZ - ÚJKP, spisových značiek Č.: K.-XXX/X-K.-U.-XXXX G. Č.: K.-XXXX/X-K.-U.-XXXX a pokynov prokurátora K. R. U. U. XPv/XXX/XX G. X. R. U. U. XKPt/XXX/XX.
Zákon 514/2003 Z. z. v znení noviel, ktorý prvýkrát nadobudol účinnosť 01. 07. 2004, upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 3 ods.1 písm.a), písm.d) štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postup. Zodpovednosť je objektívna, nemožno sa jej podľa odseku 2 zbaviť.
Podľa § 5 ods.1, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods.1 ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Ako je uvedené z citácie vyššie uvedených zákonných ustanovení predpokladom pre zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie je existencia nezákonného rozhodnutia. Takéto nezákonné rozhodnutie musí existovať a musí byť vydané na to kompetentným orgánom. Otázku nezákonnosti si procesný súd (rozhodujúci v konaní o zodpovednosti štátu za škodu) nemôže riešiť ako prejudiciálnu otázku. Bráni tomu jednak vyslovene § 6 ods.1 citovaného zákona, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k občianskemu súdnemu poriadku, ktorý je všeobecným právnym predpisom a tento v § 135 ods.1 uvádza, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave a ďalšie.
Navrhovateľ sám uvádza, že žiadne zrušujúce rozhodnutie na rozhodnutia vydané v trestnom konaní nie je. Súd nezistil, že takéto zrušujúce rozhodnutie kompetentným orgánom pre nezákonnosť nebolo vydané. Nie je teda splnený predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorým je vydanie nezákonného rozhodnutia a z tohto dôvodu návrh navrhovateľa zamieta ako nedôvodný.
Navrhovateľ pri uplatnenom nároku konštatuje, že odporca mu má zodpovedať za škodu aj z titulu nesprávneho úradného postupu. Tento je v zákone uvedený v § 9 znení účinnom po novele zákonom 412/2012 od 01. 01. 20013 (bez prijatia intertemporálnych ustanovení) v nasledovnom znení:
Podľa § 9 zákona 514/2003 Z. z., podľa odseku 1 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa odseku 2, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa odseku 3, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.
Podľa odseku 4, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Súdený prípad sa posudzuje podľa § 9 ods.3 citovaného zákona, z ktorého je zrejmé, že pri posudzovaní nesprávnosti úradného postupu vyšetrovateľa policajného zboru v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote alebo v nečinnosti pri výkone verejnej moci a zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa policajného zboru prokurátorom.
Z listín, ktoré predložil navrhovateľ, sú odpoveďami Generálnej prokuratúry SR navrhovateľovi, je preukázané, že Generálna prokuratúra sa zaoberala dvoma podaniami navrhovateľa zo dňa 30. 09. 2008 podľa § 31 ods.1 zákona 153/2001 Z. z. o prokuratúre a navrhovateľovi odpovedala listom XX. XX. XXXX Č.. Z. E. XXX/XX-XX, v ktorých konštatuje, že postup vyšetrovateľky pod spisovou značkou K.-XXX/X-K.- U.-XXXX aj postup v konaní K.-XXXX/X-K.-U.-XXXX je v súlade so zákonom, nezistila dôvod na zmenu alebo nápravu rozhodnutí prijatých orgánmi činnými v trestnej veci a preto podnety odkladá (v spise č. l. 9 až 12). Generálna prokuratúra listom 13. 01. 2009 pod číslom Z. E.-X navrhovateľovi odpovedá, že na základe jeho opakovaného podnetu sa zaoberala vybavením ako je uvedené v liste zo dňa 26. 11. 2008, pričom konštatuje, že prokurátorka dôkazy náležite vyhodnotila, svoje rozhodnutie o odložení podnetu zdôvodnila, pričom prokuratúra sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením a poukazuje naň. Novšie námietky navrhovateľa sa v podnete neuvádzajú a preto opakovaný podnet navrhovateľa zo dňa 05. 12. 2008 ako nedôvodný odkladá (č. l. 55, 56). Generálna prokuratúra preskúmala podnety navrhovateľa (bez ohľadu na ich označenie ako podnet, sťažnosť, žiadosť a podobne) podľa § 31 a § 34 zákona 153/2001 Z. z. nezistila dôvod sa podnetmi ďalej zaoberať a nezistila dôvodnosť podnetov, preto boli odložené.
Ako už bolo vyššie uvedené, súd pri posudzovaní zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup vychádza z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa policajného zboru prokurátorom. Prokuratúra nesprávny úradný postup nezistila, nie je preto splnený predpoklad zodpovednosti za škodu. Z tohto dôvodu súd zamieta návrh navrhovateľa aj z titulu nesprávneho úradného postupu.
Predpokladmi zodpovednosti za škodu pri objektívnej zodpovednosti podľa zákona 514/2003 je nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, vznik škody poškodenému a príčinná súvislosť medzi nimi. Ak nie je splnený prvý predpoklad a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, nemôže nastať zodpovednosť, pretože nie je splnená príčinná súvislosť. Za týchto okolností nie je potom potrebné sa zaoberať nárokom navrhovateľa čo do výšky nemajetkovej ujmy a jej dôvodnosti, ako aj otázkou premlčania nároku navrhovateľa.
Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd podľa § 138 ods.1 OSP priznal navrhovateľovi oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za konanie. Odporca je rozpočtovou organizáciou a zároveň v tomto súdnom konaní bol úspešný, nie je preto povinný podľa § 2 ods.2 zákona 71/92 Zb. v znení noviel o súdnych poplatkoch zaplatiť súdny poplatok na účet súdu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods.1 OSP tak, že priznal odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný a žiadal náhradu trov konania od navrhovateľa v konaní neúspešného trovy konania. Pre odporcu trovy konania predstavujú cestovné trovy za účasť na pojednávaní osobným motorovým vozidlom Škoda Fabia BA 939MZ a to náhrada hotových výdavkov pri priemernej spotrebe vozidla 7,49 l na 100 km, v počte kilometrov 423 (Bratislava - Banská Bystrica a späť) a cene pohonnej hmoty 1,49 Eur, potom náhrada cestovného predstavuje 47,20 Eur. Túto sumu zaplatí navrhovateľ ako náhradu trov konania odporcovi.
Navrhovateľ náhradu trov konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.