Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/119/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľky I. O., bytom B. X. XXX, právne zast. JUDr. Vladimírom Komano, advokátom AK, 17. novembra 31, Stará Ľubovňa proti odporcom v 1. rade Q.. H. Y., B. X. XXX ako právnej nástupkyni po neb. Q. Z., zomrelej XX.XX.XXXX, v 2. rade Q. Z., bytom B. X. XXX, obidvaja odporcovia zastúpení právny zást. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom AK, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa v konaní o určenie, že vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľka je p o v i n n á uhradiť odporcom v l. a 2. rade trovy konania vo výške 100 % na účet právneho zástupcu JUDr. Mariána Gelenekyho, advokáta, AK, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podala na súd dňa 6.9.2011 návrh o určenie, že nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/X na LV XXXX v k.ú. B. X. patrí do bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej BSM) navrhovateľky a odporcu v 2. rade. Uplatnila si trovy konania. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. zo dňa 9.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2008, bolo manželstvo s odporcom v 2. rade rozvedené. Na základe stavebného povolenia zo dňa 10.9.2004 spoločne s bývalým manželom začali stavať rodinný dom v obci B. X., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX súp. číslo XXX. Ešte pre rozvodom manželstva prestali viesť spoločnú domácnosť, keďže sa odporca odsťahoval. Zmluvou vloženou do katastra nehnuteľností pod V 240/05 previedol odporca v 2. rade rodinný dom na svoju matku, odporkyňu v 1. rade, bez jej vedomia a bez akéhokoľvek jej súhlasu napriek tomu, že dom začali stavať počas manželstva spoločne zo spoločne vynaložených finančných prostriedkov. K návrhu predložila stavebné povolenie na predmetný dom a výpis z LV XXXX k.ú. B. X.. Žiadala, aby súd návrhu vyhovel.

Súd doručil návrh a poučenie odporcom v l. a 2. rade a tiež poučenie právnemu zástupcovi navrhovateľky.

Právny zástupca odporcov vo svojom vyjadrení s návrhom nesúhlasil a žiadal, aby ho súd zamietol. Poukázal na to, že predmetný rodinný dom navrhovateľka s odporcom nikdy nestavali spoločne, práve navrhovateľka bola od samého začiatku proti výstavbe rodinného domu a odmietla sa akýmkoľvek spôsobom, či už finančne alebo osobne podieľať na jeho výstavbe. Pozemok pod rodinným domom zakúpila matka odporcu a predmetný rodinný dom začal stavať odporca z finančných prostriedkov, ktoré

mal on sám našporené vo výške 560 000,-Sk. O tejto skutočnosti svedčí aj stavebné povolenie, ktoré bolo vydané stavebným úradom - Obcou B. X. dňa 10.9.2004 len odporcovi. O tom, že navrhovateľka nemala záujem o výstavbu rodinného domu nasvedčuje aj rozvodový spis Okresného súdu Stará Ľubovňa vedený pod sp.zn. . V predmetnom spise je okrem iného uvedené, že základné nezhody medzi bývalými manželmi nastali v dôsledku výstavby rodinného domu. Neskôr si navrhovateľka našla známosť s iným mužom a vôbec nemala záujem o výstavbu rodinného domu. Vzhľadom na to, že odporca už nemal dostatok finančných prostriedkov na dokončenie rodinného domu, rozostavaný dom odpredal svojej matke Q. Z., rod. E. za sumu 350 000,-Sk dňa 22.3.2005, pričom hodnota vtedy rozostavaného rodinného domu bola stanovená znaleckým posudkom, ktorý vypracoval znalec Ing. Peter Sokol. Už vtedy navrhovateľka viackrát vyhlásila, že s rodinným domom nemá nič spoločné a že sa vôbec nepodieľala na jeho financovaní. Dostavbu rodinného domu už zrealizovala nová majiteľka rodinného domu, ktorá do stavby investovala najmenej cca 460 000,-Sk. O pravdivosti tvrdenia odporcu svedčí aj tá skutočnosť, že navrhovateľka od samého začiatku vedela, že predmetný rodinný dom bol odpredaný odporcom jeho matke v roku 2005 za kúpnu cenu 350 000,-Sk. Navrhovateľka nemala výhrady proti prevodu domu, nechcela mať s domom nič spoločné, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že nikdy nenapadla na súde neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy. Až predmetnou žalobou sa domáha vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy a žiada, aby súd riešil túto skutočnosť ako predbežnú otázku. Vzniesol námietku premlčania. Z návrhu nie je zrejmé, o aké skutočnosti navrhovateľka opiera svoj nárok, nepreukázala, z akých spoločných finančných prostriedkov financovali bývalí manželia výstavbu rodinného domu a o aké ustanovenie hmotného práva opiera svoj nárok. Žiadal návrh zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a predvolal účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s pripojenými listinný dôkazmi - stavebným povolením na sporný rodinný dom, 1939, úmrtným listom Q. Z. a dedičským spisom tunajšieho súdu sp. zn. , fotokópiou celého spisového materiálu Správy katastra v Starej Ľubovni položky Vz. 24/05, týkajúcou sa kúpnej zmluvy uzavretej dňa 22.3.2005 a jej dodatkom zo dňa 20.4.2005, GP plánom č. 15/2005, kolaudačným rozhodnutím, oznámením právneho zástupcu odporcov, fotokópiami vkladných knižiek na meno Q. Z. č. XXXXXXXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, na meno Y. Z. č. XXXXXXXXXX a obsahom celého spisu, spisom tunajšieho súdu sp.zn. a zistil:

Z vykonaného dokazovania, a to z výpisu LV XXXX k.ú. B. X. vyplýva, že predmetný rodinný dom je vedený na LV pod súpisným číslom XXX postavený na parcele KN-C XXX/X k.ú. B. X. a vlastníčkou tohto domu je aj s poukazom na uvedené dedičské konanie sp.zn. nebohá Q. Z., pôvodne žalovaná v l. rade. Táto v priebehu konania dňa 14.12.2011 zomrela, teda stratila spôsobilosť byť účastníčkou konania skôr, ako sa právoplatne konanie skončilo. Dedičstvo po nej bolo prejednané v dedičskom konaní sp.zn. , v ktorom nebol prejednaný sporný rodinný dom s tým, že dedičia sa dohodli, že zatiaľ tento rodinný dom nebude prejednaný v dedičstve, keďže je na súde podaný návrh o určenie, že patrí do BSM I. O. a Q. Z.. Ako dedičia po nebohej Q. Z. prichádzajú do úvahy jej deti - odporca v 2. rade Q. Z. a Q.. H. Y.. V prejednávanom prípade ide síce o majetkovú vec, ale podľa názoru súdu je možné pokračovať v konaní podľa § 107 ods. 1, 3 O.s.p s dedičmi odporkyne v 1. rade Q. Z. skôr, ako bol tento rodinný dom prejednaný v dedičskom konaní. Na základe uvedeného súd pokračoval v konaní s Q. Z. a Q.. H. Y. ako s dedičmi nebohej Q. Z..

Na pojednávaní dňa 14.5.2013 právny zástupca navrhovateľa a navrhovateľka trvali na podanom návrhu a žiadali, aby mu súd vyhovel. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že po uzavretí manželstva žila navrhovateľka s odporcom najskôr u rodičov odporcu, potom sa presťahovali k jej rodičom a rozhodli sa, že budú stavať rodinný dom na pozemku, ktorý patril matke odporcu. Všetky záležitosti ohľadom stavebného povolenia vybavoval odporca a navrhovateľka nepodpísala žiaden doklad o tom, žeby dom nechcela stavať alebo žeby nesúhlasila so stavbou domu. V tom čase navrhovateľka pracovala a žili ako manželia, teda dom patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Poukázal na to, že v prejednávanom prípade nejde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ale ide o absolútnu neplatný právny úkon podľa § 39 Obč. zákonníka a žaloba bola podaná v 3-ročnej lehote po rozvode manželstva. Absolútne neplatný právny úkon je z toho dôvodu, že odporca vylúčil navrhovateľku z tohto úkonu, pretože v tom čase boli manželia. Navrhol, aby súd prejednal ako predbežnú otázku neplatnosť kúpnej zmluvy a aby zistil, aká

suma bola ušetrená na vkladnej knižke odporcu predtým, než sa začal stavať rodinný dom a výšku platov, ktoré išli na bežný účet od zamestnávateľa na účet odporcu.

Navrhovateľka sa pripojila k výpovedi svojho právneho zástupcu, uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela 3.5.1990. Asi po roku manželstva sa presťahovali od rodičov odporcu k jej rodičom, kde bývali a viedli spoločnú domácnosť 16 rokov, a to do 13.10.2006, kedy sa odporca odsťahoval. Odporca v 2. rade pracoval ako colník a ona pracovala v pohostinstve a z finančných prostriedkov, ktoré zarobila ona žili a finančné prostriedky, ktoré dostával manžel, išli na účet, ktorý bol na jeho meno. Nemala nič proti tomu, aby stavali rodinný dom a v čase, keď sa rodinný dom začal stavať, manžel mal na účte okolo 900 000,-Sk. Na stavbe rodinného domu nebola, ale starala sa o domácnosť a zabezpečovala výchovu syna. Mimomanželskú známosť mala od roku 2005 z dôvodu, že odporca požíval alkoholické nápoje a bol agresívny. Najskôr uviedla, že v rozvodovom konaní sa dozvedela, že odporca previedol rodinný dom na svoju matku, ale nevedela uviesť, kedy ho previedol.

Neskôr uviedla, že sa to dozvedela až na základe oznámenia právneho zástupcu odporcu 2. rade zo dňa 23.8.2011. Keďže odporca v 2. rade bol pod vplyvom alkoholu agresívny, bála sa nasťahovať s ním do rodinného domu.

Odporcovia v l. a 2. rade a ich právny zástupca s návrhom nesúhlasili, navrhli, aby ho súd zamietol.

Právny zástupca odporcov poukázal na to, že predmetom BSM môžu byť len veci, resp. nehnuteľnosti, ktoré ku dňu zániku BSM boli vo vlastníctve účastníkov. Nesúhlasil so stanoviskom právneho zástupcu navrhovateľky, že ide o absolútne neplatný právny úkon. V prejednávanom prípade ide o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 40a Obč. zákonníka v zmysle § 145 Obč. zákonníka kde sa vyslovene hovorí, že sa vyžaduje na ostatné úkony súhlas obidvoch manželov, tento súhlas môže byť prejavený akokoľvek, teda aj konkludentne. Uviedol, že navrhovateľka vedela o tom, že matke odporcu v 2. rade odpredal odporca v 2. rade rozostavaný rodinný dom a tento predaj nenamietala. Na pojednávaní navrhovateľka tvrdila, že sa o odpredaji dozvedela v rozvodovom konaní. Mohla v 3-ročnej premlčacej lehote uplatniť neplatnosť tohto úkonu, čo neurobila a týmto konkludentným úkonom v podstate súhlasila s týmto predajom, teda konkludentným úkonom prejavila svoju vôľu. Premlčacia doba navrhovateľke uplynula podľa § 101 Obč. zákonníka skôr, ako bol podaný návrh na súd. Predložil súdu fotokópie vkladných knižiek, na ktorých matka odporcov mala ušetrené finančné prostriedky, z ktorých predmetný rodinný dom dostavala. Považoval za nadbytočný dôkaz, vykonanie ktorého navrhol právny zástupca navrhovateľky.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa pripojili k vyjadreniu právneho zástupcu.

Odporkyňa v 1. rade predložila súdu kolaudačné rozhodnutie na sporný rodinný dom. Uviedla, že rodinný dom začal stavať jej brat - odporca v 1. rade v čase, keď boli s navrhovateľkou manželia. Na začiatku stavby dom staval odporca v 1. rade a ich matka, ktorá zabezpečovala materiál a robotníkov. Ona s manželom mu pomáhala tak, že v ich dome sa varilo asi pre 20 ľudí a strava sa vozila na stavbu, ale na tom sa nepodieľala navrhovateľka. Uviedla, že keď sa 1., resp. 2. septembra 2004 robili základy domu, navrhovateľka bola na chate a nezaujímalo ju, čo sa na stavbe robí. Jej brat - odporca v 2. rade musel previesť rodinný dom na matku, lebo už nemal peniaze na jeho dostavanie a navrhovateľka o stavbu domu nemala záujem. pričom opakovane zdôrazňovala, že ona do tohto rodinného domu nepôjde bývať, a to preto, že podľa jej názoru nechcela s odporcom žiť, mala naplánovanú budúcnosť s iným mužom. V tom čase navrhovateľka pracovala v krčme, ale nemala skoro žiadne príjmy, boli jej zasielané upomienky, pretože neplatila nájomné. Odporca v 2. rade v tom čase pracoval ako colník, prispieval polovičnými nákladmi na plyn, elektrinu, teda na bývanie rodičom navrhovateľky, tiež prispel na opravu strechy svokrovcom vo výške 40 000,-Sk a dával synovi výživné. Matka bola vdova, bola veľmi šetrná a rozostavaný rodinný dom dokončila, použila na to ušetrené finančné prostriedky z vkladných knižiek. Navrhovateľka o tom vedela, že matka dom dokončila a teraz si nárokuje niečo, čo jej nepatrí.

Odporca v 2. rade uviedol, že v čase, keď začal stavať rodinný dom, mal na vkladnej knižke finančné prostriedky vo výške 560 000,-Sk a navrhovateľka vo výške 100 000,-Sk. Táto suma bola ušetrená počas manželstva. O tom, že chce stavať rodinný dom na pozemku, ktorý patril jeho matke, povedal navrhovateľke. Počas obdobia, čo staval rodinný dom, navrhovateľka sa nebola ani raz pozrieť na stavbe, nedoniesla mu ani vodu. V období, keď on staval rodinný dom, zabezpečovala stravu jeho matka. Navrhovateľka mu v roku 2005 oznámila, že má známosť a kašle na jeho dom, nech si s ním robí, čo

chce a ona ide bývať do bytovky v V.. Keďže už nemal finančné prostriedky na stavbu domu, rozostavaný dom predal svojej matke. Predával matke hrubú stavbu, boli postavené obvodové múry, bol prikrytý, teda bola strecha, ale neboli žiadne okná, ani omietky, ani potery. Zo spoločnej domácnosti sa v septembri až v októbri roku 2006 odsťahoval, odišiel bývať do sporného domu, v ktorom bola ovakovaná jedna izba, teda dom ešte nebol dokončený. Navrhovateľka sa odsťahovala v roku 2007 k priateľovi a vie, že o syna z manželstva sa starali jej rodičia. Na dokončenie domu neprispel žiadnou sumou. Dom dokončila jeho matka.

Predmetom konania je určenie, že rodinný dom súp. č. XXX v k.ú. B. X. patrí do BSM navrhovateľky a odporcu v 2. rade.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, preto ho zamietol

Navrhovateľka a odporca v 2. rade uzavreli manželstvo dňa 3.5.1990. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. súd zistil, že navrhovateľka dňa 25.6.2008 podala na súd návrh o rozvod manželstva a rozsudkom č.k. -46 zo dňa 9.9.2008, právoplatným dňa 14.10.2008, jej manželstvo s odporcom v 2. rade bolo rozvedené. Manželstvo navrhovateľky a odporcu trvalo od 3.5.1190 do 14.10.2008.

Počas manželstva odporca v 1. rade začal stavať rodinný dom na parcele KN-C XXX/X k.ú. B. X.. Na výstavbu sporného rodinného domu vydala stavebné povolenie Obec B. X. dňa 10.9.2004 pod č.j. 159/04-201 Su/Šs na meno odporcu v 2. rade Q. Z.. V tom čase navrhovateľka a odporca v 2. rade žili u rodičov navrhovateľky. Stavbu rodinného domu zabezpečoval odporca v 2. rade s tým, že na začiatku na stavbu použil finančné prostriedky, ktoré mal na svojom účte, resp. na vkladnej knižne a ktoré ušetrili manželia počas manželstva. Rodinný dom sa staval svojpomocne. Na začiatku stavbu rodinného domu zabezpečoval odporca v 2. rade a jeho matka - Q. Z. a pomáhala tiež odporkyňa v 1. rade, najmä so stravou pre robotníkov. Navrhovateľka o stavbu rodinného domu nejavila záujem, v čase od 10.9.2004 do uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. do 22.3.2005 ani raz nebola na stavbe pozrieť a na stavbe organizačne nezabezpečovala žiadne práce a ani stravu pre pracovníkov. Dňa 22.3.2005 odporca v 2. rade uzavrel kúpnu zmluvu a jej dodatok dňa 20.4.2005, ktorou predal rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla svojej matke Q. Z. za 350 000,-Sk. V tom čase bola postavená hrubá stavba, t.j. boli urobené základy domu, postavené obvodové múry a dom bol prikrytý, teda bola urobená strecha. Neboli urobené žiadne potery, ani omietky. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený v katastri nehnuteľnosti pod č. V 240/05. Tento rodinný dom dostavala matka odporcu v 2. rade - Q. Z., o čom svedčia aj predložené fotokópie výberov z vkladných knižiek predložených na pojednávaní a založených v spise na čl. 52-74. Na tento rodinný dom Q. Z. bolo vydané kolaudačné rozhodnutie (č.l. 48) pod č.j. 310/2007-278 SÚ/Ač, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.2.2008. Z výpisu LV XXXX vyplýva, že rozhodnutie o určení súpisného čísla XXX na tento dom bolo vydané dňa 19.2.2008 a bolo zapísané v katastri nehnuteľnosti ako záznamová listina pod Z 447/08-42/08 dňa 25.4.2008 (záznam č.l. 47). Navrhovateľka a odporca v 2. rade žili v spoločnej domácnosti u rodičov navrhovateľky do 13.10.2006, kedy sa odporca odsťahoval z dôvodu nezhôd medzi nimi a z dôvodu nevery navrhovateľky.

Podľa § 143 Obč. zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že predmetný rodinný dom začal stavať odporca v 2. rade za trvania manželstva a z hľadiska toho, či tento by mal patriť do BSM alebo nie, nie je dôležité, či stavebné povolenie bolo vydané len na neho alebo nie. Aj navrhovateľka, aj odporca v 2. rade zhodne potvrdili, že stavba domu bola na začiatku financovaná z prostriedkov, ktoré spoločne ušetrili za trvania manželstva, sporná bola len výška týchto ušetrených finančných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že rodinný dom začal stavať odporca v 2. rade počas manželstva a na jeho výstavbu na začiatku použil finančné prostriedky patriace do BSM. S prihliadnutím na to, že v prejednávanej veci nejde o vyporiadanie BSM medzi účastníkmi konania, súd považoval za nadbytočne vykonávať dôkaz navrhovaný právnym zástupcom navrhovateľky, a to zistiť, aká výška finančných prostriedkov bola ušetrená na účte, resp. vkladnej knižne odporcu v 2. rade a v akej výške boli poukazované platy odporcovi v 2. rade pred

začatím výstavby rodinného domu, keďže výška finančných prostriedkov pre toto konanie nie je dôležitá. Z uvedených dôvodov súd vykonanie takého dôkazu zamietol.

Podľa § 145 ods. 1 Obč. zákonníka Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Z dokazovania vyplýva, že odporca v 2. rade uzavrel a podpísal so svojou matkou Q. Z. bez súhlasu navrhovateľky kúpnu zmluvu dňa 22.3.2005 a jej dodatok dňa 20.4.2005, ktorou jej predal rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla za 350 000,-Sk. Vklad tejto zmluvy bol povolený v katastri nehnuteľnosti pod V 240/05. V tom čase bola postavená len hrubá stavba tak, ako je uvedené vyššie.

Podľa citovaného ustanovenia pri disponovaní spoločným majetkom je prvoradá dohoda manželov, keďže zákonodarca riešil len prípad, že sa manželia pri dispozícii s majetkom nedohodnú. Hoci z charakteru spoluvlastníckeho vzťahu vyplýva, že oprávnenie disponovať s vecou patrí obom manželom súčasne, v praxi by bolo veľmi nepraktické neustále vyžadovať súhlas oboch manželov, zákon preto rozčlenil dispozíciou s majetkom na bežné dispozičné úkony a ostatné dispozičné úkony, pričom sám neurčuje, ktoré úkony treba považovať za aké. Zákon teda nevymedzuje pojem „bežná vec", preto každý prípad treba posudzovať osobitne, a to v závislosti od konkrétnej veci, jej hodnoty, účelu, zamýšľanej dispozície s ňou. Aj keď tieto úkony nie sú presne vymedzené, súdy za bežné záležitosti, resp. ich obstaranie považujú záležitosti, ktoré slúžia na uspokojovanie každodenných potrieb rodiny, o ktorú ide, k jej životnej úrovni, danej zárobkovými a majetkovými možnosťami oboch manželov. Za bežné sa napr. považujú nákupy spotrebných predmetov, platenie nájomného, plnenie rôznych platobných povinností (inkaso). Bežné veci týkajúce sa spoločného majetku je oprávnený vybavovať každý z manželov samostatne. Takého rozhodnutie nemôže druhý manžel napadnúť. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon relatívne neplatný. Za „ostatné" veci treba považovať napr. kúpu, predaj nehnuteľnosti, uzavretie nájomnej zmluvy a pod. Formu udelenia súhlasu zákon nepredpisuje. Nevyžaduje sa pritom spoločný právny úkon, len súhlas. Platí, že ho možno dať aj mlčky.

Relatívna neplatnosť takého právneho úkonu je uvedená v ust. § 40a Obč. zákona, podľa ktorého ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40).

„Relatívne neplatný“ znamená, že dotknutý manžel sa musí neplatnosti dovolať vo všeobecnej premlčacej lehote. Ak toto právo neuplatní, po jej uplynutí má právny úkon definitívne účinky platného právneho úkonu. Relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Znamená to, že pokiaľ oprávnené osoby neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Jedným z prípadov relatívnej neplatnosti právnych úkonov je teda chýbajúci súhlas druhého manžela v nie bežných veciach, týkajúcich sa spoločných vecí ( ). Dôvody relatívnej neplatnosti uvedené v Obč. zákonníka sú taxatívne vymenované, nie je možné ich rozširovať, ani zužovať. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Ani súd, ani iný štátny orgán z úradnej povinnosti nemôže do uvedenej doby pozerať na takýto síce vadný, ale nenamietaný právny úkon ako na neplatný. Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy a tiež tretie osoby, pokiaľ sú z takého dôvodu vo svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté (opomenuté).

Za základnú právnu otázku pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné považovať vecnú správnosť výkladu ustanovenia , najmä pojmu „dovolať sa neplatnosti právneho úkonu“ a následnú aplikáciu tohto ustanovenia. bližšie nešpecifikuje, voči komu a akým spôsobom sa môže oprávnená osoba dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Tieto skutočnosti sú ustálené súdnou praxou, ktorá rozlišuje dovolanie sa relatívnej neplatnosti: 1/ v občianskom súdnom konaní formou žaloby, ale aj vzájomným návrhom alebo

formou námietky, 2/ mimo súdneho konania jednostranným právnym úkonom adresovaným ostatným účastníkom.

Oprávnený sa môže teda dovolať relatívnej neplatnosti vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( ) rôznymi kvalifikovanými prejavmi - napr. adresovanými účastníkom právneho vzťahu mimo súdneho konania alebo v občianskom súdnom konaní na návrh, prípadne na námietku, kedy súd platnosť právneho úkonu posúdi ako prejudiciálnu otázku.

V danom prípade sa navrhovateľka dovoláva neplatnosti tohto právneho úkonu - uzavretej kúpnej zmluvy nie samostatne podanou žalobu, ale v rámci podanej žaloby o určenie, že predmetný rodinný dom patrí do BSM a navrhuje, aby súd posudzoval ako predbežnú otázku platnosť tejto kúpnej zmluvy.

Navrhovateľka a jej právny zástupca v konaní nepreukázali, aby táto kúpna zmluva bola absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč. zákona, podľa ktorého je neplatný taký úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľky, že navrhovateľka bola vylúčená z tohto úkonu, nemôže byť dôvodom na stanovenie jeho absolútnej neplatnosti. Tento nedostatok - bola vylúčená z úkonu, t.j. nedala súhlas na takýto úkon, je dôvodom jeho relatívnej neplatnosti v zmysle uvedených ustanovení a 145 ods. 1 , keďže išlo o úkon nie bežný, na ktorý bol potrebný súhlas navrhovateľky. V prejednávanom prípade teda nejde o absolútne neplatný právny úkon, ale ide o relatívne neplatný právny úkon s poukazom na taxatívne stanovený dôvod uvedený v Obč. zákona „ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení “ považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.“ Dovolanie sa relatívnej neplatnosti podľa Obč. zákona je jednostranný hmotnoprávny úkon adresovaný účastníkovi právneho úkonu, ktorého právne účinky dovolania nastanú až okamihom, keď prejav oprávneného dôjde druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom právneho úkonu. V prejednávanom prípade je dovolanie neplatnosti právneho úkonu uplatnené v návrhu formou námietky, o ktorej má súd rozhodovať ako predbežnej otázke, pričom má toto dovolanie právne účinky až vtedy, keď dôjde k účastníkom v zmysle judikatúry NS SR (Z IV - st. 425 ods. 4). Za tento okamih v prejednávanom príde je potrebné považovať deň, keď bol návrh doručený odporcom - dňa 28.11.2011 doručený pôvodnej odporkyni v 1. rade Q. Z. (kupujúcej v napádanej kúpnej zmluve) a odporcovi v 2. rade (jeho právnemu zástupcovi) - doručený dňa 25.11.2011.

Právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu podlieha premlčaniu a navrhovateľka ako oprávnená osoba sa musela dovolať neplatnosti právneho úkonu, - uzavretej kúpnej zmluvy - vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Obč. zákona, podľa ktorého Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ďalšie ustanovenia Obč. zákona výslovne nestanovujú inú premlčaciu dobu na dovolanie sa neplatnosti relatívne neplatného právneho úkonu, ani iný začiatok premlčacej doby. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka sa mohla dovolať neplatnosti právneho úkonu - neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy vo všeobecnej trojročnej lehote odo dňa, kedy sa mohlo právo vykonať prvý raz. Osobitná, teda iná ako všeobecná - 3-ročná premlčacia doba je stanovená v Obč. zákona napr. pri uplatňovaní náhrady škody a pri bezdôvodnom obohatení - subjektívna (2-ročná) a objektívna (3-ročná, resp. 10- ročná), pri právach na plnenie poistenia a pod. Táto všeobecná trojročná premlčacia lehota pri uplatnení práva dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ustálenej súdnej praxe začína plynúť vždy dňom, kedy došlo k urobeniu právneho úkonu, a to aj pri právnych úkonoch, ktoré k svojej účinnosti vyžadujú rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle § 47 ods. 1 Obč. zák, ( R 50/85 - s. 234 ods. 4, 235 ods. 1 a 3). Táto premlčacia lehote teda vždy začína plynúť odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu nehnuteľností, aj keď pre jej účinnosť je potrebný vklad vlastníckeho práva podľa katastrálneho zákona v katastri nehnuteľnosti. V prejednávanom prípade k uzavretiu kúpnej zmluvy došla dňa 22.3.2005 a k jej dodatku dňa 20.4.2005.

Podľa § 122 ods. 1, 2 Obč. zákona lehota určená podľa dni začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. V zmysle tohto ustanovenia všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy začala plynúť navrhovateľke dňom nasledujúcim po uzavretí dodatku ku kúpnej zmluve, t.j. dňom 21.4.20005 a uplynula dňa 21.4.2008 (3 roky). Navrhovateľka podala na súd návrh až dňa 6.9.2011 a tento bol doručený odporkyni v 1. rade dňa 28.11.2011 a odporcovi v 2. rade dňa 25.11.2011, teda sa dovolávala relatívnej neplatnosti

kúpnej zmluvy až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov súd pri rozhodovaní o predbežnej otázke relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy musel prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom odporcov a keďže u navrhovateľky došlo k premlčaniu tohto práva - dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy tým, že si toto právo neuplatnila vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, návrh zamietol. Pre rozhodovanie, či všeobecná objektívna premlčacia lehota uplynula alebo nie a pre stanovenie začiatku jej plynutia nie je dôležité, kedy sa navrhovateľka dozvedela o tom, že táto kúpna zmluva bola uzavretá. Táto skutočnosť - vedomosť o právnom úkone - je dôležitá v práve len pri stanovení začiatku plynutia subjektívnych premlčacích lehôt (náhrada škody, bezdôvodné obohatenie), ale nie je dôležitá pri stanovení začiatku plynutia všeobecnej objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, kedy je začiatok premlčacej lehoty stanovený v zákone (§101) a „“začína plynúť do dňa, kedy sa mohlo právo vykonať prvý raz.“. V prejednávanom prípade je potrebné tento začiatok plynutia lehoty objektívnej premlčacej lehoty stanoviť tak, že začína plynúť odo dňa od uzavretia kúpnej zmluvy, resp. jej dodatku tak, ako je uvedené vyššie, a to bez ohľadu na to, či navrhovateľka o uzavretí kúpnej zmluvy vedela alebo nie (aj keď sa o nej mohla dozvedieť z verejne prístupného registra nehnuteľností vedeného na správe katastra ).

Súd dodáva, že právny úkon - uzavretá kúpna zmluva a jej dodatok má vadu - nebol k jej uzavretiu daný súhlas navrhovateľky, t.j. druhého manžela v zmysle , teda v zmysle Obč.zákona ide o relatívne neplatný právny úkon. Keďže navrhovateľka právo na dovolanie relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu neuplatnila vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote stanovenej v Obč. zákona, považuje sa tento právny úkon - uzavretá kúpna zmluva, za platnú, hoci bola postihnutá dôvodom relatívnej neplatnosti.

Na záver súd ešte dodáva, že predmetom konania bola určovacia žaloba, pri ktorej musí žalobca preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa V žalobe tento naliehavý právny záujem navrhovateľka osobitne nepreukazovala, ale z oznámenia právneho zástupcu odporcu v 2. rade (č.l. 50) vyplýva, že navrhovateľka podala na súd návrh o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Súd zistil, že pred tunajším súdom sa vedie konanie vo veci navrhovateľky I. O. proti odporcovi Q. Z. o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva pod sp.zn. . Toto konanie súd dňa 17.10.2011 prerušil do právoplatného skončenia konania v prejednávanej veci. Na základe uvedeného súd sa osobitne nezaoberal a neskúmal otázku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, keďže návrh zamietol z dôvodov uvedených vyššie. Podľa názoru súdu na základe predložených dôkazov by súd nemohol návrh zamietnuť z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, t.j. na určení, že predmetný rodinný dom patrí do BSM.

O trovách konania súd rozhodol podľa , keďže odporcovia v l. a . rade boli v konaní úspešní, súd im priznal náhradu trov konania plnej výške, t.j. 100 % s poukazom na ust. §.151 ods. 7 a zaviazal navrhovateľa, aby tieto trovy konania vo výške 100 % uhradil odporcom v 1. a 2. rade na účet ich právneho zástupcu JUDr. Gelenekyho v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od

doručenia rozsudku na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.