Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43P-260-2012.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43P/260/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci navrhovateľky: T. T. H.. T. A.. XX.X.XXXX, W. Š.H. S. XX, O., N.. U.. O. F. P.., Y., Š. XX, O., F. E. : T. U., A.. XX.X.XXXX, W. Š. S. XX, O., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. dieťaťu: I. T. A.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, takto
rozhodol:
Súd manželstvo T. T. H.. T. A.. XX.X.XXXX Y. U. T. A.. XX.X.XXXX J. T. XX.X.XXXX Q. O., O. P. U. N. Q. O. P.B. P. E. O. G., Q. N. XXX, H. XXXX, A. X. XXX, F. F. Č. XXX r o z v á d z a.
Schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:
Zveruje mal. I. T. A.. XX.XX.XXXX na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a to tak, že matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú každý párny týždeň, kým otec každý nepárny týždeň s tým, že otec je povinný prevziať maloletú od matky v nedeľu o 18,00 hod. párneho (predchádzajúceho) týždňa v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletú prevziať od otca v nedeľu o 18,00 hod. nepárneho (predchádzajúceho) týždňa v mieste bydliska otca.
Súd výživné neurčuje.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom z dôvodu, že toto je vážne rozvrátené. Zároveň žiadala na čas po rozvode zveriť do svojej osobnej starostlivosti mal. Claudiu a zo strany otca určiť výživné. Vo svojom návrhu uviedla, že s odporcom sa zoznámila pred 14 rokmi na svojom pracovisku. Ich predmanželská známosť trvala približne 1 rok. Pred uzavretím manželstva viedli spoločnú domácnosť v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve matky odporcu. Po uzavretí manželstva naďalej viedli spoločnú domácnosť so svokrou v jej byte a takto žijú aj v súčasnosti. Manželské spolužitie hodnotila ako harmonické do narodenia dcéry. Odporca v tom čase pracoval ako taxikár a na starostlivosť o dcéru bola sama. Odporca s nimi netrávil čas, čo viedlo k postupnému vzájomnému odcudzovaniu sa. Ich vzťah úplne ochladol a v roku 2006 spolu s maloletou sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. približne rok žila u svojej matky, následne sa presťahovala do prenajatého bytu. V roku 2010 sa s odporcom dohodli, že sa s dcérou k nemu vrátia, lebo obaja mali záujem na obnovení manželského spolužitia. Spočiatku bolo ich spolužitie harmonické, ale po krátkom čase medzi nimi začalo dochádzať k častým hádkam, ktoré sa stupňovali, až sa spolužitie s odporcom stalo pre ňu neznesiteľným. T. č. k odporcovi nepociťuje náklonnosť, netrávia spoločný čas,
nemajú spoločné záujmy, ani spoločných známych, intímne sa nestýkajú od roku 2010, nevedú spoločnú domácnosť, preto nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Uviedla, že ide len o formálny zväzok a preto navrhla, aby súd toto manželstvo rozviedol.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.12.2012 uviedol, že prvé roky ich manželského spolužitia boli harmonické. Pracoval ako taxikár, teda často pracoval po nociach a o dcéru sa starala najmä navrhovateľka s pomocou jeho matky. On trávil s navrhovateľkou a s dcérou toľko času, koľko bolo v jeho silách, musel finančne zabezpečiť rodinu. Postupne sa však ukázalo, že čas ktorý spolu s navrhovateľkou trávili nebol dostačujúci a postupne sa navzájom odcudzili. V roku 2006 sa navrhovateľka rozhodla, že odíde aj s dcérou zo spoločnej domácnosti, ktorú zdieľali spolu s jeho matkou, ktorá je vlastníkom bytu v ktorom žijú a presťahovala sa do prenajatého bytu. V tomto období, ktoré trvalo približne 4 roky neprerušil so svojou rodinou kontakt. Intenzívne sa staral o dcéru, udržiaval s ňou dennodenný kontakt. S navrhovateľkou sa dohodli na obnovení manželského spolužitia, navrhovateľka spolu s dcérou opäť sa nasťahovali do bytu. Ich obnovené manželské spolužitie však trvalo iba krátko. Navrhovateľka umelo vyhľadávala problémy, ktoré zveličovala, čo ústilo do ustavičných nezhôd a hádok. Tvrdila, že už ho nevie mať rada a prestali sa stýkať aj intímne. Zo všetkých síl sa snažil manželstvo zachrániť a udržať tak rodinu pokope aspoň do času, kým dcéra nedovŕši vek dospelosti, aby vyrastala v úplnej rodine a dostávala plnohodnotnú starostlivosť od obidvoch rodičov. On má stále záujem na obnovení manželského spolužitia s navrhovateľkou, avšak nechce umelo predlžovať vzťah, ktorý navrhovateľka nazýva „čisto formálným“. Uviedol, že s navrhovateľkou sa dokážu na starostlivosti o dcéru dohodnúť, obaja chcú, aby dcéra mala rovnocenný vzťah s obidvoma rodičmi. Má za to, že osobná striedavá starostlivosť obidvoch rodičov je najvhodnejším riešením starostlivosti o maloletú po rozvode a je v záujme dcéry. Odporca navrhol, aby súd ich manželstvo rozviedol a mal. Claudiu zveril na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.
Účastníci konania uzavreli manželstvo T. XX.X.XXXX Q. O., O. P. U. N. Q. O. P. P. E. O. G., Q. N. XXX, H.O. XXXX, A. X. XXX, F. F. Č. XXX. E. X. X. Š. E., J. E. X. U. E. P. F.. F. X. W. P. P. Q. O., Š.H. S. XX. N. P. F. U. T. Y. S. P.. I. A.. XX.XX.XXXX.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19.4.2013 a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.
Odporca na pojednávaní konanom dňa 7.3.2013 uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí z dôvodu, že stále vidí možnosť záchrany manželstva. Snažil sa vyjsť manželke vo všetkom v ústrety pre záchranu ich manželstva. Je nezamestnaný už 10 rokov, v spoločnej domácnosti nežije s navrhovateľkou od druhého januárového týždňa roku 2013, od tej doby žijú oddelene. On ostal bývať v byte na Š. a navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť. Uviedol, že nepozná dôvod na rozvod manželstva.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v správe zo dňa 19.4.2013 oznámil súdu výsledky poradenskopsychologických konzultácií. Zo správy psychologičky z Referátu poradenskopsychologických služieb vyplýva, že manželom bola v období od 27.3.2013 do 12.4.2013 poskytnutá párová a individuálna poradenská konzultácia, ktorá bola zameraná na špecifikovanie príčin rozchodu a posúdenie možnosti obnovy manželského spolužitia. Navrhovateľka počas individuálnej aj párovej konzultácie opakovane odmietala možnosť pracovať na úprave a obnovení partnerského spolužitia a zotrvávala na svojom podanom návrhu a na dôvodoch, ktoré v návrhu uviedla. Vzhľadom k jednoznačnému stanovisku navrhovateľky pre rozvod manželstva nie je možné realizovať odborné poradenstvo a spoločné konzultácie s manželmi za účelom úpravy manželského spolužitia.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že na podanom návrhu o rozvod manželstva trvá. Ich manželstvo bolo zo začiatku harmonické. prvýkrát dôvodom na podanie návrhu na rozvod manželstva bolo prerušenie intímneho spolužitia, návrh na rozvod prvýkrát podala v roku 2006, ktorý návrh potom vzala späť. V spoločnej domácnosti nežili od júla 2006 do roku 2010, v apríli 2010 sa vrátila s mal. dcérou do spoločnej domácnosti. Po návrate do spoločnej domácnosti zistila, že k manželovi už necíti nič a nemá význam nasilu držať manželstvo. V spoločnej domácnosti žili do januára 2013. Začiatkom januára
2013 sa odsťahovala opäť spolu so svojou dcérou zo spoločnej domácnosti a odišla bývať do podnájmu, kde býva v súčasnosti. Intímne spolužitie s odporcom prerušili ešte v roku 2006. Z jej strany došlo k citovému ochladeniu. Finančne nehospodárili, každý sa zariaďoval zo svojho príjmu. Ich manželstvo nefunguje, majú rozdielne názory na život, rozdielne záujmy, žiaden voľný čas spolu netrávili, každý ide svojou cestou. Mal. Claudiu navrhla zveriť do striedavej osobnej starostlivosti rodičov na týždenný interval. Uviedla, že k odporcovi nič necíti a nechce s ním žiť nasilu. Jednoducho ho prestala ľúbiť a nevie a nechce s ním žiť v spoločnej domácnosti. Nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Dôvody, ktoré navrhovateľka uviedla nepovažuje za dôvody pre ktoré treba rozviesť manželstvo. Urobí všetko, aby išli do ďalšej manželskej poradne a vyskúšať ten vzťah obnoviť, nájsť si chyby. Uviedol, že nevie či by dokázal presvedčiť navrhovateľku že tento vzťah stále má nejakú malú šancu. V decembri 2012 vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že súhlasí s návrhom o rozvod manželstva, ale s týmto návrhom už teraz nesúhlasí, keďže nebral to vážne a nevidí dôvod na rozvod manželstva. Snaží sa získať nejakú finančnú zábezpeku, aby mohli odísť bývať zo súčasnej domácnosti. Bude sa snažiť presvedčiť manželku, aby tento návrh na rozvod stiahla, zatiaľ sa mu to nepodarilo. Je bez pracovného pomeru, nepoberá žiadne dávky v hmotnej núdzi, ani o nich nepožiadal. Býva so svojou mamou v 4 izbovom byte a v prípade rozvodu manželstva súhlasil so zverením mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že v manželstve účastníkov pretrváva trvalý a vážny rozvrat prejavujúci sa nezáujmom navrhovateľky o manželské spolužitie, manželský život. Tieto skutočnosti viedli k citovému ochladeniu zo strany navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že manželia prestali spoločne hospodáriť a nežijú manželským životom. Intímne spolužitie prerušili v roku 2006. Navrhovateľka v januári toho roku opätovne opustila spoločnú domácnosť a od tej doby manželia žijú oddelene. Navrhovateľka v priebehu celého konania tvrdila, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia s odporcom, nemá ho rada. Nie je ochotná nič urobiť pre obnovenie manželského spolužitia a sa rozhodla pre ukončenie manželského vzťahu s odporcom. Súd v konaní mal za preukázané, že odporca žiadnu iniciatívu nevyvíja na udržanie ich manželstva.
V konaní mal súd za preukázané, že v danom prípade nie je do budúcna predpoklad pre obnovenie nefungujúceho manželstva. Manželstvo v poslednom období neplní svoj účel, je iba formálne a je dôsledkom dlhodobých a pretrvávajúcich nezhôd a následne aj citového odcudzenia rozvrátené, pričom nie sú predpoklady, žeby mohlo svoj účel riadne plniť, nakoľko tomu bráni citové ochladenie
navrhovateľky voči odporcovi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ust. súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 36/2005 Z. z. o rod., v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
V priebehu konania uzavreli rodičia o úprave ich práv a povinností k mal. dieťaťu na čas po rozvode dohodu v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa doporučil schváliť rodičovskú dohodu. Súd túto dohodu preskúmal a schválil, nakoľko táto dohoda nie je v rozpore so záujmom mal. dieťaťa.
Rodičia mal. dieťaťa na pojednávaní uviedli, že styk žiadajú neupraviť, pretože na tomto sa vedia dohodnúť.
Podľa ust. § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Matka mal. dieťaťa pracuje v Soláriu Košice, jej priemerný čistý mesačný zárobok je vo výške 170 €, pracuje na polovičný úväzok a to od 1.6.2013. Býva spolu so svojou dcérou v 1 a pol izbovom byte, za ktorý mesačne platí nájom 250 €. Otec mal. dieťaťa je t.č. bez pracovného pomeru, evidovaný na úrade práce, dávky v hmotnej núdzi nepoberá. Mal. Claudia navštevuje ZŠ v Košiciach, 8. ročník. Výdavky na zabezpečenie školských potrieb a iných osobných potrieb maloletej sú bežného charakteru.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., navrhovateľke Okresný súd Košice II uznesením zo dňa 13.11.2012 č. k. 43P 260/2012-21 priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a odporca v zmysle ust. § 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov nemal povinnosť zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.