Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-11-2013.pdf
PDF · 86.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/11/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej vo veci starostlivosti súdu o v 1/ rade H. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v 2/ rade mal. V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, deti rodičov, matky: C. E., rod. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. F., Z. XXXX/X, toho času bytom G. F., J. T. XXXX/X a otca: E. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., E. XX, v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7P/60/2012-61 zo dňa 20.3.2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu H. sumou 66,- eur mesačne a na výživu maloletého V. sumou 66,- eur mesačne vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc dňom 1.10.2012. Zameškané výživné za čas od 1.10.2012 do 28.2.2013 na H. v sume 196,75 eur a na maloletého V. v sume 196,75 eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 30.9.2013. Tým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 8P/182/2008 zo dňa 6.11.2008 v časti o výživnom. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V danom prípade súd rozhodol tak, že zvýšil výživné na maloleté deti. Vychádzal pritom nielen z potrieb detí, ktoré sú jednoznačne preukázané a ktoré sa značne zvýšili, nakoľko deti navštevujú už strednú školu, pričom syn v meste mimo trvalého bydliska, ale súd vychádzal predovšetkým z možností a schopností oboch rodičov. Výživné sa totiž neurčuje striktne podľa dosahovaného príjmu, ale práve podľa možností a schopností oboch rodičov. Na jednej strane tu máme matku, ktorá pristupuje k starostlivosti o deti nadmieru zodpovedne, a to aj na úkor uspokojovania svojich okamžitých potrieb a táto aj finančné prostriedky, ktoré zostali po odpredaji spoločného bytu (zachytené v predchádzajúcom rozsudku o výživnom), plne venuje v prospech detí a na druhej strane otca s jeho hedonisticko- egoistickým prístupom k životu s takmer absolútnym vytesnením zodpovednosti za zdravý vývoj detí, ktorý obdržal značnú sumu (7.300,- eur) po odpredaji spoločného bytu v roku 2006 a nevie riadne preukázať, kde a ako uvedenú sumu minul. Otec maloletých detí je zameraný len na uspokojovanie svojich momentálnych potrieb a jeho hlavným problémom sa javí nadmerné požívanie alkoholu, po požití ktorého dochádza k častým úrazom a rôznym záchvatom. Pri takomto prístupe otca k životu, resp. aj k výchove a v rámci toho aj výžive detí je zrejmé, že by bolo v rozpore s elementárnou morálkou, aby otec v čase, keď potreby detí v oblasti finančného zaopatrenia postupne kulminujú, bol fakticky zbavený zodpovednosti za ich finančné zabezpečenie len formálnym poukázaním na jeho zdravotný stav. Pokiaľ
má otec aj zhoršený zdravotný stav, je zrejmé, že je to ďaleko čo aj od čiastočnej invalidity, navyše je zrejmé, že za zhoršovanie svojho zdravotného stavu môže aj nadmerné užívanie alkoholu otcom. Určenie výživného vo výške 30 % životného minima na nezaopatrené dieťa sa javí za terajšej situácie ako nevhodné, nakoľko či už otec alebo niekto z jeho príbuzných takéto minimálne výživné zaplatí presne tak, aby otca nebolo možné trestne stíhať a na tohto potom nie je možné vyvinúť nejaký tlak, ktorý by ho nútil zamestnať sa a plniť riadne vyživovaciu povinnosť vo výške potrebnej pre deti, resp. matka nemá potom ani právo, ani možnosť uplatniť si právo na náhradné výživné a v podstate trpia deti, ktorým je poskytované výživné vo výške, ktoré ani zďaleka neodzrkadľuje ich reálne potreby v aspoň priemerne primeranej výške. Matka pritom zabezpečuje riadne výživu detí nielen zo svojho skromného príjmu, ale prakticky im obetuje všetky financie, ktoré má k dispozícii. Zotrvanie na minimálnom výživnom by znamenalo podporovať otca v jeho neakceptovateľnom spôsobe života, v prenášaní jeho zodpovednosti na iných bez toho, aby on sám sa pokúsil využiť svoje možnosti a schopnosti tak, aby splnil nielen svoju zákonnú, ale aj základnú morálnu povinnosť postarať sa o výživu a výchovu svojich maloletých detí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., kde účastníci nemajú právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku a konanie sa mohlo začať i bez návrhu.
Voči citovanému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s výškou prvostupňovým súdom určeného bežného výživného, ktoré spolu na obidve deti predstavuje sumu 132,- eur mesačne a so sumou nedoplatku sumu 393,50 eur. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil preukázané písomné dôkazy. Poukazuje na to, že poberá len sociálne dávky vo výške 62,50 eur mesačne. Súd nesprávne vyhodnotil aj skutočnosť, že je dlhodobo nezamestnaný nielen z hľadiska jeho veku, ale aj z hľadiska zdravotného stavu. Podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie dlhodobo trpí chorobou pohybového ústrojenstva, encefalopatiou a polyneuropatiou, ako aj epilepsiou. Ďalšie údaje sú iba evidenčné, dokonca zavádzajúce, pretože nie je pravda, že mal všetky úrazy v súvislosti s požitím alkoholu a už vôbec nie v stave opitosti. Taktiež je zavádzajúce, že neužíva žiadne lieky, nakoľko lieky užíva pravidelne a tieto mu predpisuje odborná lekárka. Z predloženej správy lekárky nie je jednoznačný záver, či jeho zdravotný stav je taký, že môže vykonávať akúkoľvek prácu, resp. akú prácu môže vykonávať. Údaj o nepriznaní invalidity je z roku 2007, čiže nemôže byť použitý v tomto konaní. Rozhodnutie prvostupňového súdu sleduje ten účel, aby sa dopustil trestného činu, čo bolo sledované aj jeho bývalou manželkou. Pokiaľ ide o peniaze z predaja bytu, tie si rozdelili rovnakým dielom, každému po 7.300,- eur. Rovnakým pomerom sa teda zvýšil aj majetok matky a táto skutočnosť už bola braná do úvahy pri rozhodovaní v predchádzajúcom konaní. Jeho zdravotný stav si vyžaduje neustálu liečbu a jeho náklady na lieky mesačne predstavujú sumu cca 20,- eur. Taktiež pravidelne mesačne a podľa potreby aj viackrát do mesiaca navštevuje ambulanciu neurológie, s čím sú spojené ďalšie náklady na cestovné a ošatenie. Súd nezobral do úvahy jeho reálne schopnosti a možnosti prispievať na výživu jeho detí, pretože nie je schopný platiť určené výživné. Súd nezohľadnil tak odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery prihliadnuc na jeho zlý zdravotný stav a sociálnu situáciu, v akej sa momentálne nachádza. Rovnako neprihliadol aj na neprimerané riziká, ktorým ho vystavil. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.
Matka vo vyjadrení uviedla, že s rozsudkom prvostupňového súdu súhlasí.
Kolízny opatrovník uviedol, že rozsudok okresného súdu navrhuje potvrdiť v celom rozsahu.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu.
Odvolanie otca nie je dôvodné.
Je nepochybné, že na strane detí nastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Obe deti navštevujú strednú školu a oproti predchádzajúcemu obdobiu, keď navštevovali základnú školu, sa zvýšili náklady súvisiace so školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, u maloletého V. aj v súvislosti s dochádzaním z miesta trvalého bydliska do školy. Rovnako z dôvodu vyššieho veku deti majú vyššie nároky na stravovanie, obliekanie, obuv, hygienické potreby. U H. sú tu zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu. Vo veku, v ktorom sa deti nachádzajú, možno predpokladať tiež zvýšenie výdavkov na kultúrne vyžitie, čo je potrebné a prospešné pre harmonický rozvoj osobnosti mladého človeka.
Rovnako od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu bežných životných nákladov, na ktorú skutočnosť je súd povinný ex offo prihliadať.
Možno však konštatovať, že potreby detí môžu byť uspokojované iba do tej miery, v akej zodpovedajú možnostiam a schopnostiam rodičov. Kým v prípade dobrých príjmových a majetkových pomerov na strane rodičov môžu byť uspokojované aj potreby nadštandardné, v prípade, že možnosti a schopnosti povinného rodiča sú obmedzené, je dôvodné výživným uspokojiť iba základné a nevyhnutné potreby dieťaťa.
V predmetnej veci však možno konštatovať, že určené výživné nie je spôsobilé zabezpečiť všetky vznikajúce potreby detí a je spôsobilé pokryť iba nevyhnutné a základné potreby detí ako je stravovanie, základné oblečenie a obutie, školské potreby.
Pri hodnotení možností a schopností na strane povinného rodiča zákon v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vychádza z tzv. zásady potencionality príjmov. Určujúcim je nielen to, čo povinný skutočne zarobí, dosiahne, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu.
Z uvedených dôvodov je potrebné skúmať, pokiaľ povinný rodič nedosahuje príjem, čo je dôvodom takéhoto stavu a či povinný na tomto stave nesie vlastné zavinenie.
V danej veci možno konštatovať, že otec maloletých detí dlhodobo nepracuje, z ktorého dôvodu v minulosti bolo určené minimálne výživné. Podstatná časť vyživovacej povinnosti už dlhodobo bola prenesená na matku, ktorá dosahuje minimálny príjem a uspokojuje dlhodobo sama zvýšené potreby maloletých detí na úkor uspokojovania svojich vlastných potrieb, a to aj napriek tomu, že zabezpečuje deťom osobnú starostlivosť a potrebu bývania, ktoré plnenia sú postavené na roveň finančného plnenia.
Na druhej strane možno na strane povinného rodiča otca konštatovať, že otec dlhodobo, napriek tomu, že má dve vyživovacie povinnosti, nevyvíja úsilie na zmenu sociálnej a majetkovej situácie a stará sa o uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Bez ohľadu na odvolacie námietky otca, že všetky zranenia, ktoré vyplývajú zo správy ošetrujúcej lekárky, neboli spôsobené v opilosti, otcovi bol diagnostikovaný neurológom chronický abúzus etylu a bol mu opakovane odporúčaný zákaz požívať alkohol. Napriek tomu je objektívne zistené z výpisu zo zdravotnej dokumentácie otca, že otec dlhodobo nadmieru požíva alkohol, s čím súvisí zhoršenie jeho zdravotného stavu.
Napriek rozsiahlemu dokazovaniu, ktoré vykonal prvostupňový súd, nemožno konštatovať nedostatok schopnosti na strane otca pracovať a dosahovať príjem z pracovného pomeru.
Dlhodobo pasívny postoj otca v možnosti získať príjem z pracovného pomeru nemôže byť hodnotený na ťarchu maloletých detí a druhého rodiča, ktorý sa k plneniu vyživovacej povinnosti správa zodpovedne.
Pokiaľ ide o finančné prostriedky získané z predaja bytu, okresný súd konštatoval, že tieto peňažné prostriedky získali obidvaja rodičia. Okresný súd však správne poukázal, že kým matka tento mimoriadny príjem použila na uspokojovanie potrieb detí, otec finančné prostriedky použil iba pre svoju vlastnú potrebu. Práve vzhľadom na nepriaznivú majetkovú a sociálnu situáciu otca bolo od neho rozumné požadovať, aby s takto mimoriadne získanými finančnými prostriedkami hospodáril s vynaložením potrebnej starostlivosti a s ohľadom na dve vyživovacie povinnosti. Zohľadniac uvedené okolnosti okresný súd postupoval správne, keď výživné zvýšil na sumu po 66,- eur mesačne na obidve deti, v čase rozhodovania krajského súdu plnoletú H. a maloletého V..
Rozsudok okresného súdu vrátane výroku o zameškanom výživnom je vecne správny a krajský súd ho potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.