Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Ek-1733-2022.pdf
PDF · 141.95 KB
Case nature
Subarea
4Ek/1733/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, a proti povinnému: O. P., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R.. X. H. C. XX/XX, XXX XX Y. X. V., práv. zast.: Mgr. Ondrej Barna, advokát, so sídlom Zámocká 34, 091 01 Stropkov, IČO: 52 824 837, o vymoženie 7 405,45 EUR s príslušenstvom, vedenú súdnym exekútorom: JUDr. Stanislav Moskvič, so sídlom exekútorského úradu Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 10 732 543, pod sp. zn. 119EX 620/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.06.2023 domáhal od povinného vymoženia 7 405,45 EUR s príslušenstvom na poklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Up/1336/2021 zo dňa 22.09.2021 (ďalej len „exekučný titul“). Exekučný titul sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 15.10.2021.
2. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu poveril dňa 11.07.2022 vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Stanislav Moskvič, so sídlom exekútorského úradu Floriánova 2, 080 01 Prešov, IČO: 10 732 543, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 119EX 620/22.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 01.08.2022 a návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 16.08.2022, teda v zákonnom stanovenej lehote. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie nasledovne. Platobný rozkaz je len domnelým exekučným titulom, keďže bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nepostupoval v zmysle § 299 CSP a riadne nepreskúmal stav veci pred vydaním exekučného titulu. Poukazujem na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17, z 20.09.2018, ktorým Súdny dvor EÚ pri hodnotení otázky súladu slovenského vnútroštátneho práva so Smernicou pri vydávaní platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom bez ex offo preskúmania zmluvných podmienok uviedol že: 4 V tejto súvislosti treba uviesť, že zachovanie potrebného účinku smernice 93/13 bráni tomu, aby vnútroštátna právna úprava umožňovala vydanie platobného rozkazu bez toho, aby mal spotrebiteľ v akomkoľvek štádiu konania možnosť požívať záruku, že sudca pristúpi k preskúmaniu neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. existencia takéhoto preskúmania jedine v štádiu odporu môže viesť k zachovaniu potrebného účinku smernice 93/13 len vtedy, ak spotrebitelia nie sú odrádzaní od podania takéhoto odporu prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej stanovuje iba pätnásťdňovú lehotu, počas ktorej môže spotrebiteľ podať odpor proti platobnému rozkazu, a okrem toho vyžaduje, aby spotrebiteľ svoj odpor vecne odôvodnil. V dôsledku toho pri takejto právnej úprave existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutý spotrebiteľ nepodá odpor a že sudca následne nebude môcť uskutočniť ex offo preskúmanie
neprítomnosti nekalých podmienok v dotknutej zmluve. Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné odpovedať na tretiu až piatu otázku tak, že smernica 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá, napriek tomu, že v štádiu vydania platobného rozkazu proti spotrebiteľovi stanovuje preskúmanie nekalej povahy podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, na jednej strane priznáva právomoc vydať tento platobný rozkaz súdnemu úradníkovi, ktorý nemá postavenie sudcu, a na druhej strane stanovuje pätnásťdňovú lehotu na podanie odporu a vyžaduje, aby bol tento odpor vecne odôvodnený, za predpokladu, že takéto ex offo preskúmanie nie je stanovené v štádiu výkonu uvedeného platobného rozkazu, čo musí preveriť vnútroštátny súd. Podľa môjho názoru mal byť návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutý, keďže neexistuje riadny vykonateľný exekučný titul. Platobný rozkaz vydaný vyšším súdnym úradníkom je nulitný právny akt - tzv. paakt, ničotný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. V štádiu vydávania platobného rozkazu musí súd ex offo skúmať povahu zmluvných podmienok, čo podľa Súdneho dvora ma zabezpečiť jedine sudca, ktorým vyšší súdny úradník nie je. V dotknutej veci došlo k vydaniu platobného rozkazu napriek tomu, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa uplatňovalo aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej návrhom .Osobitne však poukazujem na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, ktorý ako žalobca nedisponoval pohľadávkou tak, ako to predpokladá rozsudok Najvyššieho sudu SR sp. zn. 5Cdo/36/2020 z 15.12.2020, podľa ktorého: „... či už výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. alebo samotného zosplatnenia nie je prípustné preukazovať len predložením podacích hárkov, prípadne iných dokladov potvrdzujúcich iba odoslanie písomností. Relevantným je totiž (až) preukázanie, že dotknutá písomnosť sa dostala do dispozičnej sféry adresáta; bližšie napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 36/2020 z 15.12.2020.“ V takom prípade nemal upomínací sud priznať žalobcovi žiadne plnenie. Upomínací súd sa týmito skutočnosťami vôbec nezaoberal. Zároveň nebolo žiadnym spôsobom preskúmané splnenie povinnosti veriteľa dodržať odbornú starostlivosť a skúmať bonitu mňa, ako spotrebiteľa, na čo taktiež poukazuje judikatúra Súdneho dvora určuje tuto povinnosť všeobecným súdom SR. Z vyššie uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby došlo k prieskumu na úrovni exekučného súdu. Práve pre extrémne vysoké riziko pochybenia upomínacieho súdu musí exekučný súd vykonať to, čo očividne opomenul vykonať súd upomínací. Vyšší úradník nereflektoval na žiadnu z povinnosti a vydal platobný rozkaz presne tak, ako požadoval žalobca. Navrhujem, aby exekučný súd riadne preskúmal zmluvné dokumenty a vyššie namietané nedostatky zistil tak, aby bolo zrejme, či došlo k správnosti či nesprávnosti postupu upomínacieho súdu. Z toho dôvodu nemožno pokračovať v takto navrhnutej exekúcii. Poukazujem na to, že je dôvodne vyžadovať dôsledné uplatňovanie § 299 ods. 2 CSP podľa ktorého: „Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.“ Je zrejmé, že pri štádiu vydávania platobného rozkazu, ktorý ma byť exekučným titulom v tejto exekučnej veci nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani spotrebiteľskej zmluvy, čo je spôsobené absenciou rozhodovania sudcu, ktorý by riadne preskúmal zmluvný vzťah a ochránil by mňa, ako spotrebiteľa pred nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok resp. nedôvodnými nárokmi žalobcu. Týmito nedostatkami sa stal exekučný titul nespôsobilým. Nedostatky, ktoré namietam sú spôsobené nesplnením si povinností súdu v upomínacom konaní, ktoré má súd dodržať bez ohľadu na to, či som ako žalovaný podal alebo nepodal odpor proti platobnému rozkazu. Vo vzťahu k potrebe spra´vneho vy´kladu pojmu nespo^sobily´ exekucˇny´ titul v spotrebiteľskej pra´vnej veci poukazujem na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/232/2012, z 27.02.2013, kde sa v tejto su´vislosti konsˇtatuje: „Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ Rovnako by podľa mo^jho na´zoru mali byť naplnene´ ciele smernice, podľa ktorej sa maju´ sˇta´ty postarať o to, aby spotrebiteľa nekale´ podmienky nezava¨zovali. Podľa rozsudkov Su´dneho dvora (ES) vo veci C-14/83, z 10.4.1984, Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci C-79/83, z 10.4.1984, Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26: „Avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa
tretieho odseku článku 189.“ Ako uzˇ vysˇsˇie uva´dzam, predmetny´ platobny´ rozkaz je nespo^sobily ´m a nevykonateľným exekučným titulom, vydany´m nie sudcom, ale vysˇsˇi´m su´dnym u´radníkom, naviac bez ex offo su´dnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy a to s poukazom na za´very rozsudku Su ´dneho dvora EU_ C-448/17, z 20.09.2018. Podľa cˇl. 38 Charty za´kladny´ch pra´v EU: „Politiky Únie zabezpecˇia vysoku´ u´rovenˇ ochrany spotrebiteľa.“ Za dôležité považujem poukázať na aktuálny Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 324/2021 z 14.07.2022 že argumentáciu sťažovateľky týkajúcu sa rozsudku súdneho dvora C-488/17, smernice 93/13/EHS, princípu ochrany spotrebiteľa okresný súd vôbec nezohľadnil, v dôsledku čoho z jeho strany došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Intenzita predmetného pochybenia okresného súdu vzhľadom na okolnosti uvedené ďalej dosahuje ústavnoprávnu relevanciu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem exekúciu v celom rozsahu zastaviť.
4. Oprávnený poskytol k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nasledovné vyjadrenie. Máme zato, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, resp. poverený súdny exekútor, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba vo veci exekúcie, z čoho vyplýva, že exekučný súd rovnako ako poverený súdny exekútor nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd, resp. súdny exekútor meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd, resp. súdny exekútor ako konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako orgán tretej inštancie. Akékoľvek prostriedky obrany mohol žalovaný (povinný) uplatniť v súdnom konaní.. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Súd doručuje žalovanému rozhodnutie do vlastných rúk. Ak by nebolo možné rozhodnutie doručiť žalovanému, súd ho v plnom rozsahu zrušil a vyzval žalobcu aby navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Máme zato, že nakoľko predmetný platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, v uvedenom prípade bol platobný rozkaz žalovanému riadne doručený do vlastných rúk a zo strany žalovaného nedošlo k podaniu odporu. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Máme zato, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Oprávnený poukazuje nato, že povinný mal uplatniť všetky svoje námietky v súdnom konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril
6. Podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku,, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodom podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.
12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
13. Podľa § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
14. Podľa čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
15. Podľa čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov na výkone súdnictva sa podieľajú aj odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva (§ 92 ods. 1).
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len „konanie“), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.
18. Podľa § 1 ods. 2 ZoUK konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku.
19. Podľa § 2 ZoUK na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
20. Podľa § 3 ods. 6 písm. b) ZoUK v znení účinnom do 31.10.2022 návrh nie je prípustný, ak sa uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy alebo z iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, a táto okolnosť má vplyv na uplatňovaný nárok.
21. Podľa § 12 ods. 3 ZoUK súd posudzuje vecné odôvodnenie odporu miernejšie, ak je žalovaný spotrebiteľom.
22. Podľa § 8 ods. 1 ZoUK ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí.
23. Podľa § 15 ods. 1 ZoUK ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Civilný sporový poriadok okrem § 126.
24. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.
25. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch súdnymi úradníkmi sú vyšší súdni úradníci.
26. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o súdnych úradníkoch v civilnom procese vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu v upomínacom konaní.
27. Podľa § 3 ods. 5 zákona o súdnych úradníkoch podľa § 3 ods. 5 zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch vyšší súdny úradník koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu samostatne. Poverenie je súčasťou rozvrhu práce alebo súčasťou súdneho spisu.
28. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.)
29. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
30. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
31. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s
právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
32. „Ak právna úprava umožňuje spotrebiteľovi podať proti platobnému rozkazu vydanému vyšším súdnym úradníkom odpor v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom odpor musí byť vecne odôvodnený, potom výklad a uplatnenie § 53 ods. 3 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade so základným právom spotrebiteľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak súd v exekučnom konaní odmietne preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z dôvodu, že spotrebiteľ proti platobnému rozkazu odpor nepodal.“ (ÚS SR Plz. ÚS 1/2022 z 15.06.2022)
33. Pokiaľ povinný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v upomínacom konaní, exekučný súd uvádza, že pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom práva, objektívne nie je nositeľom práva o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom povinnosti, nie je nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania.
34. Exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 27.06.2022, kedy bol súdu doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného v upomínacom konaní pod sp. zn. 13Up/1336/2021 dňa 22.09.2021. K otázke aktívnej vecnej legitimácie exekučný súd ďalej uvádza, že exekučný súd je povinný (ex offo) skúmať splnenie podmienky aktívnej vecnej legitimácie, avšak v rámci exekučného konania súd zameriava túto činnosť na posúdenie prechodu povinnosti alebo práva na inú fyzickú alebo právnickú osobu len z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu). Inak povedané, pre exekučný súd v rámci exekučného konania je relevantný prechod práva alebo povinnosti, resp. prevod práva či prebratie povinnosti len z exekučného titulu. Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné len vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Je preto potrebné v týchto súvislostiach poukázať na tú skutočnosť, že žalobcom v upomínacom konaní bol oprávnený, ktorému bol platobným rozkazom priznaný peňažný nárok, ktorý si v tomto konaní uplatnil a zároveň oprávnený na jeho podklade podal návrh na vykonanie exekúcie. Z uvedeného je zrejmé, že k prevodu práva z pôvodného veriteľa na oprávneného došlo ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní (čo potvrdzuje aj Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a oprávneným dňa 12.10.2020 a ktorú oprávnený priložil k návrhu na vydanie platobného rozkazu) a teda ide o skutočnosť, ktorá nastala ešte pred vydaním exekučného titulu.
35. Pokiaľ teda povinný namieta, že vyšší súdny úradník v upomínacom konaní riadne neskúmal, či je splnená základná procesná podmienka spočívajúca v aktívnej vecnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby, na ktorú má súd prihliadať ex offfo, exekučný súd uvedené považuje v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie za irelevantné, pretože na tieto skutočnosti nemôže prihliadať z dôvodu, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. To znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach,
o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Preto ak povinný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného ako žalobcu v základnom konaní, ide o skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu a táto mala byť zo strany povinného namietaná v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, teda v upomínacom konaní využitím ich práva podať odpor proti platobnému rozkazu. Povinný o možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu bol riadne poučený, že odpor podaný oneskorene, bez vecného odôvodnenia, neoprávnenou osobou alebo zákonom nepredpísaným spôsobom, súd uznesením odmietne. Skutočnosť, že povinný odpor proti platobnému rozkazu v zmysle poučenia nepodal, však nemôže byť v exekučnom konaní na ťarchu oprávneného. Exekučný súd len pre doplnenie uvádza, že v exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
36. K námietke povinného, že Okresný súd Banská Bystrica nemal v rámci upomínacieho konania vydať platobný rozkaz (vydaný vyšším súdnym úradníkom) z dôvodu, že riadne neskúmal, či spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná a preto je platobný rozkaz nespôsobilým a nevykonateľným exekučným titulom, keďže vyšší súdny úradník nepostupoval v súlade s ust. § 299 CSP a teda bez ex offo súdnej kontroly spotrebiteľskej zmluvy, exekučný súd uvádza nasledovné. Súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy. Z ustanovení čl. 144 ods. 1 a čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že súdnictvo vykonávajú sudcovia, pričom iné osoby sa na výkone súdnictva môžu podieľať len v prípadoch stanovených zákonom. Účelom čl. 142 je zabezpečiť oprávneným osobám kvalifikované rozhodnutie o ich právnom postavení. Veta druhá odseku 2 tohto článku inštruuje zákonodarcu k tomu, aby sám zákonom určil, v ktorých veciach a akým spôsobom môže namiesto sudcu rozhodovať zamestnanec súdu. Vyšší súdny úradník predstavuje osobu vykonávajúcu úkony súdu, ktoré jej zveril zákon a rozhodujúcu právomoc v prípadoch stanovených zákonom. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci súdov v zásade rozhoduje sudca a zamestnanec poverený súdom je oprávnený rozhodovať iba v tých veciach, ktoré sú mu na rozhodnutie zverené osobitným predpisom. Osobitným predpisom je zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ktorý v § 5 stanovuje taxatívny okruh konaní a právnych vecí, v ktorých vyšší súdny úradník môže na základe poverenia sudcu konať a rozhodovať. Oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáha od povinného vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca od žalovaného v upomínacom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Zároveň je v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní potrebné poukázať aj na povinnosť súdu posúdiť, či spotrebiteľská zmluva, resp. iné zmluvné dokumenty, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a ktorých prípadná existencia by mala vplyv na uplatňovaný nárok, keďže v zmysle ust. § 3 ods. 6 písm. b) ZoUK v znení účinnom do 31.10.2022 je takýto návrh považovaný za neprípustný. Zákon o upomínacom konaní zároveň ustanovuje povinnosť súdu postupovať miernejšie, pokiaľ ide o posúdenie vecného odôvodnenia odporu (§ 12 ods. 3 ZoUK), na ktorého podanie má žalovaný právo v prípade, ak sa domnieva, že sú tu skutočnosti, pre ktoré by platobný rozkaz nemal byť vydaný. Ak je však žalovaný pasívny a opravný prostriedok proti platobnému rozkazu nepodá, rozhodnutie súdu sa stáva právoplatným a nadobudnutím jeho vykonateľnosti sa stáva spôsobilým exekučným titulom.
37. Pokiaľ povinný poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 z 20.09.2018 a v jeho intenciách uvádza, že je zrejmé, že pri štádiu vydávania platobného rozkazu, ktorý má byť
exekučným titulom v tejto exekučnej veci nedošlo k preskúmaniu zmluvných podmienok, ani povinných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a ani k posudzovaniu výšky úrokovej sadzby z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi, čo je spôsobené absenciou rozhodovania sudcu, ktorý by riadne preskúmal zmluvný vzťah a ochránil by jeho ako spotrebiteľa pred nárokmi z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. nedôvodnými nárokmi žalobcu, pričom týmito nedostatkami sa stal exekučný titul nespôsobilým a nedostatky, ktoré namieta sú spôsobené nesplnením si povinností súdu v upomínacom konaní, ktoré má súd dodržať bez ohľadu na to, či povinný ako žalovaný podal alebo nepodal odpor proti platobnému rozkazu, exekučný súd poukazuje na tú skutočnosť, že ust. § 3 ods. 6 písm. b) Zákona o upomínacom konaní v znení účinnom do 31.10.2022 (za súčasne platnej právnej úpravy ide o ust. § 3 ods. 5 písm. b) ZoUK) priamo pod podmienkou neprípustnosti návrhu na vydanie platobného rozkazu ukladá povinnosť súdu v upomínacom konaní posúdiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a to vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na uplatňovaný nárok, ktorého sa žalobca domáha na podklade takejto spotrebiteľskej zmluvy. Zákon o upomínacom konaní v prípade, ak sa návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi a teda aj v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo, zároveň ustanovuje povinnosť súdu vyzvať žalobcu, aby v zákonnej lehote uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu len v tej časti, ktorej sa rozpor netýka. Nemôže byť preto sporné, že zákon nielenže zveruje právomoc súdu, ktorý koná a rozhoduje o žalobcovom peňažnom nároku v rámci upomínacieho konania, ale zároveň mu ukladá povinnosť posúdiť uplatnený nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a to s prihliadnutím na existenciu, resp. neexistenciu v nej obsiahnutých neprijateľných zmluvných podmienok. Exekučný súd preskúmal spis vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 13Up/1336/2021 a z jeho obsahu zistil, že žalobca (oprávnený v tomto konaní) bol súdom upomínacím súdom dňa 24.08.2021 vyzvaný, aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy predložil prehľadnú platobnú históriu, z ktorej bude zrejmé, kedy a v akej výške žalovaný (povinný) čerpal poskytnutý úver, kedy a v akej výške splácal poskytnutý úver, a to s rozlíšením platieb do zosplatnenia úveru a po zosplatnení úveru, aká časť splátky bola započítaná na istinu a aká na príslušenstvo tak, aby bola súdu zrejmá výška žalovanej istiny ako aj dlžná splátka pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Následne na základe odpovede žalovaného a pripojených príloh súd v upomínacom konaní nedospel k záveru, že by uplatňovaný nárok oprávneného bol v rozpore s právnymi predpismi a keďže nedospel ani k zisteniu, že návrh žalobcu je neprípustný z dôvodu, že nárok je uplatňovaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v predmetnej veci vydal platobný rozkaz. Pre úplnosť je potrebné dodať, že povinný existenciu neprijateľných zmluvných podmienok mal možnosť namietať v základnom konaní využitím ich práva podať odpor proti platobnému rozkazu, v rámci ktorého mohli namietať aj tú skutočnosť, že žalobca (oprávnený v tomto konaní) sa domáha svojho nároku, ktorého predmetom je aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak toto právo nevyužili aj napriek tomu, že o možnosti podať odpor proti platobnému rozkazu boli riadne poučení.
38. Exekučný súd vzhľadom na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. PLz. ÚS 1/2022-9 zo dňa 15.06.2022 a so zreteľom na dispozíciu právnej normy § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku k tvrdeniam povinného o neprijateľných zmluvných podmienkach zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Inak povedané dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že platobný rozkaz je len domnelým exekučným titulom, keďže vyšší súdny úradník, ktorý ho vydal, nepostupoval v zmysle ust. § 299 ods. 2 CSP a riadne nepreskúmal exekučný titul, pričom v tejto súvislosti poukazujú na rozpor s aktuálnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-448/17 z 20.09.2018, vo veci C-14/83 z 10.04.1984, Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen, vo veci C-79/83 z 10.04.1984, Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH)), čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 EHS. Z návrhu povinného na zastavenie exekúcie možno potom usúdiť, že navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný vyšším súdnym úradníkom, ktorý nemá postavenie sudcu, nebola podrobená prieskumu povaha zmluvných podmienok spotrebiteľskej zmluvy
a teda, že spotrebiteľská zmluva nebola posúdená z hľadiska jej obsahu a prítomnosti v nej uvedených neprijateľných zmluvných podmienok. Povinný však tieto skutočnosti uvádza len vo všeobecnej rovine a žiadnym spôsobom konkrétne nepoukázal na jednotlivé zmluvné podmienky, ktoré by za neprijateľné bolo možné považovať. Povinný v návrhu len uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa uplatňovalo aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že povinný sa v tomto prípade rovnako obmedzil len na všeobecné tvrdenia. Povinný uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa uplatňovalo aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak vôbec túto neprijateľnú zmluvnú podmienku nešpecifikoval. Následne v návrhu len poukázal na vyššie uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, ust. § 299 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná, avšak bez akejkoľvek nadväznosti na spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, a na podklade ktorého sa oprávnený v tomto konaní domáha vymoženia svojho nároku, ktorý mu bol predmetným exekučným titulom priznaný. Takéto všeobecné námietky, bez skutkovej a právnej argumentácie, keďže povinný neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a aký tieto mali vplyv na vymáhaný nárok v zmysle ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, nemožno považovať za relevantné v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Takéto všeobecné tvrdenia totiž nepostačujú na to, aby exekučný súd mohol na ich podklade exekúciu zastaviť. Všeobecné a vágne tvrdenia totiž neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Procesnou povinnosťou v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie je povinnosť na strane povinného uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti a teda pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prejednávaného prípadu, pričom jej nesplnenie sa prejavuje v ďalšom procesnom postupe exekučného súdu a v jeho konečnom rozhodnutí. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby vo svojich podaniach zrozumiteľne a konkrétne poukázali na tie okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. V posudzovanej veci bolo preto výlučne na povinnom a jeho zodpovednosti (najmä ak je zastúpený advokátom) uviesť jednotlivé ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky a ich vplyv na vymáhaný nárok. Povinný však v návrhu na zastavenie exekúcie konkrétne nešpecifikoval znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a v návrhu neuviedol, zároveň nevysvetlil a neodôvodnil jej neprijateľnosť, a preto exekučný súd nemohol prijať iný právny záver než ten, že návrh povinných na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
39. Nad rámec exekučný súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením povinného, podľa ktorého sa návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňovalo aj plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Pohľadávka oprávneného judikovaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom nepochádza zo žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca (oprávnený) uplatnil nárok na neuhradenú istinu úveru vo výške 7 358,57 EUR, neuhradený riadny úrok vo výške 1 530,56 EUR, neuhradený úrok z omeškania vo výške 374,75 EUR a neuhradené poplatky vo výške 46,88 EUR. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/113/2018 zo dňa 30.07.2019, v ktorom konštatoval nasledovné: „V súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Ak povinný nebol s obsahovými náležitosťami spotrebiteľskej zmluvy, a dokumentami s ňou súvisiacimi spokojný, tak nič mu nebránilo, aby predmetnú zmluvu neuzavrel.
40. Exekučnému súdu sa z vlastnej činnosť podarilo zistiť, že žalobca (oprávnený) bol upomínacím súdom dňa 24.08.2021 vyzvaný, aby v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy predložil prehľadnú platobnú históriu, z ktorej bude zrejmé, kedy a v akej výške žalovaný (povinný) čerpal poskytnutý úver, kedy a v akej výške splácal poskytnutý úver, a to s rozlíšením platieb do zosplatnenia úveru a po
zosplatnení úveru, aká časť splátky bola započítaná na istinu a aká na príslušenstvo tak, aby bola súdu zrejmá výška žalovanej istiny ako aj dlžná splátka pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru. Súdu sa tiež ďalej podarilo zistiť, že žalovaný (povinný) po postúpení pohľadávky do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu vykonal nasledovné úhrady: dňa 11.11.2020 platba v sume 118,30 EUR, dňa 09.12.2020 platba v sume 118,30 EUR, dňa 19.01.2021 úhrada v sume 118,30 EUR.
41. Čo sa týka skúmania bonity klienta, súd dáva povinnému do pozornosti ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Z uvedeného je teda zrejmé, že Slovenská sporiteľňa a.s. s odbornou starostlivosťou posúdila schopnosť povinného splácať úver, pričom dospela k záveru, že povinný je schopný splácať úver, a preto mu ho aj poskytla. Ak by Slovenská sporiteľňa a.s. dospela k záveru, že povinný bonitný nie je, tak by z jej strany nedošlo k poskytnutiu úveru.
42. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
43. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
44. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
45. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
46. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
47. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
48. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
49. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
52. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
53. V súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Nakoľko však exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol, súd povinnému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti v návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.