Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Csp-88-2023.pdf
PDF · 99.45 KB
Case nature
Subarea
26Csp/88/2023
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky: J. X., Q.. XX.XX.XXXX, U. A. XXX/XXX, Y., zastúpená splnomocnencom: Centrum správnej pomoci Košice, o.z., IČO: 51847124, so sídlom Tomášikova 147/3, Košice, proti odporcom: 1/ BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, 2/ ELEKTROSPED, a.s., IČO: 35765038, so sídlom Diaľničná cesta 6015/12A, Senec, o vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným súdu dňa 28.06.2023 navrhovateľka žiadala, aby súd nariadil neodkladným opatrením, aby I. sa odporca 1/ zdržal výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľky vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2010 a II. sa odporca 2/ zdržal vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu 1) podľa Dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v Zmluve o úvere dostupná pôžička č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2010.
2. Návrh odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovaného 1), spoločnosťou Poštová banka a.s., žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o úvere dostupná pôžička č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2010. Žalobkyňa považuje zmluvu za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. Vzťah účastníkov sa dostal pred časom do krízového stavu a platnosť právneho úkonu bude musieť posúdiť súd. Listom zo dňa 29.05.2023 žalovaný 1), spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., ktorá sa stala právnym nástupcom spoločnosti Poštová banka a.s. na základe zmluvy/rady zmlúv o postúpení predmetnej pohľadávky - Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 09.12.2014, požiadala zamestnávateľa žalobkyne a zároveň žalovaného 2) o vykonávanie zrážok zo mzdy na pohľadávku zo zmluvy č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2010 na základe typovej formulárovej zmluvy, vopred pripravenej veriteľom, bez možnosti ju akokoľvek ovplyvniť, súčasťou ktorej bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola zakomponovaná do ťažko čitateľnej, drobným písmom vyhotovenej úverovej zmluvy. Na základe predmetnej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľ žalobkyne a zároveň žalovaný 2) oznámil žalobkyni, že mu zrážky zo mzdy bude vykonávať počnúc mzdou za mesiac jún 2023. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobkyni zdalo zvláštne, že žalovaný 2) na základe žiadosti žalovaného 1) začne žalobkyni vykonávať zrážky z jej mzdy na základe zmluvy, v ktorej až teraz, pri jej podrobnom čítaní žalobkyňa zistila, že v predmetnej samotnej úverovej zmluve je jednou vetou zakomponovaná dohoda o zrážkach zo mzdy v článku 3 bode 4 predmetnej zmluvy. Žalobkyňa taktiež zistila, že sa voči takýmto praktikám žalovaného 1) dá brániť a taktiež to, že napriek skutočnosti, že doposiaľ neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobkyni uložilo povinnosť plniť, resp. nárok žalovaného 1) môže byť premlčaný alebo môže vychádzať z neprijateľných zmluvných podmienok a chýbajúcich povinných náležitosti zmluvy, budú sa žalobkyni vykonávať zrážky zo mzdy vo výške ako pri nútenom výkone
rozhodnutia, no bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť aktuálneho veriteľa - žalovaného 1) zamestnávateľovi žalobkyne - žalovanému 2) o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyňa preukazuje listom zo dňa 29.05.2023 a tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy žalobca považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom dlžníka je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku dlžníka nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom prostredí, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň, informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.“ (rozsudok z 27. Júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-1491, bod 25),(rozsudok C-24/98 zo dňa 87.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol), Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturvom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52). (uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčovská). Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej metódy žalobkyňa poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 Zákona z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (Zákon na ochranu spotrebiteľa)(Spol. zák. č. 140/1979) Zákaz podstúpenia mzdy: § 12 ods. (1)Pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat nemožno podnikateľovi postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho ešte nesplatnej pohľadávky. Na rozdiel od rakúskeho práva slovenská právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi a ani jeho zamestnávateľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa, povahu a výšku dlhu a zároveň mimosúdne zastaviť zásah do majetku spotrebiteľa zrážkami zo mzdy a to napriek tomu, že veriteľ je súkromnou osobou a jeho moc siahať na majetok spotrebiteľa nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou a nie je ani inak odvodená od verejnej moci. Žalobkyňa tvrdí, že v zmysle rozsudku Simmethal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní Európskej únie). Súd musí uprednostniť právo Európskej únie (rozsudok Simmenthal C-106/77). Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa nemá bez presného vyhlásenia veriteľa istotu, že ten v budúcnosti opätovne
nevyzve terajšieho alebo budúceho zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobkyňa v čase uzavretia predmetnej zmluvy nedokázala vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázala ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ, aj keby bola vedela resp. aj keby si bola vedomá, že nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorila. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok dlžníka v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Zároveň žalobkyňa poukazuje na Infrigement Európskej komisii proti Slovenskej republike č. 2012/4165, kde EK poukazuje na: „okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu - napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadenej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené. Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania. Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Sťažujú im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity. Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13 EHS (a najmä jej článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť (effet utile). Zistenie Súdneho dvora vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito, že skutočnosť, že obchodník môže využiť iné druhy konaní namiesto bežného občianskoprávneho konania, aby spotrebiteľov zbavil ochrany, ktorú im má poskytnúť smernica 93/13, je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora, sa musí uplatňovať najmä v prípadoch, v ktorých obchodníci môžu vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez akejkoľvek justičnej kontroly.“ Žalobkyňa má zato, že dohoda o zrážkach zo mzdy v obidvoch zmluvách je dojednaná v rozpore s článkom 6 smernice Rady 93/13/EHS, keď spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dohoda bola uzavretá ako formulárová, nebola individuálne dojednaná, žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala možnosť odmietnuť podpísanie dohody, bola jej predložená na podpis pri podpise zmluvy. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje. Aj komisia MS SR dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110, 98, 113, 179 dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá podľa §551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením §53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný 1) už vyzval zamestnávateľa žalobkyne žalovaného 2), aby vykonával zrážky zo mzdy a ten tieto začne vykonávať zo mzdy za mesiac jún 2023. Obava, že žalovaný 1) prostredníctvom žalovaného 2) naplní zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, bez toho, aby bol známy výklad unijného práva, bez súdneho prieskumu toho, či došlo ku splneniu zákonných podmienok postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa a teda banky na žalovaného 1) a zároveň pri reálne možnom premlčaní nároku veriteľa, sa tak reálne naplnila. A zároveň ak je takto koncipovaná dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s unijným právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Tu žalobkyňa podotýka, že premlčanie je významný inštitút hmotného práva v dôsledku ktorého sa právo veriteľa na plnenie oslabuje, nakoľko v dôsledku uplynutia času možno vymáhateľnosť veriteľovho práva odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať svojho práva na súde. Žalobkyňa má zato, že veriteľ sa uplatnením dohody o zrážkach zo mzdy snaží
obchádzať zákon, kedy od nej vymáha premlčanú pohľadávku vo výške, ktorá sa nedá nazvať inak ako úžerníckou. V záujme predídenia vzniku ujmy žalobkyňa navrhuje, aby sa zakázal výkon zrážok zo mzdy. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do svojho majetku. Účelom neodkladného opatrenia po zmene právnej úpravy je úprava pomerov medzi účastníkmi, ktorá však už nemusí byť dočasná, ale môže byť podľa obsahu rozhodnutia súdu aj trvalá. Ak je účastníkom spotrebiteľ, súd ho má v zmysle platnej právnej úpravy chrániť a prihliadať aj na návrhy (námietky), ktoré nevzniesol a obstarať dôkazy, ktoré neoznačil a nepredložil. Zmyslom neodkladného opatrenia je bezodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi, ak je to potrebné alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie nie je síce konečným rozhodnutím, ale v zmysle ustanovenia § 336 ods.1 CSP možno s ním dosiahnúť trvalú úpravu pomerov. Z povahy neodkladného opatrenia aj napriek skutočnosti, že môže mať trvalé následky vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, avšak je potrebné a nevyhnutné dôkladne zdôvodniť ohrozenie svojho práva teda potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov. Za účelom preukázania dôvodnosti návrhu predložila súdu Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/ zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy.
3. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami,
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
10. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
11. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
13. Súd mal po oboznámení sa s obsahom spisu za to, že z podstaty neodkladného opatrenia ako procesného inštitútu ako ultima ratio je možné ustáliť, že podmienkou je tiež primeranosť zásahu neodkladným opatrením do práv a oprávnených záujmov účastníka konania, voči ktorému neodkladné
opatrenie smeruje. Z uvedeného vyplýva, že neodkladné opatrenie musí byť primerané, a teda nesmie vyvolávať právne účinky, ktoré idú nad rámec nevyhnutnosti.
14. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez osvedčenia aspoň základných predpokladov, ktoré odôvodňujú jeho nariadenie, teda pri jeho nariaďovaní nie je možné vychádzať iba z tvrdení žalobcu, nakoľko tieto nemusia zodpovedať jednak pôvodnej vôli prejavenej pri dojednaní právneho úkonu, ako aj skutkovému a právnemu stavu veci.
15. Vo vzťahu ku skutkovému hľadisku je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností v ňom tvrdených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Predpokladom úspešnosti návrhu z právneho hľadiska je to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný právny záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Znamená to teda, že súd sa musí pri rešpektovaní účelu a hraníc neodkladnosti zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.
16. Navrhovateľka (v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne označená ako žalobkyňa) odôvodnila potrebu nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia poukazom na to, že ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - Zmluvu o úvere dostupná pôžička č.XXXXXXXXXX zo dňa 19.11.2010, ktorú považuje za problematickú a z eurokonformného hľadiska za najmenej z časti za neudržateľnú. V predmetnej samotnej úverovej zmluve je jednou vetou zakomponovaná dohoda o zrážkach zo mzdy v článku 3 bode 4 predmetnej zmluvy. Ďalej uviedla, že napriek skutočnosti, že doposiaľ neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by navrhovateľke uložilo povinnosť plniť, resp. nárok odporcu 1) môže byť premlčaný alebo môže vychádzať z neprijateľných zmluvných podmienok a chýbajúcich povinných náležitosti zmluvy, budú sa navrhovateľke vykonávať zrážky zo mzdy vo výške ako pri nútenom výkone rozhodnutia, no bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žiadosť aktuálneho veriteľa zamestnávateľovi navrhovateľky o vykonávanie zrážok zo mzdy preukázala listom zo dňa 29.05.2023, čím zároveň osvedčila vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a Dohodou o zrážkach zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný podľa ust. § 39 OZ.
17. Z procesného hľadiska primárnym predpokladom úspešnosti vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia, vychádzajúc z rozhodujúcej právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 326 ods. 1 CSP v spojitosti s ust. § 132 CSP je splnenie povinnosti navrhovateľkou uviesť už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia popri náležitostiach žaloby podľa § 132 (v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, pričom opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy) uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Navrhovateľka okrem číselného označenia zmluvy o pôžičke ako dvojstranného právneho úkonu zakladajúceho sporný záväzkový vzťah rezignovala na uvedenie podstatných skutkových okolností s vecou súvisiacich, najmä (vzhľadom na ňou žiadané predbežné posúdenie prípadnej neplatnosti resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj premlčanie nároku odporcu 1/ a s tým spojené ustálenie aktuálnej existencie a výšky nároku odporcu 1/) výška úveru, dátum čerpania, splácanie úveru už realizované navrhovateľkou.
19. Plne rešpektujúc osobitnú úpravu spotrebiteľských sporov zakotvenú v ust. § 290 a nasl. CSP (v danom kontexte najmä ust. § 295 CSP) súd upriamuje pozornosť navrhovateľky na skutočnosť, že pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je smerodajná úprava ust. § 326 ods. 1 CSP, neoslobodzujúca navrhovateľa i v pozícii spotrebiteľa od povinnosti produkovania podstatných skutkových tvrdení, ktoré tvrdenia nemožno nahradiť ani odkazom na listinné dôkazné prostriedky; ide o účelnú a zároveň logickú koncepciu, nakoľko vzhľadom na potrebu dodržania relatívnej krátkej (30 dní) procesnej lehoty na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno spravodlivo
žiadať, aby si súd podstatné skutočnosti zaobstaral sám. Aplikácia ust. § 295 CSP je nesporná v konaní vo veci samej, v rámci ktorého konania súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní.
20. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd postupujúc v súlade s ust. § 327 CSP návrh ako neúplný odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.