Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-5-2007.pdf
PDF · 73.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-43C/5/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II. sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci navrhovateľa P. K., L.. XX.XX.XXXX, L. J. I. P. XX, T., toho času na neznámom mieste, zastúpenému JUDr. Gabrielou Lukáčovou, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice -okolie, proti odporcovi v 1. rade P. K., L.. XX.X.XXXX, J. I. P. XX, T.W., v 2. rade C. Š., O.. J., L.. XX.X.XXXX, L.S. J. M. X, T., toho času na neznámom mieste, zastúpenej JUDr. Antóniou Svičinovou, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zapretie otcovstva
rozhodol:
Návrh zamieta.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.
Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.1.2007 domáhal, aby súd určil, že odporca v 1. rade nie je otcom navrhovateľa. Svoj návrh odôvodnil tým, že sa narodil pred uzavretím manželstva odporcu v 1. rade s odporkyňou v 2. rade (jeho rodičov), pričom otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením odporcu v 1. a 2. rade na matrike. Ďalej uviedol, že manželstvo jeho rodičov, t.j. odporcu v 1. a 2. rade bolo právoplatne rozvedené dňa 22.9.1972, pričom navrhovateľ ako maloletý bol zverený do starostlivosti matky. Navhovateľ mal za to, že po celý čas žil v presvedčení, že odporca v 1. rade je jeho otcom, avšak približne pred štyrmi rokmi sa dozvedel, že odporca v 1. rade nemusí byť jeho otcom. Ďalej mal za to, že v dobe rozhodnej pre počatie dieťaťa žili odporcovia v spoločnej domácnosti v M. L. M. G. T. E., ale je tu podozrenie, že odporkyňa v 2. rade sa v tejto dobe intímne stýkala aj s pánom E. J., J. Č., Č. O..
Odporcovia sa k návrhu na zapretie otcovstva písomne nevyjadrili, hoci im tento bol riadne doručený.
Pobyt navrhovateľa, ako aj odporkyne v 1. rade nie je známy, (aj napriek šetreniu súdu z registrov dostupných inštitúcii) preto podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. im bol ustanovený opatrovník pre zastupovanie v tomto konaní.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom odporcu v 1. rade a zistil tento skutkový stav veci:
Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 2.7.2007 predniesol, že s návrhom na zapretie otcovstva súhlasí, nakoľko sa necíti byť biologickým otcom navrhovateľa, uviedol, že má záujem vyriešiť spor mimosúdnou dohodou, t.j. dobrovoľným podrobením sa krvnej skúške, resp. testu otcovstva, avšak tak navrhovateľ, ako aj odporkyňa v 2. rade túto možnosť odmietli.
Odporca v 1. rade na pojednávaní dňa 3.6.2013 uviedol, že nemá vedomosť o terajšom aktuálnom pobyte navrhovateľa, ani odporkyne v 2. rade, nakoľko s nimi nie je v žiadnom kontakte.
Z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 41C 359/2005-40 súd zistil, že bolo pripustené konanie o zapretie otcovstva vo vzťahu k navrhovateľovi a zároveň určené, že zapretie otcovstva po uplynutí lehoty na zapretie rodičov dieťaťa je v záujme navrhovateľa P. K., L.. XX.XX.XXXX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.12.2006.
Podľa ust. § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva stanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 85 ods. 1 cit. zákona, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa ust. § 88 ods.1, 2 cit. zákona, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja na žive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. O ustanovenie o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Zohľadňujúc uvedené skutočnosti mal súd za to, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže neosvedčil rozhodujúce skutočnosti, ktorými by preukázal dôvodnosť svojho nároku, t.j. okolnosti, ktoré by vylučovali, že odporca v 1. rade nie je jeho biologickým otcom. Zároveň mal súd za to, že navrhovateľ nepredložil súdu ani listinné dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, preto súd pri rozhodovaní prihliadol len k listinným dôkazom získaným vlastným šetrením, keďže pobyt navrhovateľa, ako aj odporkyne v 2. rade sa súdu nepodarilo zistiť, preto súdu neostávalo iné ako návrh na zapretie otcovstva ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého má úspešný účastník právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, ale keďže odporcovi v 1. ani v 2. rade ako úspešným účastníkom konania žiadne trovy konania nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal a neúspešný navrhovateľ na ich náhradu právo nemá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).