Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-3C/215/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Karadžičova 10, Bratislava, proti odporkyni: Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 886,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje platobný rozkaz č. k. - 28 zo dňa 15.12.2010.

II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 637,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 637,25 eur od 28.12.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 23,22 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Súd určuje, že dojednaná zmluvná podmienka uvedená bode 4 Dodatku k zmluve o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 04.12.2006 v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinnosť zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (7.500,- Sk). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.11.2010, došlým súdu dňa 10.12.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 886,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 28.12.2009 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 637,25 eur a nárok na zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur.

Z obsahu výpisu z Obchodného registra navrhovateľa mal súd objektívne preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. sa dňa 01.07.2010 sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-

Mobile Slovensko, a. s., ktorá v dôsledku zlúčenia spoločností zanikla ku dňu 30.06.2010. Nakoľko došlo k univerzálnej sukcesii, súd v zmysle pokračoval ďalej s spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava 825 13, IČO: 35 763 469 ako s navrhovateľom.

Dňa 15.12.2010 vydal súd platobný rozkaz č.k. - 28, ktorý nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.

Podľa a vety prvá a tretia (ďalej len „“), platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. (2) Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení č. 2472167 zo dňa 04.12.2006 a dodatkom k predmetnej zmluve zo dňa 04.12.2006, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pokusom o zmier zo dňa 31.03.2009, špecifikáciou pohľadávky, faktúrou č. 7810430989 zo dňa 08.12.2008 na sumu 91,91 eur, faktúrou č. 7900031281 zo dňa 08.01.2009 na sumu 237,29 eur, faktúrou č. 7901008744 zo dňa 08.02.2009 na sumu 308,05 eur, faktúrou č. 7911363625 zo dňa 08.12.2009 na sumu 248,95 eur, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Na základe zmluvy o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 04.12.2006 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou vypožičal navrhovateľ odporkyni SIM kartu, prostredníctvom ktorej jej poskytoval službu mobilným telefónnym prístrojom. Na základe dodatku k predmetnej zmluve navrhovateľ zároveň odporkyni odpredal mobilný telefón značky U. za kúpnu cenu 1,- Sk.

Podľa čl. 1 písm. b) predmetného dodatku k zmluve, sa odporkyňa zaviazala riadne a včas platiť cenu služieb navrhovateľa a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb navrhovateľa, cenníkom služieb navrhovateľa a dodatkom. Podľa čl. 2 dodatku sa navrhovateľ zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností odporcom. V zmysle čl. 4 dodatku sa odporkyňa pre prípad porušenia povinností, v dôsledku ktorých dôjde k vypojeniu SIM karty zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu po 7.500,- Sk (248,95 eur). Zmluvné strany si dohodli, že zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu.

Odporkyni boli vyfakturované sumy za mesačné poplatky, hlasové služby, nehlasové služby a iné poplatky, a to faktúrou č. 7810430989 zo dňa 08.12.2008 suma 91,91 eur, faktúrou č. 7900031281 zo dňa 08.01.2009 suma 237,29 eur, faktúrou č. 7901008744 zo dňa 08.02.2009 suma 308,05 eur a faktúrou č. 7911363625 zo dňa 08.12.2009 suma 248,95 eur titulom zmluvnej pokuty splatná dňa 27.12.2009.

Pokusom o zmier zo dňa 31.03.2009 zaslaným odporkyni, dal navrhovateľ odporkyni na vedomie že ak neuhradí dlžnú sumu 637,25 eur najneskôr do 12.04.2009, navrhovateľ od zmluvy o pripojení odstúpi, dôjde k deaktivácii SIM karty a bude s istinou vymáhať i zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Odporkyňa doposiaľ ani časť sumy neuhradila, čím sa dostala do omeškania, preto navrhovateľ žiada priznať i úrok z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania od 28.12.2009.

Podľa , o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa “, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa , zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.

Podľa , , , podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa až 3 účinného v čase uzatvorenia zmlúv a ich dodatkov („ďalej len „“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa <aspi://module='ASPI'&link='%252355'&ucin-k-dni='30. 7.2007'>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných podmienok k týmto zmluvám o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluvy o pripojení a dodatky k nim uzavreté medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľských zmlúv podľa . Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách upravených v a nasl. . Účastníci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa osobitého zákona - z. č. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je potrebné uplatniť primerane ustanovenia a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.

Nakoľko v zmysle uvedeného sú zmluvy uzavreté medzi účastníkmi vrátane ich dodatkov nepochybne spotrebiteľskými zmluvami vzťahujú sa na ne ustanovenia a nasl. aplikoval súd na právny vzťah účastníkov ustanovenia . Ich dohodu o uplatnení „ostatných právnych predpisov“ na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako neplatnú v zmysle . Toto dojednanie vyplýva z toho, že účastníci zmluvou písomne odkázali na všeobecné podmienky navrhovateľa ako súčasť zmlúv, a že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať zákonom o telekomunikáciách a ostatnými právnymi predpismi, pričom podľa charakteru záväzku jednoznačne vyplýva plnenie podľa .

V danom prípade je predmetom konania nielen zaplatenie neuhradených služieb vo výške 637,25 eur ale aj zmluvnej pokuty 248,95 eur vyplývajúcej z dodatku k zmluve o pripojení. V zmysle čl. 4 dodatku k zmluve bolo dohodnuté, že účastník je v prípade porušenia povinností, v dôsledku ktorých dôjde k vypojeniu SIM karty povinný zaplatiť zmluvnú pokutu po 248,95 eur. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu.

V časti navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty súd uvádza, že z ustanovenia vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V

tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.

v v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája () s právnym následkom ich neplatnosti. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný, čím zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. Rovnako sa tak stalo aj doplnením výpočtu neprijateľných podmienok s účinnosťou od 01.01.2008, odkedy za neprijateľnú podmienku stanovuje v ustanovenia, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Napriek skutočnosti, že v čase uzatvárania zmluvy medzi účastníkmi nebola v zákone výslovne táto uvedená, nemožno z toho vyvodiť, že takého ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou nie je, nakoľko aj Smernica rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. V zmysle čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS v spojení s prílohou bod 1. písm e) smernice, nekalou podmienkou je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu (v tomto prípade ide o výšku zmluvných pokút). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.

Ustanovenie a je dôsledkom transpozície Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,a“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ ( ). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C ).

Ustanovenie vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Citované ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval

k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti istiny vo výške 637,25 eur. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle a odporkyňou ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení č. 2472167 v zmysle . Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k uvedenej zmluve o pripojení, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Samsung X580 za kúpnu cenu 1,- Sk. Podľa dodatkov k zmluvám sa odporca zaviazal, že v prípade porušenia jeho zmluvných povinností a následného vypojenia SIM kariet uhradí zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur, v zmysle každého dodatku. V obsahu dodatkov nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku podmienenej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bola odporkyňa pri uzatváraní zmluvy riadne oboznámená. Nakoľko odporkyňa neplatila riadne a včas za poskytované služby, vznikol jej nedoplatok podľa vyššie už uvádzaných faktúr v celkovej sume 637,25 eur za poskytnuté komunikačné služby.

Odporca bol v omeškaní so zaplatením za prevolané služby celkovej sumy 235,56 eur, preto sa navrhovateľ oprávnene domáha úhrady uvedenej sumy ako aj úroku z omeškania. Navrhovateľ si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 9 % ročne v súlade s od. 2 v spojení s nariadenia vlády SR č. , preto mu ho súd i priznal. Vo zvyšku (t.j. v časti zmluvnej pokuty) súd návrh zamietol.

Podľa , , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa , ods. 4 , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam mobilného operátora o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou ( ). Navrhovateľ teda nepreukázal súdu, že s odporcom individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností. S prihliadnutím na potrebu ochrany odporcu ako spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve ako aj na ustanovenie , sa súd v zmysle vyššie uvedených kritérií zaoberal spôsobom dojednania a výškou dojednanej zmluvnej pokuty, pričom dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške po 331,94 eur v zmysle každého dodatku ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia určil zmluvnú podmienku zakotvenú v bode 4 dodatkom k zmluvám za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci čiastočný úspech, priznal pomernú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporkyni. Súd navrhovateľovi zo žalovanej istiny 886,20 eur priznal sumu 637,25 eur, čo predstavuje 71,91 %, teda čistý úspech navrhovateľa v konaní je 43,82 % (úspech navrhovateľa 71,91 % - neúspech navrhovateľa 28,09 %). Priznané trovy konania v sume 23,22 eur predstavujú 43,82 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 53,- eur, na náhradu ktorých zaviazal odporkyňu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), musí z neho byť zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.