Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-142-2013.pdf
PDF · 73.51 KB
Case nature
Subarea
6CoE/142/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: DrevoPrim, spoločnosť s ručením obmedzeným, Bieloruská 519/30, Bratislava, IČO: 17 641 683, o vymoženie 10.402,14 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2Er/955/2008-39 zo dňa 03. apríla 2013, v senáte jednohlasne, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, okresný súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 56,09 Eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 196, § 200 ods. 1, § 203 Ex. por. a príslušné ustanovenia vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V odôvodnení uznesenia uviedol, že poverením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, zo dňa 21.01.1999 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 313.375,- Sk s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Platobného výmeru č. 122/94 vydaného Regionálnou národnou poisťovňou Trenčín, dňa 15.06.1994. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. NM-Er/813/98-22 zo dňa 03.06.2005 bola exekúcia zastavená z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov s tým, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po tom, čo ich súdny exekútor písomne vyčísli a predloží potrebné doklady preukazujúce oprávnenosť a výšku uplatňovaných trov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2005. V predmetnej veci prešiel výkon súdnictva k 01.01.2008 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, podľa § 18b ods. 1 zák. č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov. V danom prípade, zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, preto ho okresný súd v súlade s vyššie citovaným ustanovením, zaviazal k náhrade trov exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo vyúčtovaní zo dňa 10.05.2001, vo výške 1.400,- Sk, následne vo vyúčtovaní zo dňa 23.09.2005, vo výške 2.940,- Sk a následne zaslal okresnému súdu doplnenie vyúčtovania zo dňa 21.06.2006, kde požiadal o priznanie 19% DPH. Trovy exekúcie v danom prípade predstavujú odmenu za:
1/ 240 minút, t. j. 4 účelne vynaložené hodiny exekučnej činnosti po á 200,- Sk, spolu 800,- Sk, a to za: kontrolu návrhu, ex. titulu a príloh (max. 30 min), výzva na doplnenie návrhu (30 min), vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia (15 min), správa pre oprávneného o vykonanom šetrení (30 min), vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (45 min), 2 x vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie (90 min), keď počet účelne vynaložených hodín na exekúciu súd odvodil z časovej špecifikácie jednotlivých úkonov exekútora, pričom vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.1M-Cdo 7/2006, z ktorého vyplynulo, že pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa §14 ods.1 písm. a) vyhlášky, je rozhodujúce časové hľadisko jednotlivých úkonov (čas reálne potrebný na ich vykonanie) a nie počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje. Na základe toho, súd určil odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených exekúciu. V rámci časovej špecifikácie, nebola súdnemu exekútorovi priznaná odmena za: "prijatie návrhu, zaevidovanie poverenia, spracovanie sprievodných listov, zaevidovanie
rozhodnutia o zastavení a preradenie do archívu", nakoľko sa nejedná o úkony exekučnej činnosti, ale administratívne úkony, náhrada za ktoré je zahrnutá už v odmene (§ 25 vyhlášky);
2/ 4 úkony exekučnej činnosti po á 100,- Sk, t. j. 400,- Sk (§ 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. a/, c/, g/, j/ citovanej vyhlášky).
Trovy exekúcie ďalej predstavujú náhradu hotových výdavkov (§ 22 cit. vyhlášky) vo výške 220,- Sk (poštovné), keď súdnemu exekútorovi neboli priznané telekomunikačné poplatky 68,- Sk, cestovné náhrady 932,- Sk a náhrada za stratu času 120,- Sk, nakoľko ich vynaloženie nebolo okresnému súdu preukázané, naviac, v pôvodnom vyúčtovaní zo dňa 10.05.2001, ktoré zaslal okresnému súdu s návrhom na zastavenie exekúcie, sa tieto výdavky nenachádzajú, pričom exekúcia bola zastavená uznesením zo dňa 03.06.2005 (právoplatne dňa 13.06.2005) a súdny exekútor zaslal okresnému súdu ďalšie vyúčtovanie dňa 29.09.2005. Podľa názoru okresného súdu, nie je povinnosťou súdu, na vlastné náklady vyzývať súdneho exekútora na doloženie dokladov preukazujúcich dôvodnosť a účelnosť takto vynaložených nákladov, ale je povinnosťou súdneho exekútora pri uplatnení trov exekúcie, ich vynaloženie preukázať, naviac, ak uvedené vyplýva i z uznesenia o zastavení exekúcie. Trovy exekúcie, vrátane uplatnenej 19% DPH (t.j. 269,80 Sk) tak predstavujú sumu 1.689,80 Sk, po prepočte na euro 56,09 Eur.
Proti tomuto uzneseniu, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. Poukazuje na nezloženie preddavku z dôvodu uzavretej zmluvy o spolupráci s exekútormi, pri vykonávaní exekúcie.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, je vecne správne. Vec podrobne preskúmal a v plnom rozsahu sa stotožňuje so závermi okresného súdu, osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. a na zdôraznenie správnosti uznesenia okresného súdu dodáva:
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona, patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti, predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 25.09.1998, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 313 375 Sk, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je Platobný výmer vydaný Sociálnou poisťovňou Bratislava, pobočka Trenčín č. 122/94 zo dňa 15.06.1994.
Dňa 08.03.2001, zaslal súdny exekútor oprávnenému výzvu na zloženie preddavku, ktorá bola oprávnenému doručená dňa 13.03.2001. Nakoľko oprávnený na výzvu súdneho exekútora nereagoval, súdny exekútor podal na okresný súd dňa 21.05.2001, návrh na zastavenie exekúcie. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. NM-Er/813/98-22 zo dňa 03.06.2005, bola exekúcia zastavená z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2005.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, podľa ktorej, odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času
uhrádza povinný. V danej veci, však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, nakoľko bola exekúcia zastavená z dôvodu nezloženia preddavku oprávneným.
Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti, predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy, iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Po preskúmaní veci, odvolací súd v zhode s okresným súdom, dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania, mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - nezloženie preddavku. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať ,vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, bolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu zavinenia oprávneného. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu, nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedený záver vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia, opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že v prípade zavinenia, rozhoduje jeho intenzita. V preskúmavanej veci však nepochybne, vzhľadom na existujúce zavinenie oprávneného, nie je dôvod na postup, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie súdu, o nepriznaní náhrady trov zastavenej exekúcie.
Odvolací súd, preto uznesenie okresného súdu, ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .