Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-36-2013.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/36/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou v trestnej veci obžalovaného T. W., W.. XX.XX.XXXX U. M., pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.06.2013, rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný
T. W., nar. XX.XX.XXXX U. M., trvale bytom Q., C.. H. Č.. XXX/XXB, t.č. Ústav na výkon väzby Leopoldov,
j e v i n n ý, ž e:
1. dňa 28.10.2012, v čase okolo 17.30 hod. v Hlohovci, časť Šulekovo, na ulici R. V., napriek výslovnému zákazu užívateľky nehnuteľnosti A. T., vnikol na dvor rodinného domu popisného čísla XXX/XX a to tak, že preskočil oplotenie domu a začal klopať na okno vedúce do obývacej izby a dožadoval sa rozhovoru s poškodenou, ktorá ho medzitým opakovane vyzývala, aby jej obydlie opustil, načo skočil k otvorenému oknu za ktorým stála, odopol sieťku proti hmyzu a vošiel do obývacej izby, kde ho opakovane žiadala aby dom opustil, na výzvy nereagoval, prešiel do kuchyne a žiadal čaj a jedlo, pričom nehnuteľnosť opustil až vtedy, keď poškodená telefonicky zavolala policajnú hliadku,
2. dňa 24.11.2012, v čase okolo 20.00 hod. v Hlohovci, Č. Š., W. G. R. V., v rodinnom dome číslo XXX/ XX, v obývacej izbe, po predchádzajúcej slovnej hádke pristúpil k poškodenej A. T., s ktorou po dlhší čas žil v spoločnej domácnosti a ktorá je v súčasnosti v ôsmom mesiaci tehotenstva, pričom sa jedná o jeho dieťa, vykrútil jej ruku, začal jej vulgárne nadávať, pričom keď poškodená následne odišla do kuchyne, nasledoval ju a vybral z kredenca kuchynský nôž s čiernou plastovou rukoväťou a čepeľou dĺžky 15 cm, sadol si oproti nej, nôž položil vedľa seba na stôl a povedal jej „ no a čo teraz urobíš?“, na čo sa ona rozplakala, následne naznačoval údery päsťou na jej tvár a brucho, pričom vždy zastal s päsťou pár centimetrov pred jej telom a vyhrážal sa jej, že ju zabije, že ju zapichne aj s tým deckom, čo má v bruchu, že mu to je jedno, že sa môže aj okotiť aj potratiť, že jemu je jedno či si odsedí 10 alebo 20 rokov, hovoril, aby skapala s deckom a podobne, pričom v týchto slovných útokoch pokračoval ďalšie dve hodiny, následne odišiel do obývacej izby, odkiaľ poškodenej zhasínal svetlo a vulgárne jej nadával až kým poškodená zo strachu neodišla z domu, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie,
teda
v bode 1/
- neoprávnene vnikol do obydlia iného
v bode 2/
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - tehotnej žene,
tým spáchal:
v bode 1/
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona,
v bode 2/
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje:
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona za použitia § 41 odsek 1 Trestného zákona, na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v Piešťanoch na Okresný súd Piešťany dňa 28.02.2013 vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a poškodenej A. T., prečítaným svedeckých výpovedí svedkov a listinných dôkazov, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Obžalovaný T. W. na hlavnom pojednávaní uviedol ku skutku č. 1, že nie je pravdou, že A. T. mu dala zákaz vojsť do nehnuteľnosti. Myslí si, že ho vyzývala, aby odišiel, aj odišiel. Políciu volala preto, že bola tehotná a myslela si, že ju podvádza. Poznajú sa 8-10 rokov, začali spolu žiť asi dva roky dozadu, žili spolu až kým nebol vzatý do väzby. Keď otehotnela, tešili sa na dieťa, potom v 7-8 mesiaci jej tehotenstva, čo pripisuje hormónom, sa hádali. Hádali sa napr. keď pozeral televízor a poškodenej sa to nepáčilo. Dom patrí priateľke alebo jej matke, býva tam aj priateľkina dcéra. Kľúče od domu nemal. Nevie o tom, že by sa s priateľkou rozišli. 28.10.2012 nevie čo robil doobeda, nespomína si, či mali spor, a bola k nim volaná polícia. Na pozemok prišiel tak, že tuším bola na dvore, priateľka mu spravila jesť a povedala mu, že nemá na neho nervy. Zdá sa mu, že mohla byť aj v okne. Povedala mu, aby dojedol a odišiel preč, na čo aj odišiel. Do domu vošiel cez okno, preliezol ho, sieťka bola z okna zložená. Kľúče od domu nezobral, nevie, prečo to poškodená tvrdí. Ku skutku č. 2 uviedol, že priateľka bola celý deň preč, nedala mu nič vedieť. Potom prišla L. E. večer, mal o ňu obavy, začali sa hádať. Chvíľu bola výmena názorov, asi o deviatej išiel spať. Ráno, keď sa zobudil, videl ju vonku, zase sa chcela hádať, preto sa radšej išiel prejsť a tam ho zobrali policajti. Čo sa týka ich výmeny názorov, nadával jej len preto, že mu nedala vedieť, kde bola, zvyšoval hlas, vulgárne jej nenadával. Priateľku ľúbi, ona na neho kričala. Ruky jej nevykrúcal, nôž v ruke nemal, žiadne údery jej nenaznačoval, nehovoril, že ju zabije, robil všetko čo chcela. Hádky vznikali iba preto, že poškodená si myslela, že ju podvádza. Myslí si, že poškodená na neho kričala, aby odišiel, preto sa aj obliekol a odišiel preč.
Svedkyňa a poškodená A. T. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 1 uviedla, že na chovanie obžalovaného podľa nej malo vplyv užívania návykových látok, ale dôkazy o tom nemá. Chcela mu pomôcť, on toto odmietol. Vždy sa k nej prišiel najesť, vyspal sa a odišiel. Postupom času však začal byť dotieravejší, chodil neskoro večer alebo stále telefonoval, čo jej nebolo príjemné. Rozišli sa v júli 2012. Občas síce ešte u nej prespal, ale choval sa ku nej strašne zle, a tak mu povedala, aby opustil dom. Varovala ho, že ak sa niečo stane, zavolá políciu. 28.10.2012 prišiel a žiadal, aby ho pustila, čo neurobila. Vošiel cez okno, povedala mu, nech odíde, lebo zavolá policajtov. Keď odišiel, zavolala policajtov, pretože zobral kľúče od domu a bála sa. Bola v siedmom mesiace tehotenstva. Na okne bola sieťka a keď vchádzal do domu, tak ju aj poškodil. Predchádzalo tomu, že spolu predtým rok žili, ale v júni 2012 obžalovaný od nej odišiel, asi mal inú spoločnosť. V čase skutku ho vyzývala, aby odišiel, aj keď bol za oknom, aj keď bol u nej vnútri. Ku skutku č. 2 uviedla, že obžalovaný prišiel a povedal, že si nechá pomôcť. Priznal si svoj problém. Keďže sa choval normálne, tak ho u seba nechala. Odišla k príbuzným, keď sa vrátila, zase mal zlú náladu a vedela, že budú problémy. Začal jej vulgárne nadávať, roztrhal jej knižku, chytil do ruky nôž a nadobudla dojem, že demonštruje silu. Len sedela plakala, nijako sa nebránila. Potom odišla s dcérou do izby, ale nemohla spať, pretože stále rozmýšľala. Ráno mu povedala, že ide do obchodu, zaniesla dcéru k príbuzným. Vrátila sa a povedala, nech opustí dom, že toto už znášať nebude. On to odmietol, preto ho varovala, že bude volať políciu, čo aj urobila. Odišla z domu, on za ňou ešte vybehol, aj ju telefonicky kontaktoval, na čo už nereagovala. Zotrvala na tom, čo vypovedala v prípravnom konaní, kde si podrobnejšie pamätala, aké nadávky na ňu obžalovaný použil. Zotrvala na tom, že vyzývala obžalovaného, aby odišiel z jej domu. Z dôvodu rozdielnych výpovedi medzi svedkyňou a poškodenou a obžalovaným súd medzi nimi vykonal konfrontáciu. Svedkyňa a poškodená zotrvala na tom, že to, čo vypovedala pred súdom je pravda. Obžalovaný tieto skutočnosti poprel, uviedol, že svedkyňa nevypovedala pravdu, nevyhrážal sa jej, nespomína si, že by ho požiadala, aby odišiel z domu, vulgárne jej nenadával, ruku jej nevykrútil. Taktiež to nie je pravda, že by ju ohrozoval s nožom.
Súd v zmysle § 270 odsek 2 Trestného poriadku prehral zvukový a obrazový záznam výpovede maloletej E. T., z ktorej výpovede vyplynulo, že opísala spolužitie jej matky A. T. s obžalovaným ako problematické, obžalovaný býval nervózny, najmä ku koncu, počula len krik, ako sa hádali. Počula ako obžalovaný nadáva poškodenej, že je handra, špina, voľakedy jej nadával aj vulgárne. Vie, že obžalovaného aj vymkla, na čo on kričal, aby mu otvorila. Stále rozprával, že sa chce iba rozprávať, búchal. Potom sa s mamou zamkli v kúpeľni. Vyšli na povalu, mama už predtým volala policajtov. Vie, že matka mala strach z obžalovaného, že jej niečo spraví. Správal sa dosť agresívne, bola k nim volaná aj polícia. Raz ráno jej matka doniesla do kúpeľne veci, povedala, že sa musí rýchlo obliecť a zaviezla ju k sesternici. Povedala, že na obžalovaného zavolá policajtov, pretože musia kvôli nemu odísť z domu.
Z prečítaného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie Y.. X. L. vyplynulo, že u obvineného T. W. nezistil žiadne známky závislosti na omamných a psychotropných látkach, ani závislosť na alkohole. Nezistil u neho ani známku narušenia osobnosti, nepovažuje preto za potrebné, navrhovať mu akúkoľvek ochrannú liečbu, nezistil u neho ani žiadnu duševnú chorobu, ktorá by v inkriminovanom čase mohla ovplyvňovať jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti.
Z prečítanej výpovede svedka Y. U. súd zistil, že pracuje ako referent na OO PZ Hlohovec. 28.10.2012 mal hliadkovú službu s E. V., pričom boli vyslaní na adresu Šulekovo, R. V. Č.. XX. Komunikovali s poškodenou A. T., ktorá im povedala, že o 18:30 hod. preskočil T. W. bránu rodinného domu. Otvoril si okno, vošiel do tohto domu a potom, ako zavolala svojím príbuzným, mal z domu utiecť. Predtým sa však malo odohrať to, že mu povedala, aby z domu odišiel, neželá si jeho prítomnosť. W. jej vynadal do „píč, kuriev“, a vyhrážal sa, že „ju s deckom prepichne“. Zmizli jej kľúče od auta a domu, a potom zavolala políciu. Bála sa, že sa tam W. vráti. 25.11.2012 mal dennú službu s Y. J.m, pričom boli vyslaní na preverenie oznámenia A. T.. Tá im povedala, že do domu mal vojsť asi o 20:00 hod. dňa 24.11.2009 T. W.. Zadržiaval ju vo vlastnom dome, nemohla nikam ísť ani telefonovať. Potom mal odísť smerom na Š. G.. Išli ho hľadať a vykonávať previerky, na čo im ho T. ukázala. Identifikovali ho a obmedzili na osobnej slobode.
Z prečítanej výpovede Y. J. vyplynulo, že 25.11.2012 mal hliadkovú službu na OO PZ Hlohovec s kolegom Y. U., pričom preverovali oznámenie A. T., V. sa mala pohádať a mať problémy s partnerom. Čakala ich pred rodinným domom. Predstavila sa im, ukázala občiansky preukaz. Bola zjavne rozrušená, vo vysokom štádiu tehotenstva. Oznámila, že volala políciu, lebo má problémy s T. W., ktorý jej mal vojsť do domu. Popísala akým spôsobom ju nasilu držal, nedovolil je odísť z domu, telefonovať, ani ísť na toaletu. Nemohli s dcérou ani rozprávať. Počas toho im ukazovala miestnosti, kde sa to malo odohrať. V kuchyni našli na linke položený nôž, v kúpeľke boli porozhadzované hygienické potreby. Podľa nej obžalovaný v noci nespal, dával pozor, aby nevyšla i izby. Hneď ako odišiel z jej bytu preč, zobrala z kuchyne mobil a volala na políciu. Súhlasila, že s nimi ide vykonať previerky, následne popísala W., ktorého našli, identifikovali a obmedzili na osobnej slobode.
Spáchanie skutku preukazujú listinné dôkazy ako zápisnica o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, z ktorej vyplynulo, že na mieste činu bol zaistený kuchynský nôž a že sa nachádzal neporiadok v kúpeľke rodinného domu, kde boli rozsypané hygienické potreby. Z listu vlastníctva vyplynulo, že vlastníkom rodinného domu U. Š. Č.. XXX je R. T., Y. A. T..
Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol 2 krát súdne trestaný. Odsúdenia má zahladené. Je však stíhaný na Okresnom súde v Piešťanoch aj na Okresnom súde Trnava, kde konania ešte nie sú právoplatné ukončené. Z výkonu väzby je hodnotený pozitívne.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný Peter Nitran naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a to v bode 1/, pretože dňa 28.10.2012 vošiel do domu užívateľky A. T., ktorý je vo vlastníctve jej matky. Bez súhlasu oprávneného vlastníka domu v tomto dome zotrval, a to napriek upozorneniam poškodenej, aby do domu jednak nevchádzal, a nasledovným upozorneniam poškodenej, aby z domu odišiel, v dome zotrval a to napriek varovaniu, že poškodená bude volať políciu. Teda porušil tým základné právo vyplývajúce z Ústavy SR, a to je právo na slobodu obydlia. Obžalovaný je z takéhoto konania usvedčovaný jednak svedeckou výpoveďou priamej svedkyne A. T., ale aj nepriamo výpoveďami svedkov Y. U. a Y. J. ako príslušníkov polície, ktorí boli vyslaní na preverenie oznámení A. T.Č., a ktorým svedkyňa a poškodená podrobne popísala konflikt s obžalovaným, aj to, že mu zakázala vstup do domu a on napriek tomu do domu vošiel. V bode 2/ obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a § 139 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej i objektívnej, pretože sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo spôsobiť u poškodenej dôvodnú obavu, pričom takýto skutok spáchal s nožom v ruke, teda so zbraňou a to na chránenej osobe, tehotnej žene. Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný svedkyňou a poškodenou A. T., ktorá uviedla, že obžalovaný mal v ruke nôž, vulgárne sa jej vyhrážal zabitím, vyrezaním dieťaťa, zvyšoval hlas, demonštroval tým nožom silu, mala z neho strach. Vyhrážal sa jej, že ju zapichne, že jej vyreže dieťa z brucha, že ju dokope. Takýmto svojím konaním vzbudil u nej obavu, preto sa uchýlila do izby so svojou dcérou a následne v ranných hodinách odviezla dcéru k príbuzným a zavolala políciu. Obžalovaný odmietal opustiť jej byt, a opustil ho, až keď povedala, že volala políciu. Následne bol políciou ihneď po skutku zadržaný a obmedzený na osobnej slobode.
Z takého konania je taktiež usvedčovaný nepriamo výpoveďou maloletej E. T., ktorá popísala správanie obžalovaného zhodne ako svedkyňa a poškodená, teda jej svedectvo je podporné, nakoľko žila v spoločnej domácnosti s poškodenou. Popísala chovanie obžalovaného ako agresívne, najmä v poslednej dobe.
Hoc znalec z odboru zdravotníctva nezistil známky závislosti u obžalovaného, neznamená to, že by obžalovaný nemohol užívať (zneužívať) omamnú látku, avšak ani v tomto prípade by to nijakým spôsobom nezmierňovalo jeho zodpovednosť za žalované skutky. Z výpovedí nepriamych svedkov príslušníkov polície vyplýva, že svedkyňa a poškodená im správanie obžalovaného bezprostredne po skutkoch popísala, a to zhodne, ako vypovedala aj v prípravnom konaní, a na súdnom pojednávaní.
O výpovediach svedkyne a poškodenej nevznikli žiadne pochybnosti. Svedkyňa spontánne a aj tvárou v tvár k obžalovanému popísala spôsob jeho napadnutia jej osoby, ako aj skutočnosť, že ho vyzývala, aby do domu vôbec nevošiel, a keď do neho bez jej súhlasu vošiel, aby z neho odišiel.
Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že spolužitie medzi nimi síce bolo problematické, avšak nepamätá si, že by sa ich spolužitie skončilo, že by ho svedkyňa a poškodená požiadala, aby nechodil do domu, resp. že by sa jej vyhrážal zabitím, že by mal v ruke nôž, že by jej vulgárne nadával, naznačoval jej päsťou nejaké údery, považoval súd za účelovú, nevierohodnú, urobenú v snahe obžalovaného zmierniť zodpovednosť za žalované skutky, vyvrátenú nielen svedeckou výpoveďou svedkyne a poškodenej, ale aj podpornými svedeckými výpoveďami nepriamych svedkov.
Súd zhodnotil dôkazy jednotlivo aj v celku a zistil, že priame a nepriame dôkazy dávajú spolu ucelenú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov, smerujúcu jedine k uznaniu viny obžalovaného. O vine obžalovaného preto súd nemal žiadne pochybnosti.
Podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona súd pri výmere trestu vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť.
Podľa § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom h) teda, že spáchal viac trestných činov.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažností poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.
Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona možno za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona možno za tento trestný čin uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Vzhľadom k ustanoveniu § 41 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladal úhrnný trest podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, v upravenej trestnej sadzbe podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona. Súd mu uložil trest vo výmere jeden rok a štyri mesiace nepodmienečne, teda na samej dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby, pričom ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Takýto trest súd považoval za postačujúci na jeho nápravu a prevýchovu, s poukazom tak na generálnu, aj individuálnu prevenciu.
O zaistenej veci súd nerozhodoval, nakoľko táto ako to vyplynulo zo spisového materiálu je vo vlastníctve poškodenej, a preto bude potrebné o nej rozhodnúť na verejnom zasadnutí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.