Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20P-409-2012.pdf
PDF · 87.04 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/409/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Silviou Lipovskou v právnej veci navrhovateľky: C.É. B., T.. F., N.. XX.X. XXXX, A. A. Č.. XX, zastúpená JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, Hlohovec, Pribinova 46, proti odporcovi: Q. B., N.. X.X. XXXX, A. A. Č.. XX, zastúpený JUDr. Máriou Jezerskou, advokátkou, so sídlom Hlavná č. 42, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Z. B., N.. X.X. XXXX P. K. B., N.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky C. B., T.. F., N.. XX.X. XXXX a odporcu Q. B., N.. X.X. XXXX uzavreté pred bývalým Mestským národným výborom v Hlohovci dňa 5.5. 1990 a vedené v knihe manželstiev matričného úradu Hlohovec, vo zväzku XI., ročník 1990, na strane 278, pod poradovým číslom 57 rozvádza.
Súd maloletú Z. B., N.. X.X. XXXX a maloletú K. B., N.. XX.XX. XXXX sa na čas po rozvode odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach do dňa ich plnoletosti.
Súd odporcu zaväzuje na čas po rozvode odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku platiť na výživu maloletej Z. sumu 70 eur mesačne a na maloletú K. sumu 50 eur mesačne, ktoré výživné bude pravidelne zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala rozvodu manželstva, ktoré s odporcom uzatvorila pred bývalým Mestským národným výborom v Hlohovci dňa 5.11.1990. Z manželstva pochádzajú dve deti maloletá Z. P. maloletá K., ktoré navrhovateľka žiadala na čas po rozvode zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporca, aby bol zaviazaný platiť výživné vo výške 100 eur na každé dieťa.
Uviedla, že jej manželstvo do roku 1999 bolo usporiadané, avšak po presťahovaní sa do obce A. odporca ju začal osočovať, ponižovať a oplzlo nadávať a aj ju viac krát fyzicky napadol. Návrh na rozvod manželstva navrhovateľka už raz podala, ale nakoniec ho zobrala späť a chcela dať odporcovi šancu, aby zmenil svoje správanie. Po späťvzatí prvého návrhu naozaj sa odporca zmenil, ale po pol roku ju odporca začal znovu osočovať, ponižovať a fyzicky napádať. Toto sa niekedy udialo aj za prítomnosti maloletých detí. Od októbra 2012 žijú síce odporca v jednom rodinnom dome, ale každý oddelene a každý sám aj hospodári. Hlavným dôvodom rozpadu jej manželstva okrem ponižovania, osočovania voči jej osobe bola aj nevera odporcu, ku ktorej sa aj sám priznal. Posledný intímny styk mali spolu v
septembri 2012. Vzhľadom na chovanie sa odporcu nemala záujem žiť naďalej s odporcom, pretože po citovej stránke k nemu už nič necíti a chcela, aby súd manželstvo rozviedol. Vzťah odporcu k maloletým deťom je dobrý, ale odporca viac inklinuje k mladšej dcére. Odporca jej do októbra 2012 prispieval na úhradu nákladov spojených s maloletými deťmi, ale od tejto doby jej riadne na maloleté deti neplatí, preto podala aj návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktorý návrh zobrala v celom rozsahu späť, pretože jej odporca doplatil čiastku 250 eur. Ona pracuje vo firme Peugeot Trnava a jej zárobok je 600 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasil a mal záujem obnoviť spolužitie s navrhovateľkou. Potvrdil, že ich manželstvo bolo do roku 1999 harmonické a usporiadané. Pokiaľ ide o vyjadrenie navrhovateľky, že jeho správanie sa po tejto dobe zmenilo a začal navrhovateľku osočovať a urážať, tak toto odporca poprel. Uviedol, že práve naopak bola to práve navrhovateľka, ktorá ho prvý krát fyzicky napadla. On odrážal iba jej útok, ktorý smeroval voči nemu. Nespomínal si, či pri takomto fyzickom útoku boli prítomné aj maloleté deti. Uviedol, že nie je pravda, že by mal známosť s inou ženou. Počas ich manželstva navrhovateľku nikdy nepodviedol. Uviedol, že dôvodom podania tohto návrhu je práve to, že navrhovateľka má známosť s iným mužom, čoho dôkazom je aj to, že sedí často pri počítači a nadväzuje známosti s inými mužmi. Uviedol, že obe deti má veľmi rád. Pokiaľ ide o vyjadrenie navrhovateľky, že robí rozdiely medzi deťmi, to nie je pravda. Uviedol, že mladšia dcéra je k nemu viac prítulnejšia ako staršia dcéra, ktorá je už v puberte. Pokiaľ ide o platenie výživného, tak na obe maloleté deti doplatil navrhovateľke sumu 250 eur tak, ako sa dohodol s navrhovateľkou. Pokiaľ by bolo jeho manželstvo rozvedené, tak žiadal, aby boli deti zverené do striedavej starostlivosti.
Kolízny opatrovník uviedol, že rozhodnutie komu budú maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti ponechal na rozhodnutie súdu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 5.5. 1990 účastníci uzavreli manželstvo na bývalom Mestskom národnom výbore v Hlohovci, po takmer dvojročnej známosti z citovej náklonnosti.
Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to maloletá Z., N.. X.X. XXXX a maloletá K., N.. XX.XX.XXXX.
Obaja účastníci sú slovenskej národnosti, u oboch sa jedná o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese A. XX, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu. Účastníci žijú síce v jednom rodinnom dome, ale oddelene a oddelene aj hospodária od septembra 2012 a od tejto doby sa spolu ani intímne nestýkajú.
Navrhovateľka nemala záujem obnoviť manželské spolužitie s odporcom z dôvodu, že tento ju neustále uráža, napáda. K odporcovi nemá už žiadny citový vzťah. Žiadala, aby obe maloleté deti na čas po rozvode boli zverené jej do osobnej starostlivosti a otec na každé dieťa platil výživné vo výške 100 eur mesačne.
Odporca s návrhom na rozvod nesúhlasil a uviedol, že i naďalej má citový vzťah k navrhovateľke. Poprel tvrdenie navrhovateľky, že dôvodom podania jej návrhu bolo to, že fyzicky napádal navrhovateľku, alebo ju urážal a osočoval. Bola to práve navrhovateľka, ktorá ho fyzicky napádala a on iba odrážal jej útoky. Pokiaľ by súd jeho manželstvo rozviedol žiadal zveriť obe deti do ich striedavej starostlivosti.
Súd zistil, že navrhovateľka už jeden návrh na rozvod podala v roku 2008, ale tento návrh zobrala späť, dúfajúc, že odporca sa zmení. Odporca po späťvzatí tohto prvého návrhu sa pol roka choval tak, ako si to ona predstavovala, ale potom začali znovu urážky a fyzické útoky. Súd ďalej zistil, že navrhovateľka podala na tunajší Okresný súd návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu č.k. 20 P 396/2012, pretože odporca jej od septembra 2012 prestal prispievať finančne na úhradu nákladov ich maloletých detí. Odporca sa však navrhovateľke zaviazal uhradiť náklady, ktoré mala navrhovateľka s maloletými deťmi od septembra 2012, čo aj odporca urobil a navrhovateľke tieto peniaze vyplatil.
Navrhovateľka okrem maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemá a pracuje ako operátorka vo firme Peugeot Trnava a jej priemerný mesačný zárobok je 600 eur.
Odporca inú vyživovaciu povinnosť nemá a pracuje v SAD Trnava a jeho priemerný mesačný zárobok je 600 eur.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods.1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Zákon o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinnosti manželov, ktoré vznikajú uzavretím manželstva. Tieto to mravné a etické postuláty, ktoré vo svojej podstate charakterizujú vzťah manželov a ich spolužitie zakotvuje zákonodarca ako povinnosť. Ich porušenie môže spôsobiť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi bez perspektívy ďalšieho obnovenia manželského spolužitia a na ich porušenie súd obligatórne prihliada pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi. Postavenie obidvoch manželov je rovnoprávne a pri uzavieraní manželstva za jeho trvania ako aj pri rozvode majú manželia rovnaké práva a povinnosti občiansko právnej povahy medzi sebou a vo vzťahu ku svojim deťom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečuje riadnu výchovu deti. Povinnosť žiť spolu znamená vytvorenie vzájomného životného spoločenstva, pokojného a harmonického spolužitia. Nezáujem o rodinu a manželstvo a uprednostňovanie vlastných záujmov pred záujmami rodiny je jednou z najčastejších príčin rozvratu vzťahov medzi manželmi. Rodina je základnou jednotkou spoločnosti a je prirodzeným prostredím pre rast a blaho všetkých svojich členom, najmä detí. Je to miesto plného a harmonického rozvoja osobnosti dieťaťa, jeho charakteru a osvojovania si hodnôt. Vzhľadom na to by rodinné prostredie malo byť zdravé, to znamená, že by v ňom mala vládnuť atmosféra vzájomného porozumenia, tolerancie, dôvery a lásky. Povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie je najširšie koncipovanou povinnosťou, ktorá vychádza z účelu manželstva.
Vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky a dôvody, pre ktoré podala návrh na rozvod jej manželstva nie je u navrhovateľky a odporcu preukázané, že by obaja vytvárali pre svoje deti zdravé rodinné prostredie, že by ich manželstvo bolo harmonické a vládla v ňom vzájomné porozumenie a láska. Navrhovateľka už nemá k odporcovi žiaden citový vzťah a nechce s ním žiť v manželstve. Dôkazom toho je aj to, že od septembra 2012 sa navrhovateľka s odporcom spolu intímne nestýkajú a nevedú spoločnú domácnosť.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V zmysle § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Na základe toho súd manželstvo rozviedol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal platiť výživné.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného mimina na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ak aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo to v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté deti.
Súd pokiaľ ide o výšku výživného na maloleté deti zo strany odporcu na čas po rozvode vychádzal v prvom rade zo súčasných zárobkových možností a schopností odporcu. Tento pracuje v SAD Trnava a jeho priemerný mesačný zárobok je 600 eur a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Z tejto sumy môže primerane uhrádzať výživné, aké mu súd na čas po rozvode stanovil. Odporca síce uhrádza všetky náklady spojené s chodom domácnosti, pretože navrhovateľka žiadne poplatky v tomto smere neuhrádza. Navrhovateľka túto skutočnosť aj potvrdila, avšak súd vychádzajúc z ustanovenia § 62 ods. 5 má za to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, a preto odporcovi stanovil také platenie výživného, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pri určení výživného súd vychádzal aj z fyzického veku oboch maloletých detí. Súd mal za to, že po zaplatení výživného bude mať odporca dosť finančných prostriedkov na úhradu vlastných nákladov spojených s jeho osobou.
Pokiaľ ide vyjadrenie odporcu, že uhrádza všetky náklady spojené s ich rodinným domom je potrebné, aby po právoplatnom rozvode jeho manželstva s navrhovateľkou sa aj navrhovateľka podieľal polovicou na hradení týchto nákladov. Potom odporca bude mať dostatok finančných prostriedkov, aby riadne a včas uhrádzal výživné. Súd prihliadal aj na to, kto sa osobne o maloleté deti stará. Súd zistil, že v súčasnosti sa o obe deti viac stará navrhovateľka.
Podľa § 144 veta prvá O. s. p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, v ktorom bolo manželstvo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.