Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-255-2013.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/255/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o. so sídlom ul. Tolstého 20, 010 01 Žilina, proti odporkyniam: 1/ Y. J., nar. XX.X.XXXX bytom P. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ H. J., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX H., 3/ Y. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. H. XXXX/XX, XXX XX H., prechodne bytom P. XXXX/XX, XXX XX H., odporkyne všetky zastúpené JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom M. R. Y. XX, XXX XX H., v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa púšťania psov a znečisťovania spoločných priestorov, o odvolaní navrhovateľa a odporkýň v rade 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č.k. 5C 139/12-62 zo dňa 6. marca 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 5C 139/12-62 zo dňa 6. marca 2013 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (veta prvá výroku rozhodnutia). Súčasne upravil Daňový úrad v Žiline, aby po právoplatnosti uznesenia vrátil navrhovateľovi súdny poplatok v sume 92,37 Eur zaplatený na účet Okresného súdu v Martine (veta druhá výroku rozhodnutia) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (veta tretia výroku rozhodnutia).
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 19. 6. 2012 domáhal, aby súd uložil odporcom v rade 1/ až 3/ povinnosť zdržať sa púšťania psov a uložil im povinnosť zabrániť znečisťovaniu spoločných priestorov močením psov rodinného domu na ulici P. č. XXXX/XX, H., zapísaného na LV č. XXX, pre kat. úz. H., obec H. a zabrániť znečisťovaniu spoločných priestorov záhrady pred domom, záhrady užívanej navrhovateľom a dvora psími exkrementami a močom a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe návrhu navrhovateľa bol súdom vydaný rozkaz na plnenie, proti ktorému odporcovia v rade 1/ až 3/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali odpor, čím došlo k jeho zrušeniu. Pred začatím pojednávania vo veci samej navrhovateľ vzal návrh späť a žiadal konanie zastaviť a súčasne si uplatnil náhradu trov konania voči odporcom. Na základe tohto dispozitívneho úkonu navrhovateľa, okresný súd v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. rozhodol o zastavení konania, keďže k späťvzatiu návrhu došlo pred začatím pojednávania. Zároveň upravil Daňový úrad v Žiline, aby po právoplatnosti rozhodnutia vrátil navrhovateľovi súdny poplatok v sume 92,37 Eur po jeho krátení o zákonom stanovenú čiastku. Súdny poplatok bol zaplatený vo výške 99,00 Eur na účet Okresného súdu Martin.
Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Uviedol, že navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania, uplatnenie trov odôvodnil tým, že medzi účastníkmi boli dlhodobé spory, ktoré sa riešili Obvodným úradom v Martine, ako aj v konaní pred Okresným súdom Martin. Na základe rozhodnutia Okresného súdu Martin vo veci vedenej pod sp. zn. 8C 130/2011
došlo k ukončeniu sporu týkajúceho sa spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnosti. Spor bol ukončený schválením zmieru medzi účastníkmi konania a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 11. 2012, pričom navrhovateľ vyplatil odporkyni v rade 1/ čiastku vo výške 32.000,00 Eur s tým, že odporkyňa predmetnú nehnuteľnosť vyprace. Podľa navrhovateľa došlo k vyprataniu nehnuteľnosti v súlade so schváleným súdnym zmierom po tom, ako vyplatil odporkyni v rade 1/ vyššie uvedenú sumu. Tvrdil však, že do toho času odporkyne úmyselne vyvolávali susedské nezhody a konflikty s navrhovateľom. Fotodokumentáciou pripojenou do spisu preukazoval predovšetkým, akým spôsobom psy odporkýň znečisťovali spoločné priestory a nehnuteľnosti.
Na strane druhej v odpore proti rozkazu na plnenie odporkyne uviedli, že sa nestotožňujú s nárokom navrhovateľa, nakoľko nie je pravdou, že stav popísaný v návrhu je vyvolaný ich správaním a ich psami. Navrhovateľ ich neupozorňoval na uvedený stav a ide o jeho zákulisné správanie v úmysle znepríjemniť bývanie v ich časti domu. Navrhovateľ sa neštítil ani fyzického útoku na odporkyňu v rade 3/, čo bolo aj zadokumentované políciou. Navyše poukázali na to, že navrhovateľ sa nepodieľal na upratovaní schodišťa, zhromažďoval tam rôzne veci, všetko kritizoval a bránil im chodiť cez spoločný vchod. Súčasne uviedli, že majú záujem opustiť predmetnú nehnuteľnosť za podmienky vyplatenia ich z hodnoty domu zodpovedajúcej výške spoluvlastníckeho podielu.
V tomto štádiu konania preto prvostupňový súd mohol vychádzať z vyjadrenia navrhovateľa a odporkýň, avšak ku konkrétnemu dokazovaniu nedospel, lebo pred pojednávaním vo veci samej navrhovateľ vzal návrh späť. Bolo však nesporné, že spolužitie medzi účastníkmi konania bolo konfliktné a viedlo k tomu, že sa dohodli o zrušení podielového spoluvlastníctva s vyplatením podielu odporkyni v rade 1/. Na základe toho boli vyriešené konflikty, nedorozumenia a problémy, ktoré existovali medzi účastníkmi v čase ich spolužitia v nehnuteľnosti. V tomto štádiu konania však okresný súd nemohol posúdiť, pre koho správanie došlo k zastaveniu konania. Správanie sa odporcov bolo v súlade s rozhodnutím Okresného súdu Martin sp.zn. 8C 130/2011, v ktorom bol uzavretý zmier v znení, že po zrušení podielového spoluvlastníctva navrhovateľ vyplatí odporkyni v rade 1/ sumu 32.000,00 Eur a odporkyňa sa zaviazala vypratať predmetné nehnuteľnosti. Z uvedeného vyplynulo, že bolo v záujme všetkých účastníkov konania riešiť problematické spolužitie. Odporkyňa (správne má byť uvedené odporkyňa v rade 1/ - poznámka odvolacieho súdu) z miesta bydliska, kde mala podiel na nehnuteľnostiach odišla spôsobom dohodnutým v schválenom súdnom zmieri. Teda jej správanie nebolo dôvodom, prečo navrhovateľ vzal návrh späť, a ani späťvzatie návrhu okresný súd neposudzoval tak, že je dôvodom na priznanie trov konania odporkyniam, keďže sám odporca (správne má byť navrhovateľ - poznámka odvolacieho súdu) nesporne vzniknutú situáciu nezavinil. V uvedenom štádiu konania preto nebolo možné súdom posúdiť dôvodnosť podaného návrhu a neopodstatnenosť obrany účastníkov konania, v dôsledku čoho ani jednému z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyne v rade 1/ až 3/ a to proti výroku o trovách konania, v ktorom sa domáhali jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Uviedli, že z procesného hľadiska navrhovateľ zavinil zastavenie konania, a preto mal súd rozhodnúť bez ohľadu na ostatné okolnosti (tvrdiac nepravdivosť skutočností uvádzaných navrhovateľom) o povinnosti nahradiť odporkyniam vzniknuté trovy. Tieto trovy boli totiž vynaložené účelne a dôvodne vzhľadom na návrh navrhovateľa. Odporkyne si iba bránili svoje užívacie právo k spoločným priestorom, a to i takým spôsobom, že splnomocnili právneho zástupcu, ktorý riadne prevzal vec a realizoval ďalší úkon potrebný k zastupovaniu a bráneniu záujmu odporkýň. Uskutočnil tak úkon prípravy a prevzatia veci a taktiež úkon spísania odporu. Jedná sa teda o nárok na dva úkony právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien + DPH. Odvolateľky tiež uviedli, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že údajne úmyselne vyvolávali susedské nezhody a konflikty s navrhovateľom. Naopak bol to práve navrhovateľ, ktorý účelovo vyvolával susedské spory, odporkyne v rade 1/ až 3/ verbálne osočoval, vulgárne im nadával a dokonca aj fyzicky napadol odporkyňu v rade 3/. Keďže navrhovateľ spor vyvolal, odporkyne boli nútené vzhľadom na jeho správanie vyhľadať právnu pomoc. Teda účelne sa bránili, o čom svedčí aj snaha ich právneho zástupcu uzavrieť všetky problémové veci medzi účastníkmi v konaní sp. zn. 8C/130/2011. Tieto trovy predstavujú za úkon vykonaný v roku 2012 - prevzatie a príprava zastúpenia sumu 58,69 Eur + režijný paušál vo výške 7,63 Eur a odpor realizovaný v roku 2013 vo výške 60,07 Eur + režijný paušál vo výške 7,81 Eur, všetko zvýšené o DPH, spolu vo výške 161,03 Eur.
Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie tiež navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 365,63 Eur (266,18 Eur + 38,51 Eur (režijný paušál) + 20 % DPH v sume 60,94 Eur) a náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v súdenej veci, keď na mieste bola práve aplikácia ust. § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p.. Z podaného návrhu ako aj z dôkazov k nemu pripojených vyplýva jeho dôvodnosť podania na súd. Keďže došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, súd zaviaže na náhradu trov konania odporcu iba vtedy, ak k tomuto dispozitívnemu úkonu došlo v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania na súd. V danom prípade je potrebné osobitným spôsobom vyhodnotiť konanie vedené na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 8C/130/2011, v ktorom rovnakí účastníci na návrh Ing. E. F. viedli spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V predmetnom konaní bol uzatvorený súdny zmier. Súdom schválený zmier je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie z hľadiska určenia, že práve pre správanie odporcu navrhovateľ vzal svoj žalobný návrh späť, pričom jednoznačne nielen tvrdí, ale i preukazuje, že tento návrh bol podaný dôvodne. Akákoľvek argumentácia zo strany odporcov je len formálna a účelová. Bol to práve navrhovateľ, ktorý vyvinul aktivity na vysporiadanie sporných práv k nehnuteľnosti a súčasne k odstráneniu susedských schválností v podobe samotnej žaloby o uloženie povinnosti zdržať sa púšťania psov a znečisťovania spoločných priestorov. Trovy konania, ktoré navrhovateľ žiadal priznať predstavujú trovy konania pred prvostupňovým i druhostupňovým súdom, a to za tri úkony právnej služby v hodnote 58,69 Eur + režijný paušál v sume 7,63 Eur (príprava a prevzatie veci, podanie žaloby na súd, vyjadrenie adresované súdu dňa 3.10.2012, ako aj späťvzatie návrhu v sume 60,07 Eur + režijný paušál v sume 7,81 Eur a odvolanie proti uzneseniu v sume 30,04 Eur + 7,81 Eur režijný paušál.
Ani jeden z účastníkov sa k odvolaniu svojej procesnej protistrany nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, a to z nasledovných dôvodov:
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
Podľa názoru odvolacieho súdu je v súdenej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania namieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Z výslovného znenia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa možno prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom účastníkov konania. Je ale potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Ťaživá sociálna situácia účastníka, ktorému sa ukladá povinnosť nahradiť trovy konania, nemôže sama
o sebe odôvodniť postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, charakter sporu a pod.
Aj odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je možné jednoznačne pričítať procesné zavinenie ktorejkoľvek procesnej strany na zastavení tohto konania. Všeobecne z procesného hľadiska navrhovateľ tým, že zobral svoj návrh na začatie konania späť zavinil, že konanie bolo zastavené a preto by bol povinný nahradiť odporkyniam v rade 1/ až 3/ trovy, ktoré im v súvislosti s týmto konaním vznikli (§ 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.). Na strane druhej, tak ako správne konštatoval okresný súd nemohol neprihliadnuť na správanie sa odporkyne v rade 1/, ktorá konala v súlade so súdnym zmierom schváleným Okresným súdom Martin v konaní vedenom pod sp.zn. 8C/130/2011-163 zo dňa 7.11.2012. Dôležitým je však fakt, že okruh účastníkov tohto konania nebol totožný s okruhom účastníkov vedeným pod Okresným súdom Martin pod sp.zn. 8C/130/2011. Zo spisového materiálu v súdenej veci však vyplýva nepochybne skutočnosť, že na základe vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia odporkyňa v rade 1/ potom ako jej navrhovateľ vyplatil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 32.000,00 Eur spoločne s odporkyňami v rade 2/ a 3/ vypratala sporné nehnuteľnosti, v dôsledku čoho odpadol aj predmet tohto sporu. Navrhovateľ však výlučne v tomto konaní nedosiahol to, čoho sa v petite návrhu na začatie konania domáhal, pričom odporkyne jeho nárok v podanom odpore proti rozkazu na plnenie popierali a spochybňovali. Za týchto okolností spravodlivému usporiadaniu veci, pri nemožnosti ustálenia jednoznačného zavinenia ktorejkoľvek procesnej strany na zastavení tohto konania, zodpovedá aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V dôsledku toho si každý z účastníkov musí znášať všetky trovy, ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolatelia - navrhovateľ i odporkyne v rade 1/ až 3/ neboli v tomto štádiu konania úspešní, a preto podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemajú právo na ich náhradu proti procesnej protistrane úspešnej v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .