Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-2T/145/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovaných G. L. H. T. L., rod. R., pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa , písmeno b) , na hlavnom pojednávaní dňa 03.06.2013 rozhodol

rozhodol:

Obžalovaní:

X. G. L., B.. XX.XX.XXXX P. B., trvale bytom L. Č..XX, nezamestnaný X. T. L., G.. R., B.. XX.XX.XXXX P. Z., trvale bytom L., H.. V. Č.. XX/XXX, prechodne bytom L. Č.. XX, nezamestnaná

s ú v i n n í, ž e:

v období od decembra 2007 do júna 2008 v T. B. P. ako konatelia spoločnosti G. O., U..G..C.., T. B. P., W. Č.. XX, IČO: XXXXXXXX, zrazili svojim zamestnancom zo mzdy poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti v súlade s ustanovením o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, toto však Sociálnej poisťovni neodviedli, pričom v dôsledku nesplnenia povinností odviesť poistné spôsobili dlh voči Sociálnej poisťovni, pobočka O., P.. S. Č.. XX/A, vo výške 296 741,- Sk (9 850,- Eur),

teda:

- vo väčšom rozsahu zadržali a neodviedli určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazili podľa zákona, tým spáchali:

- zločin neodvedenia dane a poistného podľa , písmeno b) ,

za to sa obaja odsudzujú:

Podľa , písmeno j) , , kedy súd u nich zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa písmeno a) a sa im obom výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa im súd ukladá probačný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa , písmeno j) im súd ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Podľa , im súd ukladá zákaz činnosti podnikania na základe živnostenského oprávnenia, ako aj iného podnikania než živnostenského, v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa súd poškodenú organizáciu Sociálnu poisťovňu, pobočka O., P.. S. XX/A, IČO: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou L. na Okresný súd L. 20.08.2010 vykonal súd rozsiahle dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, znalca, prečítaním svedeckých výpovedí svedkov, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Z vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný G. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spoločnosť G. O., U..G..C.. v roku 2007 až 2008 mala zhruba 20 zamestnancov. Vykonával tam funkciu konateľa, riaditeľa. Spoločnosť sa zaoberala stavebnou výrobou. Účtovníctvo viedla do 06.12.2007 L., a od tohto dátumu N.. X.. Spoločnosť mala značné problémy, pretože im nevyšli plánované zákazky. Preto potrebovali pokryť najdôležitejšie veci ohľadom fungovania firmy, to znamená mzdy zamestnancov, energie a leasingy, aby zamestnanci mali na čom pracovať. Z toho dôvodu vznikla platobná neschopnosť. Sociálnej poisťovni odvody neodvádzali preto, že nemali peniaze. Namieta znalecký posudok, stále trvá na tom, že spoločnosť nemala dostatočné prostriedky na uhradenie záväzkov Sociálnej poisťovni. S finančnými prostriedkami firmy nakladal výlučne on, pokiaľ niekto vykonával úhradu, tak výlučne na jeho pokyn.

Obžalovaná T. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola administratívna pracovníčka spoločnosti G. O., U..G..C.. Hlavnou náplňou bolo zabezpečovanie podkladov pre mzdy zamestnancov, všetky úhrady išli cez jej manžela. Aj keď niečo pripravila, manžel rozhodol o tom, čo sa bude uhrádzať. V prvom rade sa vždy platili leasingy, faktúry, teda veci potrebné pre fungovanie firmy. Platili sa aj úhrady do Sociálnej poisťovne, ale nie je ekonóm, nevie sa k ekonomickej činnosti firmy vyjadriť, nebola to jej starosť. Vie, že nejaké problémy vo firme mali. Manžel sa snažil vybavovať kontokorentný úver. Mali asi 40 zamestnancov, mala iné starosti. Bola zapísaná ako konateľka firmy, ale jej práca bola niečo iné. Prakticky bol konateľ jej manžel. Bločky do knihy pokladne zbierala od zamestnancov firmy. Tieto potom odovzdávala ekonómovi, čo bol N.. X., potom ako pani L. dostala výpoveď. Preberala aj peniaze na žiadosť zamestnancov, väčšinou to ale robil manžel. Vyúčtovávala zálohy a platila z pokladne. Vydávala hotovosť technikom alebo iným zamestnancom. Mali na to zošit, kde sa písali presné sumy. S prostriedkami firmy nakladal výlučne manžel. Peniaze stačili na to, aby zabezpečili chod firmy.

Svedkyňa H. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že u manželov L.h má ešte neukončený pracovný pomer. Najskôr bola zamestnaná u živnostníka, potom aj v G. O., U..G..C.. Oni prechádzali zo živnosti do spol. s r.o., bez znaleckého posudku. Bolo jej povedané, že sa tam má vypracovať zmluva, ktorá je u znalca, a na základe toho sa bude spoločnosť prevádzať. V spoločnosti robila účtovníctvo. Odvody sa nikdy neplatili, spoločnosť fungovala tak, že časť miezd vyplatili, o niečo aj zamestnancov oklamali, za priepustky od lekára nezákonne krátili mzdu. Finančná situácia bola taká, že záväzky boli vyššie ako pohľadávky. Bol urobený splátkový kalendár s riaditeľkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, terajšou ministerkou, podľa ktorého sa mali splácať dlhované odvody, a nebol splácaný ani tento splátkový kalendár. Mesačné výkazy podpisoval L., aj jeho žena. Oni dvaja sa dohadovali, komu čo zaplatia, a čo nie. K hotovosti ani bankovým účtom svedkyňa prístup nemala. Svedkyňa ich upozornila, že neplatenie odvodov je trestný čin, a že dostali bezúročný splátkový kalendár, na čo oni odpovedali, aby to nechala na nich. Všetky peniaze, ktoré išli na účet, sa snažili konatelia ihneď z účtu vybrať. Potom už obžalovaných začali naháňať aj exekútori, pretože ich tlačili veritelia. V banke sa peniaze vyberali preto, aby ich exekútor nezablokoval, aby s nimi konatelia mohli disponovať. Peniaze používali na firemné, ale aj na súkromné účely. Pamätá sa na incident s robotníkmi, keď im nechcel L. vyplatiť mzdu, vytýkal im,

že niečo pokazili, alebo prišli do roboty neskoro. Jeden robotník si prišiel mzdu pýtať, a obžalovaný ho vyrazil od dverí po schodoch. Pán L. si z firemných peňazí kupoval nadštandardné dovolenky, prenajímal si jachtu v S., videla o tom fotky. Taktiež sa hovorilo o kúpe televízora, z ktorého videla iba krabicu, a prerábali si dom, o čom ukazovali fotky. Podľa ich výplatných pások by si to z výplaty určite dovoliť nemohli. Firma neplatila od septembra 2007 do júna 2008 odvody Sociálnej poisťovni. Povedali jej to v Sociálnej poisťovni, kde si bola pre potvrdenie. Vie, aj o tom, že L. robil doklady kvôli DPH, takže sa to nejak fiktívne prenášalo, a taktiež napríklad fiktívnu pôžičku poskytol firme, keď mal mínusový stav v pokladni. Upozornila ho na to, aj na neplatenie odvodov. Súd vykonal konfrontáciu medzi svedkyňou a obžalovaným, rozpory sa odstrániť nepodarilo, strany zotrvali na svojich tvrdeniach.

Svedok N.. T. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zmluvu s firmou G. O., U..G..C.. mal od 31.12.2007, pracoval tam do konca marca 2008. Odišiel preto, že zistil, že firma za neho neplatí odvody, na čo ju upozornil. Bolo mu povedané, že firma je nesolventná, o čom nevedel, keď do nej prišiel. Konateľ povedal, že je to z dôvodu insolventnosti, že sa snažia platiť aspoň výplaty. Preto mu ponúkol robiť externé účtovníctvo na živnosť, pričom to odôvodňoval tým, že sa bude realizovať nový projekt, výstavba 24 bytových jednotiek, a že do firmy príde investor. Od 01.04. im robil účtovníctvo externe, zostal tam robiť, pretože sa čakala veľká zákazka. Úhradu miezd a platenie odvodov mali na starosti konatelia. Mesačné výkazy podávala pani L.. Každý konateľ mohol za spoločnosť konať samostatne. Pokladňu si robila L.. Prioritne boli peniaze firmy používané na mzdy zamestnancov. Stav účtovníctva bol veľmi zlý, nebola spracovaná DPH, podával viac ako 20 dodatočných daňových priznaní.

Svedok T.. L. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že riešil spoločnosť G. O., U..G..C.. ako úpadcu potom, čo na ňu bol vyhlásený konkurz. Súdom bol ustanovený ako správca konkurznej podstaty, zisťoval pohľadávky veriteľov. Pamätá si Sociálnu poisťovňu, ktorá uplatnila 30.000,- Eur, z titulu nevyplateného poistného, ako aj z nároku vyplatenia z garančného fondu v prospech bývalých zamestnancov spoločnosti. Čo sa týka dokladov zo strany spoločnosti, tieto mu boli doručované v papierovej forme, tieto aj vydával polícii, ktorá chcela pribrať znalca. Účtovníctvo za celý život spoločnosti nemal, nevie v akom rozsahu bolo odovzdané znalcovi. Boli mu odovzdané dva alebo tri notebooky, aj disketové jednotky. Prebehlo to v hoteli H., kde bol počítač napojený na monitor. Program mu nebol predvedený. Potom mu bolo povedané, že monitor je vo vlastníctve manželky obžalovaného, preto mu tento nebol odovzdaný. Po odovzdaní dokladov N.. Š. mu znalec volal, že sa nevie dostať k účtovným dokladom. Ešte bol pre jeden počítač v T. B. P., ktorý odovzdal znalcovi.

Znalec z odboru ekonómia a management N.. T. Š., L.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku existovali voľné zdroje podniku, ktoré v tom období použité neboli, a v znaleckom posudku sú presne uvedené. Založenie spoločnosti G. O., U..G..C.. bolo od samého začiatku sprevádzané neefektivitou, postupným zadlžovaním sa, až v roku 2008 prešla do stavu predĺženia, to znamená prvá fáza bankrotu. Druhá fáza nastala, keď bol vyhlásený konkurz. Spoločnosť bola založená na prevod majetku od fyzickej osoby vrátené záväzkov, ako ochranárske opatrenie fyzickej osoby. Čiastky vyplývajúce z povinných odvodov nemocenského, ostatného poistenia, mohli byť firmou uhradené. V roku 2008 bola v pokladni hotovosť 6 022,80 Sk, v Č. 904,19 Sk, v N. 90,89 Sk , a v ostatných bankách na účtoch spolu vo výške 37.398,42 Sk, pričom povinnosť za mesiac január bola 47 335,- Sk. Tieto sumy sú v znaleckom posudku aj zosumarizované, zdroje na poistenie teda boli k dispozícii. Treba zdôrazniť, že pokladňa firmy pravdepodobne spočívala, alebo sa zamieňala s vlastnými zdrojmi podnikateľa. Dostávala sa mnoho krát do nezmyselné mínusu, čo je účtovný problém. Keďže sa takto zamieňali vlastné a podnikové zdroje, firma sa dostala do následných problémov v súvislosti s úhradou poistného. Aj napriek dodatočne predloženým dokladom od obžalovaného, znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku. Boli vystavované príjmové a výdavkové pokladničné doklady s časovým odstupom, čo je zreteľné tým, že sa menila adresa firmy, a pred spracovaním týchto spätne vystavených dokladov sa opomenulo, že takéto niečo nie je možné urobiť. Pohyby chápe znalec ako umelé, nezodpovedajúce platným predpisom. Ekonomické zadlženie spoločnosti nemusí znamenať nedostatok zdrojov. Spoločnosť, ktorá je pred konkurzom, a je vo veľkom predĺžení, na základe predaja majetku, ktorý už patril veriteľom, môže mať v pokladni milión korún a z týchto môže uhradiť daňové či poistné povinnosti. Takýchto príkladov je možné uvádzať veľa, je to bežný dej. Tento stav bol aj u sledovanej firmy, kde v tabuľkách je zreteľné, že mala nabraných viacero úverov z rôznych zdrojov, a z týchto úverov mohla a na tom znalec zotrval, zaplatiť poistné. Mala na to dostatok prostriedkov. V čase skutku sa v prípade firmy G. O., U..G..C.. mal podať návrh na konkurz, aby sa ochránili záujmy veriteľov a poisťovne. To sa tu však nestalo, naopak, nakopil sa majetok so záväzkami, ktorý nebol likvidný a spôsobil následný úpadok a škody veriteľom. Firma sa

má správať v zmysle a , získané zdroje má firma používať v súvislosti s etikou podnikania a pravidlami hospodárskej súťaže. Existuje zákonná povinnosť zaplatiť povinné odvody, podnikateľ je povinný zdroje na tieto odvody vynaložiť, inak sa vystavuje trestnému stíhaniu.

Svedkovia T. W., X. X., T. S., Y. T., Ľ. Y. H. I. U., ktorých výpovede boli na hlavnom pojednávaní so súhlasom strán prečítané, uviedli, že pracovali v spoločnosti G. O., U..G..C.., ktorej konateľom bol G. L. Z. L., pričom uviedli, že výplaty im spočiatku boli vyplácané, posledného pol roka s určitým omeškaním. Účtovníctvo a mzdy spracovávala pani L., spoločnosť mala asi 20 zamestnancov a rôzne stavebné prístroje.

Zo svedeckej výpovede svedka N.. T. H., ktorého výpoveď bola taktiež na hlavnom pojednávaní prečítaná vyplynulo, že pracoval v spoločnosti G. O., U..G..C.., pričom pracoval zväčša v teréne. Hovorilo sa o nejakých dlhoch v spoločnosti, výplaty jemu aj zamestnancom boli vyplácané zo začiatku načas, potom s omeškaním. Dopočul sa, že L. neodvádza za nich odvody, tvrdil, že tieto nedoplatky chce do konca septembra 2008 uhradiť v plnej výške. Či to urobil, svedok nevie. Účtovníctvo viedla T. L., ktorá spracovávala mzdy. Vie, že spoločnosť mala nejaké stavebné stroje, a taktiež dve vozidlá, ktoré používali majitelia L..

Obžalovaní neboli doposiaľ súdne trestaní, obžalovaná L. ani postihnutá za priestupok. Obžalovaný L. bol jeden krát uznaný vinným z priestupku. Z miesta bydliska nie sú bližšie hodnotení.

Na základe takto vykonaného rozsiahleho dokazovania, mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaní svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky zločinu neodvedenia dane a poisteného podľa , písmeno b) a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože vo väčšom rozsahu, teda najmenej vo výške 2.660,- Eur, zadržali a neodviedli určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazili svojím zamestnancov ako konatelia firmy podľa zákona. Z takéhoto konania sú jednoznačne usvedčovaní znaleckým posudkom znalca N.. T. Š., L.. z odboru ekonómia a management, účtovníctvo a kontroling, ktorý jednoznačne popísal, že spoločnosť v čase skutku mala finančné prostriedky na to, aby uhradila záväzky Sociálnej poisťovni. Hospodárenie spoločnosti znalec popísal, že pokladňa sa zamieňala s vlastnými zdrojmi podnikateľa, dostávala sa do nezmyselného mínusu, čo je účtovný problém, a následne z toho vyplynuli všetky problémy s uhrádzaním poisteného. Vystavovali sa v rozpore s predpismi výdavkové a príjmové pokladničné doklady, spoločnosť bola vo veľkom predĺžení, čo malo viesť k vyhláseniu konkurzu, avšak spoločnosť postupovala úplne iným spôsobom, to znamená, nechránila veriteľov a poisťovňu, teda štát, ale v čase núdze a ekonomickej nestability sa nakopil majetok so záväzkami, ktorý nebol podľa znalca likvidný a spôsobil úpadok a škody veriteľom. Podnikatelia postupovali v rozpore s , aj s pravidlami hospodárskej súťaže a , pretože podľa nich je spoločnosť povinná zo zdrojov zaplatiť povinné odvody, inak sa podnikateľ vystavuje trestnému stíhaniu.

Nepriamymi dôkazmi sú aj výpovede svedkyne L. a svedka X., ktorí jednoznačne potvrdili, že firmu viedli manželia L.Í. a títo neplatili povinné odvody, svedkyňa L. ich na to upozornila, teda ich konanie bolo úmyselné. Poukázali na nehospodárne vedenie spoločnosti. Podľa svedkyne L. všetky peniaze, ktoré prišli na účet spoločnosti, sa konatelia snažili vybrať, aby ich nemohol zablokovať exekútor. Taktiež svedok N.. X. uviedol, že najskôr vôbec nemal vedomosť o tom, že firma za neho neplatí odvody, resp. že má problémy z dôvodu insolventnosti. Na základe zisteného ho obžalovaný presvedčil, aby robil účtovníctvo externe s tým, že majú vyjsť ešte nejaké projekty, a že príde veľká zákazka. Žiadna zákazka ale neprišla, zo strany obžalovaného teda išlo jednoznačne o úmyselné zavádzanie a odďaľovanie riešenia problémov spoločnosti.

Svedkovia a zamestnanci firmy potvrdili, že mzdy im boli taktiež vyplácané s oneskorením, a že firma mala aj hnuteľný majetok, to znamená rôzne stroje a zariadenia.

Obrana obžalovaných spočívajúca v tom, že nemali v čase skutku prostriedky na úhradu povinných odvodov, resp. obrana T. L., že všetko riadil jej manžel, ona len spracovávala podklady ku mzdám, sa javila súdu ako účelová, nevierohodná, urobená v snahe obžalovaných vyhnúť sa zodpovednosti za žalovaný zločin, navyše vyvrátená znaleckým posudkom znalca z odboru ekonómia a management,

výpoveďami svedkov - zamestnancov firmy, ako aj výpisom z Obchodného registra, kde ako konatelia figurovali v čase skutku obaja obžalovaní.

Súd posúdil svedecké výpovede, ako aj všetky listinné dôkazy jednotlivo i v celku, pričom tieto dávali ucelenú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov, a smerovali jedine k uznaniu viny obžalovaných. Svedecké výpovede svedkov neboli ničím spochybnené, súd ich preto považoval za vierohodné, nakoľko svedkovia vypovedali zhodne na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní. Ich výpovede boli totožné, korešpondovali spolu, a korešpondovali aj so znaleckým posudkom znalca z odboru ekonomika a management a s listinnými dôkazmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd pri výmere trestov vychádzal z ustanovení , , pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, pohnútku obžalovaných, ich osoby, možnosť ich nápravy, ako aj ich pomery.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Z poľahčujúcich okolností uvedených v súd u obžalovaných zistil okolnosť uvedenú pod písmenom j), teda že neboli doposiaľ súdne trestaní.

Z priťažujúcich okolností podľa súd u obžalovaných nevzhliadol žiadnu.

Podľa , je za tento zločin možné uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.

S poukazom na sa súd pri výmere trestu pohyboval v upravenej trestnej sadzbe tri roky až šesť rokov a štyri mesiace.

Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj voči ďalším občanom

- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

V zmysle takto upravenej trestnej sadzby súd ukladal trest odňatia slobody obžalovaným na dolnej hranici s poukazom na ich predchádzajúci bezúhonný život, a to trest podmienečný, v trvaní troch rokov, ktorý považoval zohľadniac ich osoby za dostatočný na ich nápravu a prevýchovu, berúc do úvahy aj generálnu a individuálnu prevenciu. Tento im podmienečne odložil za splnenia podmienok uvedených v písmeno a) , na skúšobnú dobu v trvaní tri roky, podľa , pričom im zároveň uložil probačný dohľad v trvaní dva roky, podľa a povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Keďže obžalovaní sa skutku dopustili v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti, bolo potrebné im ukladať aj trest zákazu činnosti výkonu podnikateľskej činnosti a činnosti na základe živnostenského oprávnenia, podľa , , ktorý im súd uložil na dobu tri roky.

Podľa bola poškodená organizácia Sociálna poisťovňa odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko na rozhodnutie o jej nároku by bolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.