Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-31-2013.pdf
PDF · 93.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľky: JUDr. Veronika Nozar Jakubíková, so sídlom Žilina, ul. Republiky č. 21, IČO: 35 994 461, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Vajdovou, advokátkou so sídlom C. G. M., ul. L. č. XXX, proti odporcom: 1/ Mgr. T. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. G. M., ul. D. O. č. XXXX/XX, 2/ P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. G. M., ul. D. O. č. XXXX/XX zastúpeného splnomocneným zástupcom B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., ul. G. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 2.931,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/294/2010-136 zo dňa 15. októbra 2012, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal odporcov 1/ a 2/ k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 1.447,28 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 27. 07. 2010 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu n e d o t k n u t é .
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom č. k. 17C/294/2010-136 zo dňa 15. 10. 2012 Okresný súd Žilina konanie v časti o zaplatenie 666 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 666 eur od 27. 07. 2010 do zaplatenia zastavil. Odporcov 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 1.447,28 eur spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne od 27. 07. 2010 až do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 18,12 eur spolu s príslušenstvom súd návrh navrhovateľky zamietol. Odporcov 1/ a 2/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke trovy konania 460,33 eur (hotové výdavky 188,30 eur, trovy právneho zastúpenia 272,03 eur), a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu JUDr. Mária Vajdová, advokát so sídlom C. G. M., V. C., L. XXX do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že: „...V prejednávanej veci navrhovateľka sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 2.931,28 eur s príslušenstvom (vyúčtovanej listom zo dňa 8.7.2010) za úkony právnej služby vykonané pri zastupovaní klientov (odporca 1/ a 2/) v konaní sp. zn. 35Cbi 16/2004 pred súdom v Banskej Bystrici. V priebehu konania podaním dňa 10.10.2011 z dôvodu čiastočnej úhrady odporcom 1/ zobrala návrh v časti o zaplatenia sumy 800 eur späť a na pojednávaní v časti o zaplatenie sumy 666 eur, ktoré odporca 1/ na základe uznania zaplatil spolu v sume 1466 eur. Predmetom ďalšieho konania zostala suma 1.465,28 eur. Všetky skutkové okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov vyhodnotil okresný súd vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci medzi advokátom
(navrhovateľka) a klientom (odporca 1/ a 2/, ktorí advokáta požiadali o poskytnutie právnej pomoci) sa založil právny vzťah, v ktorom s v medziach určených vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti napr. čo sa týka dohody o zmluvnej odmene, o jej druhu, výške a pod. Uzavretím zmluvy o právnej pomoci sa zakladá nielen povinnosť advokáta poskytnúť klientovi právne služby, ale aj jeho právo na poskytnutie odmeny od klienta za vykonanú právnu pomoc. Poskytnutie právnej pomoci bolo bez určenia odmeny advokáta resp. spôsobu jej určenia (zmluvná odmena) a bolo v konaní nepochybné, že dňa 14. 02. 2005 splnomocnili navrhovateľku na právne zastupovanie v konaní vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 35Cbi 16/2004 vo veci vylúčenia veci zo súpisu konkurznej podstaty, ktorý spor viedli proti správcovi konkurznej podstaty. V tomto konaní odporcovia 1/ a 2/ nenamietali poskytnutie právnej pomoci a preto súd ich tvrdenia o dohodnutej odmene považoval za nepreukázané a navyše rozporné (neboli dohodnutí na cene, mali záujem sa dohodnúť o slušnej cene, vyúčtovanie len výdavkov a náhrady za stratu času podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci, uznanie záväzku odporcom 1/). Pokiaľ ide o uplatnenú výšku nároku na zaplatenie odmeny advokáta, ktorú výšku odporcovia 1/ a 2/ namietali je potrebné uviesť, že i zo správania odporcu 1/ v priebehu danej prejednávanej veci je zrejmé, že nebola medzi advokátom a klientom uzavretá dohoda o spôsobe určenia odmeny (opak v konaní nebol preukázaný) a preto súd v danej veci na určenie odmeny advokáta použil ustanovenia o tarifnej odmene (mimo zmluvnej) tak, ako vyplýva z ustanovenia vyhlášky § 9 až 14. Zo skutkových zistení (výsluch účastníkov, obsah pripojeného spisu) nepochybne vyplynulo, že vo veci návrhu na vylúčenie veci z konkurznej podstaty advokát sa dňa 14. 11. 2005 a dňa 18. 09. 2006 zúčastnil osobne na súdnom pojednávaní, ktoré úkony i vyúčtoval, pričom boli dané i ďalšie písomné podania. Preto okresný súd za dôvodný a preukázaný považuje vykonaný úkon právnej služby - prevzatie a príprava veci v sume 698,40 eur, dňa 14. 11. 2005 účasť na súdnom pojednávaní v sume 698,40 eur a dňa 18. 09. 2006 účasť na súdnom pojednávaní v trvaní od 13.00 hod. do 16.40 hod. v sume 1.396,80 eur účtované podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d) Vyhlášky v čase poskytnutia právnej služby, preto tarifná odmena predstavuje sumu 2.793,60 eur a bola vyúčtovaná správne. Pokiaľ ide o vyúčtované hotové výdavky a to režijný paušál za dva úkony v roku 2005 (á 150,- Sk) v sume 9,96 eur (4,98 eur x 2) a režijný paušál za jeden úkon právnej služby v roku 2006 (á 164,- Sk) v sume 5,44 eur podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky boli účtované správne. Náhrada za stratu času v roku 2005 prestavovala sumu 8,30 eur (250,- Sk) a preto patrí náhrada 6 x 1 hod v sume 49,80 eur; v roku 2006 prestavovala 9,06 eur (273,- Sk) a preto patrí náhrada za stratu času 6 x 1 54,36 eur podľa § 15 písm. a), b) a § 17 ods. 1 cit. Vyhlášky. Navrhovateľkou účtovaná náhrada za stratu času v r. 2005 v sume 59,16 eur a v r. 2006 v sume 63,12 eur bola účtovaná nesprávne. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času a to výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb (§ 24 zák. o advokácii). Za dôvodne a nepochybne preukázané úkony právnej služby vykonané pri zastupovaní dvoch klientov (základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb) pred súdom v Banskej Bystrici považoval súd tarifnú odmenu a náhrady spolu v sume 2.913,16 eur. Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že odporcom 1/ bola uhradená v priebehu konania suma 1.466 eur a po jej odpočítaní zo sumy 2.913,16 predstavuje zostatok neuhradenej sumy 1.447,28 eur, na zaplatenie ktorej okresný súd zaviazal odporcu 1/ a 2/ a vo zvyšnej časti 18,12 eur návrh navrhovateľky zamietol. Pokiaľ ide o solidárny záväzok, má veriteľ samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému alebo niekoľkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzku ostatných spoludlžníkov. Je potrebné poznamenať s poukazom na ustanovenie § 13 cit. vyhlášky, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 % s účinnosťou do 31. 05. 2010. Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ totiž samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému alebo niekoľkým, alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vzal žalobu späť na základe zaplatenia sumy 1466 eur (800 + 666) zo strany odporcu 1/ po podaní návrhu a v priebehu konania a súd je toho názoru, že samotné uznanie záväzku odporcom 1/ zo dňa 25. 01. 2011 (čl. 84) a vyhlásenie navrhovateľky zo dňa 05. 09. 2012 (čl. 121), že ako veriteľ v nadväznosti na uznanie záväzku a riadneho splatenia záväzku dlžníkom vo výške 1.465,69 eur nebude po dlžníkovi požadovať ďalšie nároky titulom odmeny v súvislosti so zastupovaním nezakladá právne následky, žeby sa veriteľ dohodol s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, ktorá dohoda o zriadení nového záväzku sa musí uzavrieť písomne napr. dohoda u urovnaní a v danom
prípade ide o potvrdenie skutočnosti, že dlh bol čiastočne splnený. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané. Je potrebné tiež uviesť, že dôkazy navrhované odporcom 2/ (aby ako svedok v tomto konaní bol predvolaný odporca 1/, aby súdu vysvetlil okolnosti, za ktorých neoprávnene zastupoval firmu Interstyle a aby vysvetlil dôvody jednania a spolupráce s navrhovateľkou ako právnou zástupkyňou; aby bolo zistené, či odporca 1/ mal právnu subjektivitu k zastupovaniu firmy Interstyle pred súdom v Banskej Bystrici) okresný súd zamietol s poukazom na zásady hodnotenia dôkazov, kedy do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol, nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadnou spravodlivého rozhodnutia o veci sudcovi umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k meritu veci a jeho rozhodnutiu vedú a tieto návrhy považoval súd za v tomto konaní bezvýznamné. Dokazovanie skutočností významných pre súdne rozhodnutie sa vykonáva dôkaznými prostriedkami, ktorými sú prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci a jedným z dôkazných prostriedkov je aj výsluch účastníka konania a v danej veci možno konštatovať, že účasť účastníka konania na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade zo strany odporcu 1/ využité nebolo a k veci sa písomne vyjadril. Navrhovateľka voči odporcom 1/ a 2/ domáhala sa popri istine aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne od 27. 07. 2010 do zaplatenia. V konaní bolo nepochybne preukázané, že uznesenie 35Cbi 16/2004 zo dňa 15. 10. 2008 bolo doručené právnemu zástupcovi a navrhovateľka písomne podaním zo dňa 30. 12. 2008 zaslala svojim klientom na oboznámenie a listom zo dňa 8.7.2010 vyúčtovala odmenu za úkony poskytnutej právnej služby a túto odmenu žiadala uhradiť v lehote splatnosti do 26. júla 2010. Vyúčtovanie odmeny bolo doručené odporcovi 1/ dňa 13. 07. 2010 a odporcovi 2/ dňa 14. 07. 2010 (čl. 30). Omeškanie dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času určeného na plnenie a základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť (splatnosť). V danej prejednávanej veci vznikla pohľadávka odporcom 1/ a 2/ na zaplatenie sumy, ktorú na základe vyúčtovania boli povinní uhradiť do 26. júla 2010. Túto povinnosť však nesplnili a preto nasledujúcim dňom 27.7.2010 sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Preto súd návrhu navrhovateľky i v časti uplatňovaných úrokov z omeškania a to zo sumy 1.447,28 eur vyhovel po právnej stránke poukazujúc na ustanovenie § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z. ...“ O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v prospech navrhovateľky, ktorá mala v konaní úspech prevažný. Z uvedeného dôvodu jej preto okresný súd priznal trovy konania titulom hotových výdavkov v sume 188,30 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 272,03 eur za úkony právnej služby, ktoré boli bližšie špecifikované v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca 2/, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh voči nemu zamietne alternatívne ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal to, že na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav veci, a tiež aj jej nesprávne právne posúdenie. Predovšetkým poprel, že by bol v obchodnom právnom spore vedenom na krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 35Cbi/16/2004 zastúpený navrhovateľkou na základe plnej moci. Všetky záležitosti okolo tohto sporu vybavoval jeho syn, odporca 1/, ktorý aj uznal zastúpenie navrhovateľkou. Odporca 2/ navrhovateľke plnú moc, ktorú v konaní predložila ako dôkaz, nikdy nedal, nepodpísal. Predložené plnomocenstvo neobsahuje jeho podpis. Tento doklad prvýkrát videl odporca až pri súčasnej prejednávanej veci. Okresný súd nesprávne zistil skutkový stav aj preto, lebo sa nevyporiadal s návrhom na doplnenie dokazovanie zo strany odporcu 2/ a síce výsluchom odporcu 1/, ktorý mal uviesť akým spôsobom a za akých okolností a pohnútok vzniklo plnomocenstvo pre navrhovateľku. Pokiaľ sa aj odporca 2/ obrátil na navrhovateľku s otázkou okolo výšky jej odmeny, táto ho zaujímala z dôvodu získania informácie o prípadnom zastúpení jeho osoby v inom právnom spore.
Navrhovateľka a odporca 1/ sa k odvolaniu odporcu 2/ písomne nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Dôsledne sa zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ. Platí to aj vo vzťah k námietke, že odporca 2/ plnú moc na zastupovanie pre navrhovateľku v konaní sp. zn. 35 Cbi 16/2004 vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici nepodpísal. Predložený listinný dôkaz - plnomocenstvo zo dňa 14. 02. 2005 nachádzajúce sa na č. l. 7 spisu, zápisnice o pojednávaní z predmetného konania ako aj samotná výpoveď odporcu 1/ v prejednávanej veci (viď. zápisnica o pojednávaní zo dňa 15. 10. 2012 - č. l. 123 a nasl. spisu) preukazujú opak. Na iných dôvodoch pritom odporca 2/ svoje odvolanie nezaložil s výnimkou námietky nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov. Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslom. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Odvolaciu námietku nevykonania navrhovaných dôkazov (vypočutím odporcu 1/) odvolací súd nepovažoval za dôvodnú, keďže zo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že je povinnosťou prvostupňového súdu vykonať všetky navrhované dôkazy. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne , ktoré z označených dôkazov vykoná. V každom prípade ale platí, že nevykonanie navrhovaných dôkazov musí súd riadne odôvodniť, čo v danom prípade aj okresný súd učinil (viď. dôvody rozhodnutia). Odvolací súd sa stotožnil s tým, že už tie dôkazy, ktoré boli doposiaľ vykonané poskytovali dostatočný podklad pre rozhodnutie okresného súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. v prospech navrhovateľky, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech. Žiadne trovy jej však nevznikli, v konečnom dôsledku si ich ani neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu preto nepriznal.
Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd návrh zamietol zostáva rozsudok okresného súdu, keďže nebol napadnutý odvolaním.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .