Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-68-2013.pdf
PDF · 80.75 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/68/2013
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X.. Č.. XX, N., o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony A.. L.. P. G., Y.., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X.. Č.. XX, N., zastúpený advokátkou: JUDr. Laura Bíróová, Klincová ul. č. 37/B, Bratislava, na odvolanie vyšetrovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5. apríla 2013, č. k. 25Ps/8/2012-20 a proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 5. apríla 2013, č. k. 25Ps/8/2012-21, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 5. apríla 2013, č. k. 25Ps/8/2012-20 a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 5. apríla 2013, č. k. 25Ps/8/2012-21 z r u š u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením (v poradí prvým) ustanovil L.. P. G., nar. XX.XX.XXXX, na konanie opatrovníčku Ľ. H., pracovníčku Okresného súdu Bratislava IV. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 187 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že nakoľko sa v konaní bude rozhodovať o pozbavení spôsobilosti na právne úkony L.. P. G., bolo potrebné mu opatrovníka ustanoviť.
V poradí druhým uznesením nariadil súd prvým stupňa znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku znalca O.. Š. B. na posúdenie, či je menovaný spôsobilý na právne úkony.
Proti obom uzneseniam súdu prvého stupňa podal L.. P. G. v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnuté uznesenia zrušiť a konanie o pozbavení jeho spôsobilosti na právne úkony zastaviť z dôvodu, že návrh navrhovateľa je tendenčný a účelový, keďže sám navrhovateľ je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nebol nikdy zamestnaný, pričom v marci 2012 sa pokúsil o samovraždu v dôsledku čoho bol hospitalizovaný a liečený na psychiatrii. Vytkol prvostupňovému súdu, že na informatívnom výsluchu, ktorého sa navrhovateľ pred súdom prvého stupňa zúčastnil, navrhovateľa nevypočul, či niekedy v živote pracoval, bol liečený na psychiatrii, ako sa o odvolateľa stará s tým, že napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa považuje za hlbokú urážku svojej osobnej cti aj z dôvodu, že je vo svete uznávaným vedcom, aj v súčasnosti vedecky a pedagogicky činným.
Po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti obom napadnutým uzneseniam doručil navrhovateľ súdu prvého stupňa dňa 28.05.2013 vyjadrenie, v ktorom namietol, že prvostupňový súd vo veci začal konať napriek tomu, že nedisponoval lekárskym vysvedčením o jeho duševnom stave a skutočnosť, že vychádzal z opisu jeho duševného stavu navrhovateľom na informatívnom výsluchu pred súdom prvého stupňa, v žiadnom prípade lekárske vysvedčenie nahradiť nemôže. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ je jeho synom vo veku 36 rokov, nikdy nebol zamestnaný, neukončil vysokoškolské štúdium, je dlhodobým psychiatrickým pacientom a všetky náklady na živobytie hradí a poskytuje výlučne on, ktorý poberá starobný dôchodok a zároveň má príjem z pracovného pomeru, uzavretého s G. Y. T. A. S. X. O. N. S. N. N., na dobu určitú do 31.08.2015, pričom nikdy nebol na psychiatrii liečený, a to ani ambulantne. Odvolateľ namietol aj skutočnosti uvedené v správe o jeho povesti, vypracovanej O. Ú.F.
O. Č. N. - G. S., o ktorej nemal žiadnu vedomosť, ako i správu O.. S.H. A., psychiatra, ktorá nie je označená ani dátumom, keďže nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu a tiež ju nie je možné kvalifikovať ako lekárske vysvedčenie o duševnom stave odvolateľa, nakoľko daný psychiater ho nikdy nevyšetril a stretol sa s ním iba raz v čakárni jeho psychiatrickej ambulancie.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa nie sú vecne správne a odvolaniu odvolateľa je potrebné priznať úspech.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 02.11.2012 podal na súd prvého stupňa návrh, ktorým žiadal pozbaviť svojho otca spôsobilosti na právne úkony a zároveň vykonať dôkladné vyšetrenie jeho duševného stavu z dôvodu obavy o vlastnú bezpečnosť.
Navrhovateľ k návrhu nepredložil ani jeden listinný dôkaz, z dôvodu ktorého bol prvostupňovým súdom vyzvaný na predloženie lekárskeho potvrdenia, vystaveného na jeho otca psychiatrom. Navrhovateľ súdu prvého stupňa podaním zo dňa 19.11.2012 oznámil, že nakoľko sa jeho otec dlhodobo odmieta podrobiť psychiatrickému vyšetreniu, uloženú povinnosť splniť nemôže a zároveň navrhol, aby v prípade vyhovenia návrhu, bol otcovi ustanovený za opatrovníka.
Podľa § 42 ods. 3 veta prvá O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Podľa § 79 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p., konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 186 ods. 2 O.s.p., ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd konanie zastaví.
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi uložil povinnosť predložiť lekárske vysvedčenie o duševnom stave osoby, o ktorej spôsobilosť v tomto konaní ide. Opomenul však, že v prípade, ak navrhovateľ lekárske vysvedčenie v určenej lehote nepredloží, môže konanie zastaviť a iba v prípade, ak skutočnosti uvádzané v návrhu nasvedčujú tomu, že je predpoklad pre úpravu spôsobilosti na právne úkony danej osoby, môže v konaní pokračovať, nakoľko konanie o spôsobilosti na právne úkony je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu. Citovaným ustanovením zákonodarca chcel totiž zabrániť tomu, aby nedochádzalo k podaniu nedôvodného alebo šikanózneho návrhu, bez opodstatnenia zasahujúceho do integrity fyzickej osoby.
Spôsobilosť na právne úkony - jej obmedzenie alebo zbavenie, je závažným zásahom do súkromného života a už samotné začatie konania o obmedzenie alebo zbavenie spôsobilosti na právne úkony je zásahom do súkromného života. Odvolací súd preto považuje za potrebné zdôrazniť všeobecne platný princíp, podľa ktorého prípadné zásahy do základných ľudských práv a slobôd (čl. 38 ods. 2 Listiny v spojení s čl. 48 ods. 2 Ústavy) a teda aj ich obmedzenia musia byť interpretované reštriktívne a nie extenzívne. Pritom je potrebné najmä rešpektovať zásadu, že pri obmedzení základných práv a slobôd musí byť zachovaná ich podstata a zmysel, a že takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k iným účelom, ako pre ktoré boli stanovené.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s námietkami odvolateľa, že prvostupňový súd vo veci pokračoval iba na základe listinných dôkazov, ktoré však boli vypracované podľa informácií poskytnutých výlučne navrhovateľom a ktoré preto nemohli prvostupňovému súdu poskytnúť žiadnu relevantnú
výpovednú hodnotu o duševnom stave odvolateľa, nakoľko zo Správy o povesti L.. P. G. zo dňa 28.03.2013, číslo G., vypracovanej O. Ú. O. Č. N. - G. S. vyplýva, že sa im s rodinou menovaného skontaktovať nepodarilo a informácie získali až od navrhovateľa, ktorý osobne navštívil ich sociálne oddelenie a uviedol okrem iného, že žije z otcovho dôchodku a sám žiadny príjem nemá s tým, že ich návšteva doma by vhodná nebola kvôli otcovmu zlému psychickému stavu, ktorý odmieta kontakt s okolím a odmieta aj návštevu u lekára. Zo správy ďalej vyplýva, že na sociálnom oddelení rodina navrhovateľa vedená nie je a susedia hodnotia rodinu ako zvláštnu s tým, že ich ďalšie informácie sa nezhodovali.
Z obsahu odôvodnenia v poradí prvého uznesenia (ktorým bol odvolateľovi na konanie ustanovený opatrovník) je možné iba zistiť, že nakoľko ide o konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony otca navrhovateľa, je potrebné mu na konanie ustanoviť opatrovníka.
Do rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnutým v poradí prvým uznesením však prvostupňový súd disponoval iba s vyššie uvedenou správou o povesti odvolateľa, z ktorej však žiadne relevantné informácie svedčiace o pokračovaní v konaní o návrhu navrhovateľa nevyplývajú a tieto nevyplývajú ani zo správy O.. S. A., v ktorého psychiatrickej starostlivosti je práve navrhovateľ, nakoľko uvedený iba oznámil, že otca navrhovateľa nikdy nevyšetril, keďže sa mu predstavil v čakárni jeho psychiatrickej ambulancie ako profesor, kde čakal na svojho syna a na lekára pôsobil dominantne rezonantne.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p., vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Ochrana procesných práv osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje, si vyžaduje, aby bola táto osoba pred súdom zastúpená. Povinnosťou ustanoveného opatrovníka je v súdnom konaní chrániť záujmy a práva osoby, na ochranu ktorého bol za opatrovníka ustanovený.
Súd prvého stupňa však doposiaľ nemal osvedčené žiadne konkrétne skutočnosti o zdravotnom stave odvolateľa, nakoľko v konaní o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, musí súd aj v štádiu začiatku konania na návrh navrhovateľa mať k dispozícii presvedčivé dôkazy, že daná osoba nie je schopná sa o seba postarať, čo predstavuje riziko pre práva a záujmy druhých a pre ňu osobitne.
Nesprávny bol i ďalší procesný postup súdu prvého stupňa, ktorý v deň ustanovenia opatrovníka odvolateľovi napadnutým v poradí prvým uznesením, zároveň v poradí druhým uznesením nariadil znalecké dokazovanie (odôvodnenie v tomto uznesení absentuje úplne), nakoľko v tomto štádiu konania, t. j. na jeho úplnom počiatku nemal získané žiadne podklady pre svoje rozhodnutie. Nariadiť znalecké dokazovanie na úplnom začiatku konania, dokonca v rámci prípravy pojednávania a skôr ako súd získa ostatné doklady pre svoje rozhodnutie je možné iba v prípade, ak ide o osobu neschopnú samostatnej životnej existencie, pričom z obsahu spisu doposiaľ nesporne vyplýva, že v prípade otca navrhovateľa o takúto osobu nejde.
Pre začatie konania o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony musí mať súd k dispozícii presvedčivé dôkazy, že daná osoba nie je schopná sa o seba postarať, čo predstavuje riziko pre práva a záujmy druhých a pre ňu osobitne. Tieto dôkazy musia byť špecifické, a nie len všeobecnej povahy, pričom k návrhu v prejednávanej veci neboli predložené žiadne listinné dôkazy a dôkazy a tie, ktoré si súd zadovážil doposiaľ sám, žiadnu výpovednú hodnotu nemajú, keďže z nich vôbec nie je možné zistiť relevantné skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu odvolateľa.
Súd prvého stupňa bol povinný si ešte pred nariadením znaleckého dokazovania obstarať úplné a spoľahlivé skutkové zistenia o osobných pomeroch vyšetrovanej osoby, pričom nedostatok takých skutkových zistení nebolo možné nahradiť vyjadrením psychiatra, v ktorého starostlivosti je práve navrhovateľ a ktorý odvolateľa nikdy odborne nevyšetril a zároveň zo Správy o povesti odvolateľa vôbec nevyplývajú skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu na začatie konania a uvedená Správa nepojednáva ani o tom, ako sa vyšetrovaný správa v každodennom živote, ako sa stará o svoje potreby, ako hospodári a nakladá s finančnými prostriedkami, ako sa chová v rozmanitých životných situáciách, keďže pracovníci, ktorí správu vypracovali sa s odvolateľom ani nestretli.
Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil, keďže dôvody, pre ktoré boli vydané, neexistovali.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.