Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-62-2012.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Subarea
5CoE/62/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, vo veci exekúcie oprávneného: VIDCOM SK, s.r.o., so sídlom Nitra, Kupecká 8, IČO: 31 318 916, proti povinným: 1. O. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., S.. Y. XXXX/XX, 2. C. T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., S.. Y. XXXX/XX, o vymoženie sumy 25 805,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 19. januára 2012 č. k. 18Er/531/2009-37, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru p o t v r d z u j e.
Povinným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c/ OSP na základe návrhu oprávneného. Uviedol, že exekúcia začala dňa 30. 07. 2009 návrhom pôvodného oprávneného OTP Banka Slovensko a.s. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené súdom dňa 17. 08. 2009. Uznesením zo dňa 04. 05. 2011 č. k. 18Er/531/2009-18 súd pripustil zámenu účastníka na strane oprávneného. Dňa 18. 10. 2011 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že oprávnený využil svoje dispozičné oprávnenie a navrhol zastavenie exekúcie, súd jeho návrhu vyhovel. O trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 2 ods. 1 písm. a/, § 3, § 5 ods. 1, § 14 ods. 1, 2, § 16 ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 a § 26 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Viedenská cesta 5 trovy exekúcie v sume 293,39 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy exekúcie v sume 416,86 eura, pozostávajúcej zo sumy 274,90 eura (229,08 eura + 20 % DPH) v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, zo sumy 68,20 eura (56,83 eura + 20 % DPH) v zmysle § 22 vyhlášky a zo sumy 73,80 eura (61,50 eura + 20 % DPH). Dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nevznikli trovy v takej výške ako si ich vyúčtoval. Priznal mu trovy exekúcie v sume 293,39 eura, ktoré pozostávajú z 1 úkonu (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), zo 6 úkonov - prikázania pohľadávok, zrážky zo mzdy (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, z 2 úkonov - upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy (§ 14 ods. 1 písm. c/), zo 7 úkonov - exekučný príkaz prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 23. 09. 2009, prikázaním inej peňažnej pohľadávky z 23. 09. 2009, zrážkami zo mzdy z 23. 09. 2009, zrážkami z podpory z 28. 04. 2010, zrážkami zo mzdy z 09. 11. 2010, prikázaním pohľadávky z 10. 03. 2011, prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo 14. 03. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. d/), z 2 úkonov (§ 14 ods. 1 písm. h/) a z 20 úkonov (§ 14 ods. 1 písm. j/), spolu 38 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 eura za jeden úkon = 126,16 eura + 20 % DPH = 151,39 eura. Ďalej priznal náhradu hotových výdavkov (§ 22 vyhlášky) - poštovné 34,99 eura, kancelárske náklady 9,20 eura, telefonické hovory 3 eurá, archivácia 6,64 eura, spolu 56,83 eura + 20 % DPH = 68,20 eura. V zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 5 priznal 20 % z vymoženej sumy zaokrúhlenej na 306 eur, čo činí sumu 61,20 eura, zaokrúhlene 61,50
eura + 20 % = 73,80 eura. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Nitra č. k. 7CoE 14/2008-63, v ktorom bolo konštatované, že z porovnania právnej úpravy v § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Zb. je zrejmé, že zákonodarca výslovne rozlišuje prípady, v ktorých priznáva exekútorovi odmenu jednotlivo za každý úkon vykonaný v súvislosti s exekúciou, a kedy mu priznáva odmenu len za úkon bez ohľadu na počet činností vykonaných exekútorom za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného. Nepriznal súdnemu exekútorovi sumu 102,92 eura s príslušnou DPH za úkony - doručenie príkazu na začatie exekúcie 14x, doručenie exekučného príkazu 14x, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3x. Za tieto úkony priznal odmenu po 3,32 eura za každý z týchto úkonov, teda len za úkon bez ohľadu na počet jeho doručení.
Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený v časti trov exekúcie. Uviedol, že nesúhlasí s výškou trov exekúcie, nakoľko mu súdny exekútor napriek viacerým výzvam neposkytol vyúčtovanie predmetného exekučného konania a má vedomosť, že inkasoval peňažné prostriedky ako preddavok na trovy exekúcie od predchádzajúceho oprávneného, t. j. od spoločnosti OTP Banka Slovensko a.s. Bratislava. Takisto si ponechal odmenu už z vymoženej čiastky od povinného.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura, ktorý uviedol, že od povinných vymohol sumu 305,77 eura, z ktorej sumu 209,05 eura poukázal na účet pôvodného oprávneného OTP Banka Slovensko a.s. a suma 96,72 eura sa stále nachádza v dispozícii súdneho exekútora. Uvedená suma sa započíta do súdom priznaných trov exekúcie. Konečné zúčtovanie vykoná po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ďalej uviedol, že pôvodný oprávnený mu uhradil preddavok na trovy exekúcie v sume 237 eura a bude mu musieť byť po skončení exekúcie vrátený. Nie je možné započítať preddavok na trovy exekúcie uhradený pôvodným oprávneným so súdom priznanými trovami exekúcie, ktoré znáša postupca vymáhanej pohľadávky. V zmluve o postúpení pohľadávky nie je uvedené, že pôvodný oprávnený postúpil okrem vymáhanej pohľadávky aj poskytnutý preddavok na trovy exekúcie. Podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávky neprešli práva a záväzky zo Zmluvy o vykonaní exekúcie uzatvorenej medzi pôvodným oprávneným a súdnym exekútorom na nového oprávneného.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie oprávneného viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom uznesení, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že pri zastavení exekúcie musí súd rozhodnúť aj o trovách súdneho exekútora, ktoré mu patria v zmysle § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi vzniká nárok na náhradu trov exekúcie až okamihom vymoženia pohľadávky (aj čiastočného) alebo okamihom právoplatnosti súdneho rozhodnutia o priznaní náhrady trov, kým tieto okamihy nastanú, musí súdny exekútor vynakladať finančné prostriedky na výkon exekučnej činnosti zo svojich vlastných zdrojov, alebo z preddavku zloženého oprávneným. Pri určení výšky trov exekúcie súd neodpočítava výšku zloženého preddavku, pretože potom by súdny exekútor nemal zákonný titul na trovy exekúcie v plne patriacej mu sume. Súd určí celkovú sumu trov exekútora a následne si exekútor trovy vyúčtuje voči oprávnenému s ohľadom na už zaplatený preddavok, prípadne na sumu ponechanú z vymoženej pohľadávky. Trovy exekúcie si súdny exekútor vyúčtováva vo vzťahu k súdu, ktorý správnosť vyúčtovania preskúma aj podľa obsahu spisu súdneho exekútora.
V prípade, ak v priebehu exekúcie dôjde k zámene účastníka na strane oprávneného, exekúciu vo vzťahu k novému účastníkovi vykonáva exekútor na základe pôvodného poverenia v spojení s rozhodnutím súdu o pripustení zmeny účastníkov. Nový oprávnený vstupuje do všetkých procesných práv a povinností pôvodného oprávneného, je viazaný všetkými úkonmi vykonanými pôvodným oprávneným, t. j. zložený preddavok na trovy exekúcie je súčasťou celkových trov exekúcie, o ktorých súd rozhoduje vo vzťahu k novému oprávnenému, bez ohľadu na skutočnosť kto preddavok zložil. Navyše súdny exekútor v danej veci pre pôvodného oprávneného vymohol podstatne vyššiu sumu (209,05 eura) ako pre nového oprávneného (96,72 eura).
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP).
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že povinným ich náhradu nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu Nitra pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.