Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-76S/60/2022

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: TUBEX SLOVAKIA, s.r.o., Partizánska 87, 966 81 Žarnovica, IČO: 36 634 280, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS-ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4 Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IBB-106-86-2.3/P-B24,25-22 zo dňa 17.05.2022 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa 30. 05. 2022, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Administratívne konanie a napadnuté opatrenie

1. Žalovaný vykonal v období od 16.03.2022 do 17.05.2022 u žalobcu a na Inšpektoráte práce Banská Bystrica podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). O výsledku inšpekcie bol vyhotovený dňa 17.05.2022 protokol č. IBB-106-86-2.3/P-B24,25-22. V bode B) 1. protokolu boli uvedené zistené nedostatky, konkrétne že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16.03.2022 využíval závislú prácu 3 osôb (trvale bytom Ukrajina) na kontrolovanom pracovisku u žalobcu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa , čo bolo podľa žalovaného v rozpore s v nadväznosti na zákona o nelegálnom zamestnávaní. V protokole bolo uložené opatrenie: „Inšpektor práce v súlade s ustanovením o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ukladá zamestnávateľovi povinnosť · prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bode č. 1 protokolu a ich príčin, · doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce.“

Správna žaloba

2. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia protokolu v spojení s jeho dodatkom č. 1 z dôvodov podľa , , , a (ďalej aj len „SSP“).. Žalobca namietal, že:

- žalovaný neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladmi, ktoré žalovaný vyhotovil, konkrétne žalobcovi neboli sprístupnené ani zápisnice o výsluchu kontrolovaných osôb a zamestnancov vykonané na kontrolovanom pracovisku a žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s typológiou otázok, ktoré boli jeho zamestnancom a kontrolovaným osobám kladené;

- žalovaný začal neohlásený výkon inšpekcie;

- inšpektor využil v rámci výsluchu kontrolovaných osôb neautorizované tlmočnícke služby osoby, ktorá bola zároveň „kolegyňou“ kontrolovaných osôb, preto podľa žalobcu nebolo dostatočne zabezpečené a verifikované, že dotazované osoby porozumeli kladeným otázkam a uvedomovali si vecný a obsahový význam odpovedí; neprípustne tak bol využitý ad hoc tlmočník a nebol využitý riadny tlmočník;

- podľa žalobcu dotazovaným osobám aj zamestnancom žalobcu boli kladené sugestívne či kapciózne otázky, pričom boli zároveň kladené a zodpovedané v žalovaným vytváranej atmosfére umelého časového nátlaku a tiesne;

- žalovaný relevantným a kvalifikovaným spôsobom nereagoval na námietky žalobcu týkajúce sa kladených otázok a nekonal smerom k zhojeniu tohto pochybenia zisteného skutkového stavu, pričom žalobcovi nepredložil zápisnice o výsluchu kontrolovaných osôb a zamestnancov žalobcu a odmietol tieto výsluchy zopakovať;

- v rámci kladených otázok žalovaný používal pracovnoprávne termíny zo bez toho, aby mal aspoň predbežne zistené resp. osvedčené základné pojmové obsahové znaky právneho vzťahu medzi žalobcom a jeho obchodným partnerom Maxin's Quality Services, s.r.o. a kontrolovanými osobami;

- žalovaný opomenul, že všetkým kontrolovaným osobám ako živnostníkom bol udelený prechodný pobyt na účel podnikania, preto ak by s nimi žalobca uzatvoril pracovný pomer resp. iný pracovnoprávny vzťah, porušoval by o pobyte cudzincov a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o pobyte cudzincov“), pričom tieto skutočnosti žalovaný nevzal do úvahy;

- podľa žalobcu protokol má charakter individuálneho správneho aktu (opatrenia), ktorým boli žalobcovi ukladané určité povinnosti v zmysle výrokovej časti protokolu, avšak ich plnenie bude predstavovať zároveň výslovné a vedomé naplnenie hypotézy § 82 ods. 2 písm. j) zákona o pobyte cudzincov;

- protokol nepredstavuje správno-právne rozhodnutie ale je nevyhnutné, aby ako jedna z foriem opatrenia orgánu verejnej moci obsahoval náležité odôvodnenie úvah, ktoré orgán verejnej správy viedli k záverom uvádzaným v protokole o to viac, že protokol obsahuje uloženie záväzných a vynútiteľných povinností voči žalobcovi;

- aj keď nejde o správne konanie a podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov na výkon inšpekcie práce bez ďalšieho nevzťahuje, žalobca mal za to, že v súlade s dostupnou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia Správneho poriadku na tie parciálne úseky výkonu inšpekcie práce, ktoré neboli osobitným zákonom o inšpekcie práce upravené odlišne od Správneho poriadku, resp. neboli upravené vôbec, na rozdiel od príslušného režimu Správneho poriadku. Podľa prvá veta platí, že na konanie podľa , , a , , i) a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. V nadväznosti na to je potrebné podľa žalobcu zdôrazniť, že žalovaný v rámci vyvodzovania záverov v protokole neinterpretoval dostatočne správne a kompletne ustanovenie zákona inšpekcie práce, pretože podľa žalobcu znenie ustanovenia neobsahuje rozhodujúcu gramatickú príslovku, ktorá by zakladala taxatívnu konštrukciu daného ustanovenia, vzhľadom k čomu nemožno rozumne dospieť k záveru, že výpočet inšpekčných konaní, na ktoré sa použijú predpisy Správneho poriadku, je taxatívny. Podľa žalobcu nemožno prijať záver o tom, že na predmetnú inšpekciu práce vykonávanú podľa nemožno aplikovať predpisy Správneho poriadku. V prípade sa podľa názoru žalobcu nejedná o negatívne vymedzenie pôsobnosti inšpekčných konaní, na ktoré sa použije Správny poriadok, ale ide o pozitívne vymedzenie týchto konaní, ktorých výpočet nie je taxatívny, a preto je možno dôvodne dospieť k tomu, že Správny poriadok je možné aplikovať aj na rozsiahlejšiu typológiu konaní ako tá, ktorá je uvedená v ;

- žalovaný nesprávne vyhodnotil právny vzťah založený medzi žalobcom a spoločnosťou Maxin's Quality Services, s.r.o. v podobe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb a právny vzťah založený medzi

kontrolovanými osobami a spoločnosťou Maxin's Quality Services, s.r.o. na základe objednávky na dodanie služieb - prijatia objednávky - dodania služieb - fakturovania ceny služieb;

- žalovaný nesprávne posúdil znaky závislej práce: - skutočnosť, že samostatne zárobkovo činná osoba vykonáva nejakú zárobkovú činnosť pod dohľadom/koordináciou, ešte nijako nedefinuje vznik predpokladov závislej práce. Žalovaný nesprávne, kapciózne a formalisticky nastoľuje otázky za používania pojmu „práca“ alebo „pracovný“, pričom mu musí byť zrejmé, že ide o pojmy všeobecnej povahy a bežne používané v hovorovej reči ako pre pracovný výkon tak aj pre akýkoľvek iný výkon (súkromný lekár, manažér, živnostník a pod.). Ukladanie pokynov dotazovaným osobám nepreukazuje znak závislej práce, pretože ukladanie pokynov je typické naprieč rozsiahlym množstvám typológie obchodnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré sú upravené v (napr. zmluva o dielo, mandátna zmluva a pod.). Žalobca ako objednávateľ vykonáva kontrolnú činnosť plnenia výkonu služby vo vzťahu ku kontrolovaným osobám, pričom jej jeho oprávnením túto vykonávať ako ex post tak aj priebežne a kedykoľvek. Koordinačnú komunikáciu osôb na strane žalobcu ako objednávateľa a dotazovaných osôb nemožno vysvetľovať izolovane. Participácia dotazovaných osôb vo výrobných priestoroch žalobcu mala výlučne obchodnoprávny rozmer, čomu svedčí aj skutočnosť vyplývajúca z výpisu zo živnostenského registra, ktorý má povahu verejnej listiny, a to, že dotazovaným osobám svedčí status samostatne zárobkovo činnej osoby. „Samostatnosť výkonu činnosti živnostníkov“ bolo potrebné relevantne hodnotiť vo vzťahu k spoločnosti Maxin's Quality Services, s.r.o. ako k obchodnému partnerovi živnostníkov a hodnotenie tejto samostatnosti vo vzťahu k spoločnosti žalobcu bolo irelevantné, nesprávne a celkom zbytočné, nakoľko je nesporné, že živnostníci boli účastní realizácie prác na mieste výkonu kontroly z dôvodu, že prostredníctvom ich činnosti plnila spoločnosť Maxin's Quality Services, s.r.o. svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi;

- inšpektorát práce prekročil svoju pôsobnosť tým, že realizoval prieskum dodržiavania právnych predpisov na úseku živnostenského podnikania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

3. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že zápisnice o podaní informácií boli k dispozícii k nahliadnutiu počas celého oboznámenia sa s obsahom protokolu a splnomocnená prokuristka žalobcu nepožiadala o nahliadnutie do týchto zápisníc ani o vyhotovenie ich kópií. Žalovaný poukázal na ustanovenie s tým, že predmetom výkonu inšpekcie bola okrem iného kontrola dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, žalobcovi preto nebola vopred oznámená prítomnosť inšpektorov práce, nakoľko mohol byť oznámením prítomnosti inšpektora práce negatívne ovplyvnený výkon inšpekcie. Žalovaný postupoval v súlade so v záujme negatívne neovplyvniť samotný výkon inšpekcie práce s ohľadom na osobitnú povahu jej zamerania. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia súdov vo vzťahu k použitiu neautorizovaného tlmočníka, tak tieto sa vzťahujú na správne konanie. Otázky kladené dotazovaným fyzickým osobám mali jednoduchú vetnú skladbu a tlmočila ich koordinátorka, ktorá im bežne tlmočí pokyny počas pracovných zmien, kladené otázky boli štandardné a kladené tak, aby bolo možné posúdiť, či ide o závislú prácu. Podanie informácií kontrolovanými fyzickými osobami bolo realizované formou zápisníc o podaní informácie, čo bolo uskutočnené zákonným spôsobom v súlade s , pričom na konanie podľa sa neaplikuje Správny poriadok, čo vyplýva z . Inšpektori postupovali zaužívaným spôsobom a pri vyhotovení zápisnice o podaní informácií išlo najmä o fakty v rámci výkonu činnosti a nie o právny názor kontrolovaných fyzických osôb. Dotazované osoby mali dostatočný časový priestor pre svoje odpovede a inšpektori práce na nich nevyvíjali tlak. Bol im vytvorený priestor oboznámiť sa so zápisnicami po výpovediach a všetky dotazované osoby svojím podpisom do zápisnice potvrdili, že porozumeli poučeniu a inšpektorom práce poskytli pravdivé informácie. Pokiaľ žalobca poukazoval na účel pobytu štátnych príslušníkov tretej krajiny, tak pokiaľ chcel žalobca využívať závislú prácu fyzickej osoby - štátneho príslušníka tretej krajiny, mal povinnosť založiť pracovný pomer s osobou, ktorá spĺňa zákonné požiadavky na jeho založenie v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Žalovaný nenútil žalobcu uzatvárať pracovný pomer s dotazovanými osobami, čo je zrejmé aj zo samotnej nariaďovacej časti protokolu, v zmysle ktorej bolo žalobcovi podľa uložené prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bode č. 1 protokolu a ich príčin a doručiť o tom správu do 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie. Protokol bol vyhotovený v súlade so a obsahuje všetky predpísané náležitosti. Výkon inšpekcie práce vrátane vyhotovenia protokolu resp. dodatku k protokolu o výsledku inšpekcie práce sa riadi zásadne a výnimku upravuje ustanovenie tohto zákona,

kde sú taxatívne vymenované prípady, kedy sa aplikuje Správny poriadok. Takýto prípad napríklad predstavuje situácia, keď inšpektorát práce rozhoduje ako správny orgánu o uložení pokuty v správnom konaní, ktoré nasleduje resp. môže nasledovať po ukončení výkonu inšpekcie práce, kde protokol je jedným z podkladov pre správne konanie. Ďalej žalovaný poukázal na to, že vychádzajúc z rozhodovacej činnosti súdov je protokol o výsledku inšpekcie práce preskúmateľný správnym súdom len v rozsahu uložených opatrení, pretože len tieto sa môžu dotknúť subjektívnych práv žalobcu a správny súd pri tomto type konania nie je skutkovým súdom. Z ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva, že by sa jednalo iba o exemplifikatívny výpočet, ktorý by obsahoval zákonodarcom zaužívané príslovky ako napr. najmä, a podobne. Z dôvodovej správy zákona tiež nie je zrejmý úmysel zákonodarcu koncipovať uvedený výpočet ako príkladný. V prejednávanej veci podľa žalovaného išlo o závislú prácu s tým, že v mnohých prípadoch výkonu práce na základe živnosti sa jedná o formu zastretého pracovnoprávneho vzťahu, kedy je pre obchodnú spoločnosť výhodnejšie zabezpečovať predmet svojej činnosti na základe zmluvných občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych vzťahov, nakoľko nie je potrebné za tieto fyzické osoby odvádzať žiadne odvodové povinnosti, fyzické osoby potom nemajú nárok na žiadnu dovolenku, zabezpečenie stravovania a iné nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Podľa žalovaného boli naplnené znaky závislej práce

- nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca + práca podľa pokynov zamestnávateľa, osobný výkon práce, v mene zamestnávateľa, práca vykonávaná v určenom pracovnom čase a iné znaky závislej práce. Žalovaný súhlasil s tvrdením žalobcu, že nie je oprávnený preskúmavať dodržiavanie právnych predpisov podľa živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ale v tomto prípade neprekročil právomoc zverenú mu , keď hodnotil, či boli kumulatívne splnené znaky závislej práce predpokladané v .

Vyjadrenie žalobcu

4. V podaní zo dňa 08.03.2023 označenom ako „Oznámenie o existencii rozhodovacej administratívno- právnej praxe funkčne nadriadeného orgánu“ žalobca poukázal na rozhodovaciu činnosť Národného inšpektorátu práce ako odvolacieho orgánu v konaniach, v ktorých bola vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt nelegálneho zamestnávania.

Posúdenie veci správnym súdom

5. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

6. Správny súd nariadil verejné vyhlásenia rozhodnutia vo veci na deň 31.07.2024, nakoľko účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie a ani správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo vec potrebné prejednať na pojednávaní. Následne správny súd dospel k záveru, že v zmysle záverov veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vyslovených v uznesení sp. zn. zo dňa 04.12.2023 nie sú vo veci splnené procesné podmienky pre prieskum protokolu resp. v ňom uloženého opatrenia, preto zrušil nariadené verejné vyhlásenie rozhodnutia a správnu žalobu žalobcu podľa odmietol ako neprípustnú.

7. Podľa a ; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa ; Na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,

9. Podľa ; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa ; Správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

11. Podľa ; Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa ; Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. Podľa v znení platnom a účinnom do 31.12.2022; Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a).

14. Podľa 12 ods. 2 v znení platnom a účinnom do 31.12.2022; Na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený a) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov, c) nariadiť, aby prítomné osoby ihneď opustili priestory, v ktorých je bezprostredne ohrozená ich bezpečnosť a zdravie, d) zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávanie činností a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím, e) zakázať používanie motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise,

f) zakázať prácu tehotných žien, matiek do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacich žien, fyzických osôb mladších ako 18 rokov veku a iné práce a činnosti, ak sa vykonávajú v rozpore s osobitnými predpismi, g) nariadiť zachovanie pracoviska alebo jeho časti v pôvodnom stave až do skončenia vyšetrovania alebo zadokumentovať stav pracoviska alebo jeho časti, h) nariadiť vykonanie meraní, kontrol, skúšok a iných úkonov potrebných na výkon inšpekcie práce, i) nariadiť zverejnenie informácií podľa osobitných predpisov na mieste u zamestnávateľa obvyklom a voľne prístupnom, j) podať návrh na začatie konania o 1. odobratí oprávnenia, osvedčenia, dokladu, preukazu alebo povolenia podľa § 6 ods. 1 písm. d) a e) a § 7 ods. 3 písm. d) a e), 2. uložení zákazu činnosti podľa § 7 ods. 3 písm. j) a ods. 8 písm. b), 3. uložení pokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu, k) ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitného predpisu.

15. Podľa a v znení platnom a účinnom do 31.12.2022; (1) Protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. (2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

16. Podľa v znení platnom a účinnom do 31.12.2022; Inšpektorát práce uloží pokutu a) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za 1. porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, 2. vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, od 300 eur do 33 000 eur, b) zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za 1. závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v od 1 000 eur do 200 000 eur, . nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa až i) od 300 eur do 100 000 eur.

17. Podľa v znení platnom a účinnom do 31.12.2022; Na konanie podľa , , a , ísm. d), , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.

18. Správny súd poukazuje na zásadnú časť uznesenia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.12.2023, v ktorom bolo uvedené : Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu podľa o inšpekcii práce v znení účinnom do 20. júla 2020 ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený na základe . Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.

19. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia (odseky 16. a 17.) vyplýva, že opatrenia podľa sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval Správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa , samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle . Opatrenie, ktorým sa podľa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“ bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania je aj posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve a ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.

20. Najvyšší správny súd pripustil prieskum opatrení uložených v protokole za určitých okolností (ods. 18). Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na , ale svojim obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa až j) . Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa v zmysle v spojení s .

21. V zmysle uvedených záverov potom všeobecné opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce nie sú v zásade spôsobilým predmetom prieskumu podľa , pretože ide o opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. O takto formulované opatrenie išlo aj v preskúmavanej veci, keď navyše je v protokole uvedené, že inšpektor práce ukladá opatrenie podľa a nie podľa , pričom podľa inšpektor práce v protokole navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom : prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. Žalobcovi bolo v prejednávanej veci v protokole uložené opatrenie prijať opatrenia na odstránenie zistených

porušení predpisov uvedených v bode č. 1 protokolu a ich príčin a doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Text uvedeného opatrenia zodpovedá textu právneho predpisu v a nejde o opatrenie podľa , ktorým by inšpektor práce nariaďoval odstránenie zistených nedostatkov. Ide o opatrenie všeobecnej povahy, ktorým sa žalobcovi uložila povinnosť dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov. Žalobcovi nebola uložená ani konkrétna povinnosť založiť pracovnoprávny vzťah s konkrétnymi kontrolovanými zamestnancami.

22. Žalobcovi teda nebolo uložené ani opatrenie podľa , tak ako to bolo vo veci, v ktorej bol prijatý smerodajný záver pre prieskum týchto opatrení vo veci riešenej veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.12.2023. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery ďalšieho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.04.2024 (odsek 28.), v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že pokiaľ bolo uložené opatrenie podľa , ktoré podľa obsahu má podobu všeobecnej povinnosti na prijatie nešpecifikovaných opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a procesnú povinnosť doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení, pričom nesplnenie týchto povinností nie je ničím sankcionovateľné ani vymožiteľné, tak takéto povinnosti nemôžu priamo zasahovať do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle a ako procesné opatrenia nie sú preskúmateľné správnym súdom podľa . Z ustanovenia zákona inšpekcie práce, na ktoré poukazoval najvyšší správny súd v tomto rozhodnutí, vyplýva, že inšpektorát práce môže uložiť pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, za nesplnenie povinnosti uloženej opatrením podľa až j) od 300 eur do od 100 000 eur. Žalobcovi v prejednávanej veci bolo taktiež uložené opatrenie všeobecnej povahy, ktoré zo strany žalovaného nie je vymožiteľné a nesplnenie tohto opatrenia nie je ničím sankcionovateľné, pretože za jeho nesplnenie nemožno uložiť ani pokutu podľa .

23. Protokol z inšpekcie práce predstavuje jeden z podkladov, z ktorého môže žalovaný vychádzať pri ukladaní pokuty pri vyvodzovaní administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt nelegálneho zamestnávania ( ), avšak sám osebe protokol a v ňom uložené opatrenie nepredstavujú taký individuálny správny akt, ktorým by bolo priamo zasahované do práv, povinností alebo právom chránených záujmov žalobcu v zmysle . V protokole konštatovaný záver môže byť v rámci riadneho administratívneho konania o vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti za správny delikt prehodnotený, či úplne vyvrátený ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou. Rozhodnutie o vyvodení administratívnoprávnej zodpovednosti je samostatným správnym aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, pričom v rámci tohto rozhodnutia (a aj v rámci jeho prípadného súdneho prieskumu) môže byť skúmané, či žalobca kontrolované osoby skutočne nelegálne zamestnával, nakoľko v konaní o vyvodení zodpovednosti za správny delikt musí byť preukázaný samotný skutkový dej. Závery z protokolu o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nie sú pre žalovaného záväzné v tom zmysle, že by ich musel prevziať do rozhodnutia o správnom delikte. Tiež sa nemení právny vzťah medzi žalobcom a dotknutými fyzickými osobami (ktoré mal nelegálne zamestnávať), pretože vydaním protokolu sa medzi nimi nezakladá pracovnoprávny vzťah. Protokol je v tomto prípade len aktom predbežnej, resp. procesnej povahy, ktorým nemôže dôjsť k zásahu do práv žalobcu, pretože sa jeho vydaním nemení právne postavenie žalobcu.

24. Uložené opatrenie v podstate len všeobecne žalobcovi ukladá prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov, ale nijako sa nemení právne postavenie žalobcu. Žalobca uviedol, že mu boli uložené určité povinnosti v zmysle výrokovej časti protokolu a že ich plnenie bude predstavovať zároveň výslovné a vedomé porušenie zákona o pobyte cudzincov tým, že má založiť pracovnoprávny vzťah s fyzickou osobou, ktorá má udelený prechodný pobyt na účely podnikania a pre vykonávanie inej činnosti ako podnikanie bude potom dotknutým fyzickým osobám hroziť administratívne vyhostenie, teda podľa žalobcu žalovaný ho núti porušiť zákon o pobyte cudzincov. V tomto smere ale opatrenie žalobcovi uložené nebolo. Žalobca v správnej žalobe konkrétne neuviedol, že bude zasiahnuté do jeho subjektívnych práv a že by bol obmedzený vo výkone svojej podnikateľskej činnosti. Správny súd si je vedomý toho, že v čase podania správnej žaloby nemohol žalobca predpokladať uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.12.2023 a to, aký dôraz bude

toto uznesenie klásť na vymedzenie námietok o zásahu do subjektívnych práv v dôsledku uložených opatrení. Správny súd ale po vyhodnotení v tejto veci uloženého opatrenia nedospel k takému záveru, že by z uloženého opatrenia vyplývali pre žalobcu konkrétne povinnosti, ktoré by mal plniť a ktoré by svojím obsahom predstavovali niektoré z opatrení podľa s tým, že by toto opatrenie bolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu.

25. Žalobca v správnej žalobe namietal aj vyhodnotenie jednotlivých znakov závislej práce a uvádzal argumentáciu, prečo tieto znaky závislej práce neboli naplnené a namietal, že nebol dostatočne zistený skutkový stav. Správny súd vo vzťahu k týmto námietkam žalobcu poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.03.2024, v ktorom najvyšší správny súd uviedol, že už v predchádzajúcej judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR bol pri preskúmavaní protokolu zreteľne vymedzený predmet súdneho prieskumu, keď možnosť prieskumu bola obmedzená len na časť Opatrenia. Teda v žiadnom prípade nie je možné v rámci prieskumu protokolu preskúmavať, či skutkové zistenia identifikované pri výkone inšpekcie, ktoré sa premietli do časti protokolu Zistené nedostatky, boli reálne, respektíve či boli dostatočne preukázané.

26. Keďže správny súd dospel k záveru o nespôsobilosti súdneho prieskumu, nie sú splnené procesné podmienky konania a v tomto rozhodnutí správneho súdu nie je priestor na meritórne zodpovedanie žalobcových námietok. Správnemu súdu sa na záver ale žiada ešte uviesť, že nie je správna argumentácia žalobcu o tom, že inšpektori mali pri niektorých úkonoch vykonaných v rámci inšpekcie práce postupovať podľa Správneho poriadku. So žalobcom prezentovaným výkladom ustanovenia sa nemožno stotožniť. Podľa v znení platnom a účinnom do 31.12.2022 na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného je zrejmé, že sú vymedzené tie ustanovenia , pri aplikácií ktorých sa má postupovať podľa Správneho poriadku. V prípade, že by bolo úmyslom zákonodarcu neuviesť v uvedenom ustanovení uzavretý počet prípadov, na ktoré sa Správny poriadok vzťahuje, bola by použitá iná gramatická formulácia tohto zákonného ustanovenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 08.08.2018, v zmysle ktorých protokol o zisťovaní príčin pracovného úrazu predstavuje podklad pre rozhodnutie, ktorým sa predbežne vyhodnocuje zistený skutkový stav, oboznamujú sa dôkazy a zamestnávateľovi sa v ňom ukladajú neodkladné opatrenia, ktoré je povinný prijať na odstránenie zistených nedostatkov. Vykonávanie šetrenia inšpektorov, ako aj postup pri vyhotovovaní protokolu sa neriadi ustanoveniami o správnom konaní, má preto neformálny charakter, upravený osobitným predpisom, v tomto prípade . Protokol (s prípadným dodatkom) teda obsahuje len predbežné zistenia, z ktorých následne vychádza ďalšie konanie, napr. konanie o uložení pokuty. Až toto následné konanie sa riadi správnym poriadkom, v ktorom má účastník procesné práva predkladať návrhy na ďalšie dokazovanie a preukazovať zníženie svojej miery zavinenia, napr. neplnením povinnosti iných zodpovedných osôb. K neohláseniu inšpekcie správny súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. Z tohto zákonného ustanovenia preto vyplýva pre inšpektorov oprávnenie vykonať inšpekciu aj bez predchádzajúceho oznámenia.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel správny súd k záveru, že v predmetnej veci má v protokole uložené opatrenie charakter opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom súdnictve podľa . V dôsledku uvedeného správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol podľa .

28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

29. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( a , a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačnú sťažnosť treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.