Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/65/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Y., ul. V. č. XX, vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, so sídlom Y., ul. E. č. XX, proti povinnej: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. č. XXX, pre vymoženie sumy 839,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 25. februára 2013 č. k. -13, takto

rozhodol:

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením zo dňa 25. 02. 2013 č. k. -13, vydaným vyšším súdnym úradníkom, exekúciu zastavil. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal.

Konštatoval, že pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým sa dňa 09. 11. 2007 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 5279/07. Oprávnený svoj návrh podložil rozhodcovským rozsudkom zo dňa 12. 07. 2007, sp. zn. SR 4538/07, ktorý vydal Mgr. Martin Krakovský, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 011909* zo dňa 27. 11. 2007.

Súd pri skúmaní podmienok konania zistil, že návrh na vykonanie exekúcie je nedôvodný v plnom rozsahu, nakoľko nároky z neho plynúce vychádzajú z listiny, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom.

V prvom rade súd uviedol, že rozhodovacia prax súdov je jednotná v názore, že v každom štádiu konania je exekučný súd povinný zaoberať sa aj tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok, je exekučný súd povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Pritom nie je viazaný účinkami rozhodnutia v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko zo spomínaného ustanovenia je zrejmé, že účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov konania a teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodnutia, nakoľko akýkoľvek rozhodcovský rozsudok, resp. uznesenie, nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci.

Exekúciu možno vykonať len na základe rozhodnutia, ktoré je vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. Neodstrániteľným nedostatkom vykonateľnosti rozhodnutia je to, ak bolo vydané orgánom, resp.

osobou bez právomoci konať a rozhodovať vo veci. V predmetnej veci nebola uzavretá rozhodcovská zmluva v zákonom požadovanej písomnej forme.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere č. 5370871 zo dňa 31. 01. 2007, predmetom ktorej je poskytnutie úveru vo výške 16.000,- Sk a povinnosť povinnej vrátiť úver spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 9.060,- Sk v pravidelných siedmych mesačných splátkach po 3.580,- Sk.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodca pri posudzovaní podmienok konania vychádzal z rozhodcovskej doložky, ktorá sa nachádza v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

Podľa súdu konanie pred rozhodcovským súdom možno začať iba v prípade, ak zmluvné strany platne uzavrú rozhodcovskú zmluvu buď vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky k zmluve. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie sporu medzi zmluvnými stranami, ku ktorému môže v budúcnosti dôjsť, rozhodcom. Rozhodca pritom vystupuje v konaní ako súkromná osoba, na ktorú zmluvné strany delegovali právomoc rozhodnúť ich spor. Rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike, upravuje zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý je pre rozhodcu alebo rozhodcovský súd záväzný.

Základnou povinnosťou rozhodcovského súdu je už v štádiu začatia konania skúmať otázku svojej právomoci. V prípade, ak rozhodca prehliadne túto svoju povinnosť, má nasledujúce konanie vadu, v dôsledku ktorej nemôže z takéhoto rozhodcovského konania vzísť akýkoľvek spôsobilý vykonateľný exekučný titul. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať vo veci je daná okrem negatívneho výpočtu konaní ( o rozhodcovskom konaní, ďalej len „zákona o rozhodcovskom konaní“) aj platnou rozhodcovskou zmluvou, ktorá má formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Zákonnou podmienkou platnosti rozhodcovskej zmluvy je písomná forma a podpis zmluvných strán. Exekučnému súdu neprislúcha rozhodovať o neplatnosti rozhodcovskej doložky, môže však posúdiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré vydal rozhodcovský súd bez právomoci konať vo veci samej.

Z citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní (§ 4 ods. 1, 2, § 6a, § 17, § 21 ods. 1) je nepochybné, že na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej formy a to pod následkom neplatnosti tejto zmluvy. Zákon zároveň bližšie konkretizuje, čo je potrebné považovať za zachovanie písomnej formy. Platne možno rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. ).

Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby, naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Rozhodcovská doložka bola v danom prípade obsiahnutá takmer na konci textu všeobecných obchodných podmienok. Je preto sporné, či mala povinná vôbec vedomosť o tom, že zároveň uzatvára aj ďalšiu samostatnú zmluvu s oprávneným. Tento ako tvorca formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok mal v rámci odbornej starostlivosti dbať o to, aby neboli žiadne pochybnosti o vôli druhej zmluvnej strany uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Tým, že rozhodcovskú doložku obsiahol do spleti iných všeobecných ustanovení, vyvstáva otázka, či aj on určite mienil uzatvoriť dvojstranný právny úkon s povinnou a text doložky vo všeobecných obchodných podmienkach nie je len návrhom na uzatvorenie zmluvy ( ). Nič na tom nemení ani doložka v zmluve o úvere, podľa ktorej dlžník vyhlasuje, že súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto z nich nemožno vyvodiť, že účastníci by v nich uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Oprávnenému nič nebránilo, aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny záväzok účastníkov, zahrnul do samotnej zmluvy o úvere a dal klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola

rozhodcovská doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch. Táto písomná forma uzavretia rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

Podľa súdu rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorej prípadná neplatnosť zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa na ňu nevzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Z rovnakého princípu vychádza aj právna úprava odstúpenia od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy o úvere, ale ako samostatná zmluva má vlastný právny osud. Nie je preto možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnený obsiahol do všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

Rozhodcovská doložka je najčastejším spôsobom uzavierania rozhodcovskej zmluvy. Štandardne by sa mala doložka použiť priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie. Iba takým spôsobom sa totiž odstránia akékoľvek pochybnosti o slobodnom, vážnom, určitom a zrozumiteľnom právnom úkone zmluvných strán. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v „základnej“ zmluve uviesť odkaz na túto konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah. V danej veci nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy, preto súd v súlade s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ďalej len „Exekučný poriadok“ exekúciu zastavil, nakoľko na výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul. Absencia písomnej formy rozhodcovskej zmluvy stanovenej zákonom má za následok jej absolútnu neplatnosť, na ktorú je potrebné prihliadať ex offo.

V predmetnej veci súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. V súlade s § 200 ods. 2 Exekučného poriadku preto najprv vyzval (dňa 05. 11. 2012) súdneho exekútora na oznámenie, či si uplatňuje trovy exekúcie. Podaním zo dňa 29. 11. 2012 exekútor uviedol, že si trovy exekúcie uplatní v prípade zastavenia exekúcie. Až do právoplatného rozhodnutia súdu je totiž poverený na vykonanie exekúcie. Vyčíslenie trov exekúcie v tomto štádiu konania považoval exekútor za predčasné). Súd konštatoval, že nie je povinný oznamovať súdnemu exekútorovi dôvody, pre ktoré bude rozhodovať o zastavení exekúcie. Exekútor s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie totiž nie je účastníkom konania. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý si musí súdny exekútor riadne uplatniť, spravidla pri postúpení návrhu na zastavenie exekúcie, resp. pri podaní podnetu na zastavenie exekúcie alebo na základe výzvy súdu. Zároveň je exekútor povinný súdu predložiť špecifikáciu trov a kompletný exekútorský spis. Nakoľko si súdny exekútor aj napriek riadnej výzve súdu neuplatnil náhradu trov exekúcie, tieto nevyčíslil, nepredložil ich špecifikáciu a kompletný exekútorský spis, súd mu náhradu trov exekúcie nepriznal“.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavenie exekúcie zrušiť.

K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke oprávnený poukázal na skutočnosť, že s povinným bola uzatvorená zmluva o úvere obsahujúca nasledujúcu rozhodcovskú doložku: „Bod 17 VPPÚ obsahuje rozhodcovskú doložku, uzatvorenú podľa : „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené

a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,

b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ).

Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa oprávneného je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením (Magál, M. - Kubina, R: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). V danom prípade má spotrebiteľ kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie (podľa zákona o rozhodcovskom konaní) alebo konanie pred všeobecným súdom (podľa ). Nemožno sa preto stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu.

Prijatie takejto argumentácie by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať

rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Toto ustanovenie naviac vôbec (ako to už vyplýva aj z vyššie citovanej odbornej literatúry) neobmedzuje dodávateľa (ten sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka, t.j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd alebo na rozhodcovský orgán).

Je úplne nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle príslušnej smernice (č. 93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený záverom uviedol, že jeho pohľadávka bola uhradená v celom rozsahu platbou zo dňa 02. 03. 2009.

Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

Sudca podanému odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť, a preto v zmysle ust. (ďalej len „“) predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Vo svojom stanovisku uviedol, že podkladom pre vydanie exekučného titulu bola spotrebiteľská zmluva, v ktorej nebola platne dojednaná rozhodcovská doložka. Táto bola vopred zakomponovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úver, obsah ktorých povinný (spotrebiteľ) nemal možnosť ovplyvniť. Naviac nebola dodržaná ani písomná forma rozhodcovskej zmluvy, nakoľko táto nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Pri absencii platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc rozhodcovského súdu a potom vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom na základe ktorého nie je možné viesť exekúciu.

Zákonnosť exekučného tituluje súd oprávnený skúmať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania takže skutočnosť, že súd v tejto veci pôvodne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie neznamená, že neskôr nemôže exekúciu zastaviť, ak zistí dôvody podľa § 57 Exekučného poriadku.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania ( , Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (, Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil ( ) a to z nasledovných dôvodov:

V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že odvolacie námietky oprávneného vôbec nekorešpondujú s tým, ako okresný súd svoje rozhodnutie v prejednávanom prípade odôvodňoval.

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu z toho dôvodu, že na platnú existenciu rozhodcovskej zmluvy je potrebné splniť okrem iných aj podmienku písomnej formy a to pod následkom neplatnosti tejto zmluvy. V danom prípade bola rozhodcovská doložka obsiahnutá takmer na konci textu všeobecných obchodných podmienok. Všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán, preto z nich nemožno vyvodiť, že účastníci by v nich uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Keďže v danej veci nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej zmluvy súd v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko na výkon exekúcie chýba od začiatku spôsobilý exekučný titul.

Oprávnený v odvolaní poukazoval na to, že rozhodcovská doložka uvedená v bode 17 VPPÚ je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nemožno sa preto podľa oprávneného stotožniť s názorom súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu.

Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľbe konkrétne znamená (uzn. NS SR sp. zn. z 16. 01. 2013).

Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka bola dojednaná na vopred vytlačenom tlačive pre neobmedzený počet klientov, a teda nie individuálne s povinným spolu s riadnym poučením o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky. Absentuje poučenie spotrebiteľa o rozdieloch medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Priemerný spotrebiteľ má nielen problém porozumieť a v krátkom čase sa zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce aj z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Odvolací súd má vážne obavy, že priemerný spotrebiteľ rozsiahle zmluvné podmienky vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ani len neprečíta, ak sa k nemu vôbec pri uzatváraní zmluvy dopracuje. Ten je pritom dôležitý na zváženie dôsledkov rozhodcovskej doložky. Odvolací súd je presvedčený, že tak ako banky, aj nebankové inštitúcie majú na to prostriedky, aby

vysvetlili spotrebiteľovi vážne dôsledky rozhodcovského konania, poukázali na rozdiel a nechali sa mu za primeraných okolností rozhodnúť (porov. o platobných službách).

Krajský súd posúdil ako nedôvodnú námietku odvolateľa v tom smere, že účastníkom zmluvy je daná možnosť voľby, či sa obrátia na rozhodcovský súd alebo na riadny súd. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd nespochybňuje právne stanovisko oprávneného, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľkou dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný v čl. 17 zmluvných dojednaní. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušenia SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že priamo v predtlači Všeobecných obchodných podmienok v rozhodcovskej doložke je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol.

Skutočnosť, ktorú uvádza oprávnený v závere odvolania, že pohľadávka bola uhradená v celom rozsahu platbou zo dňa 02. 03. 2009, odvolací súd nemal ničím preukázanú. Naviac oprávnený nepodal ani návrh na zastavenie exekúcie pre zaplatenie pohľadávky v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku.

Primárnym základom záveru okresného súdu je neplatnosť rozhodcovskej doložky, ktorá následne spôsobila, že rozhodcovský rozsudok vydaný na jej základe, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , keď zistil, že oprávnený ohľadne svojho odvolania úspech nemal, ostatným účastníkom žiadne trovy v spojení s opravným prostriedkom oprávneného nevznikli. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.