Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51C-55-2013.pdf
PDF · 104.63 KB
Case nature
Area
Subarea
51C/55/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti odporcovi: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX I., zast. opatrovníčkou Y. I., S. I. U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Važecká 16, Prešov, zastúpeného JUDr. Vladimírom Babinom, advokátom so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov o zaplatenie 942,61 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 242,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 06.05.2011 do zaplatenia, z a s t a v u j e.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 700,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 06.05.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania v sume 42,- eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 7,80 eur, ktorý mu bude vrátený po právoplatnosti tohto rozsudku cestou Daňového úradu Bratislava.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 28.11.2012 domáhal proti odporcovi zaplatenia istiny 942,61 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 06.05.20101do zaplatenia, titulom neuhradenej ceny za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie od 12/2010 do 01/2011 a náhrady škody vo výške 242,32 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnými cenami mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a ich akciovými cenami, pričom výsledná suma je znížená s ohľadom na dohodnutú dobu viazanosti, počas ktorej si odporca plnil svoje záväzky riadne a včas, teda predstavuje skutočnú škodu navrhovateľa, ktorú mu odporca spôsobil tým, že získal zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej s tým, že podpisom dodatku sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby.
Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej Zmluvy o pripojení č. W. zo dňa 23.07.2004 zapožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. SIM karte bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Pri uzavretí Dodatku k Zmluve odpredal navrhovateľ odporcovi telekomunikačné zariadenie zn. Nokia E51 za kúpnu cenu 22,90 €. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytovaných služieb vyfakturovaných v období 12/2010-01/2011, čím porušil zmluvné povinnosti .
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 21.04.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ho na úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatňuje z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 06.05.2011.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 31Ro/2442/2012-35 zo dňa 17.12.2012, ktorý sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 O.s.p. dňa 11.02.2013 zrušený a súd vo veci nariadil pojednávanie.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.01.2013 vstúpil do konania na stranu odporcu vedľajší účastník. V podaní uviedol, že nenamieta uplatnený nárok navrhovateľa vo výške 700,29 €, avšak namieta uplatnenú náhradu škody a do konania vstupuje iba ohľadom samostatného nároku navrhovateľa na zaplatenie tejto náhrady škody. V tejto časti žiadal, aby súd návrh zamietol a z dôvodu opatrnosti zároveň vzniesol aj námietku premlčania. Zároveň poukázal na právoplatné rozsudky súdov v obdobných právnych veciach. Podaním si zároveň uplatnil aj náhradu trov konania.
Pred otvorením pojednávania vzal navrhovateľ späť návrh v časti istiny 242,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej od 06.05.2011 do zaplatenia a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
Súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených navrhovateľom, výsluchom účastníka a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 23.07.2004 Zmluvu o pripojení č. W. v znení jej Dodatkov, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby. Zároveň účastníci uzavreli k predmetnej Zmluve o pripojení aj dodatok, na základe ktorého navrhovateľ odpredal odporcovi telekomunikačné zariadenie zn. Nokia E51 za zľavnenú kúpnu cenu 22,90 € s tým, že odporca bude po dobu 24 mesiacov využívať služby navrhovateľa a riadne si plniť povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy.
Odporca neuhradil navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby za obdobie od 12/2010 do 01/2011 v celkovej sume 700,29 €, čím v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok porušil svoju povinnosť plniť si svoje peňažné záväzky riadne a včas. Navrhovateľ má právo na úhradu všetkých finančných záväzkov za poskytnuté služby za uvedené obdobie.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ak aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z.z o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže navrhovateľ pred začatím pojednávania, ktoré sa konalo dňa 31.05.2013, vzal návrh v časti o zaplatenie sumy 242,32 eur s príslušenstvom späť, súd v tejto časti konanie zastavil. O zastavení konania v časti zaplatenia sumy 242,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 06.05.2011 bolo rozhodnuté podľa § 96 O.s.p..
Vo zvyšnej časti návrhu týkajúcej sa navrhovateľom poskytnutých neuhradených telekomunikačných služieb za obdobie od 12/2010-01/2011 v sume 700,29 €, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd návrhu vyhovel, nakoľko vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že tento je dôvodný. Odporca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce jej z uzavretej zmluvy, čím mu voči navrhovateľovi vznikol záväzok v celkovej výške 700,29 €.
Keďže odporca sa so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľ uplatnil v súlade so zákonom.
O trovách konania v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Nakoľko navrhovateľ vzal po začatí konania návrh čiastočne späť, zavinil, že konanie sa muselo v späťvzatej časti zastaviť. S poukazom na uvedené by mal odporca nárok na náhradu trov konania v jeho späťvzatej časti. Nakoľko odporcovi v tejto časti žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil, súd mu náhradu trov konania v tejto časti nepriznal.
Iná však bola situácia v prípade vedľajšieho účastníka, ktorý si písomným podaním zo dňa 16.04.2013 v konaní uplatnil trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia.
Je pravdou, že vychádzajúc zo zásady úspešnosti boli so zreteľom na späťvzatie navrhovateľa v časti 242,32 € v prejednávanej veci splnené predpoklady na to, aby mal vedľajší účastník podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník totiž v konaní vystupoval na strane odporcu, nakoľko navrhovateľ v časti, v ktorej zobral návrh späť zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, čo vo všeobecnosti vytvára predpoklady pre priznanie náhrady trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy), na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti, či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. Nálezy ÚS ČR vo veci IV. ÚS 2777/11, tiež vo veci III. ÚS 2984/09). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v Občianskom súdnom poriadku odraz práve v znení ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti (rovnocenne) ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakladá účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom naplnené súčasne a teda iba vtedy, ak úspešnému účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) vznikli v konaní trovy, ktoré možno považovať za účelne vynaložené, súd účastníkovi môže priznať náhradu takto vzniknutých trov.
Ak preto súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. (no i podľa iných ustanovení), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, no musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia.
Správnosť vyššie uvedeného potvrdzujú aj závery doterajšej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v Slovenskej republike, no tiež Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti možno poukázať na Nález ÚS SR vo veci II. ÚS 78/03 z 9.9.2004, podľa odôvodnenia ktorého, cit. : "Samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy", pričom predmetom skúmania bolo nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie štátneho orgánu komerčným právnikom.
V prejednávanej veci vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom, konkrétne v sume 70,32 eura za dva úkony právnej pomoci.
Súd sa dôkladne zaoberal otázkou účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom však po starostlivom zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie či bránenie jeho práv, resp. práv odporcu, na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval v prejednávanej veci, a to z nasledovných dôvodov :
Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda združenie podľa § 25 z. č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (.), na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Zodpovedajú tomu totiž verejne dostupné stanovy vedľajšieho účastníka, jeho cieľové aktivity, ako aj to, že na svojej stránke umiestnil v elektronickej podobe aj viacero spravidla vzorových podaní na súd, a to napr. žaloby proti spoločnostiam Z., Z. a S. L., avšak aj vzorovú žalobu proti Ministerstvu spravodlivosti SR o náhradu škody a žalobu proti správcovi bytového domu o zdržanie sa výkonu činnosti a primerané zadosťučinenie, pričom vo všetkých týchto žalobách vedľajší účastník zadefinoval svoje procesné postavenie ako žalobca (príp. spolu so spotrebiteľom), alebo ako zástupca žalobcu - spotrebiteľa. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj O.. U. K..
Vyššie uvedené nič nemení na tom, že aj takéto združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré vzniklo práve na to, aby poskytovalo predovšetkým právnu pomoc spotrebiteľom (a jeho registrácia tým bola podmienená), sa môže v postavení vedľajšieho účastníka konania dať zastúpiť v konaní advokátom (podľa čl. 2 Ústavy to zákon združeniu nezakazuje). Náhradu za takéto zastúpenie však v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP.
Hoci už vyššie uvedené závery boli dostatočným dôvodom na to, aby súd v prejednávanej veci nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, súd zohľadnil aj ďalšie okolnosti, konkrétne okolnosti, ktoré majú pôvod v prejednávanej veci, osobitne v charaktere veci a postupe vedľajšieho účastníka v konaní.
Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu vedľajšieho účastníka prejednávaná vec predstavuje celkom jednoduchý spor, pričom naviac rovnakých (obdobných) sporoch sa vedľajší účastník zúčastňuje v mnohých iných prípadoch. O tom svedčí aj to, že ako je súdu známe z úradnej činnosti a ako to vyplýva aj z podania, ktorým vedľajší účastník vstúpil do tohto konania, na tunajšom súde (i na väčšine iných súdov v Slovenskej republike) vstúpil vedľajší účastník do množstva obdobných sporov, kde jeho konkrétna obrana spočíva v namietaní uplatnenej zmluvnej pokuty, pričom opakovane uvádza totožné argumenty, ktoré už navyše súdy v obdobných veciach použili vo svojej rozhodovacej činnosti (tieto rozsudky vedľajší účastník sám opakovane predkladá súdu spolu so svojim vyjadrením). Je preto celkom zrejmé, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v tomto konaní celkom bežnou až rutinnou záležitosťou. Naviac, vedľajší účastník už priamo v písomnom podaní, v ktorom namietol zmluvnú pokutu, si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia, ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, ktoré ešte ani nebolo súdom nariadené a navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho advokáta, vec prejednal a rozhodol. Pre úplnosť sa žiada dodať, že rovnako vedľajší účastník postupuje aj vo všetkých ďalších konaniach, v ktorých takto do konania vstúpil, pričom vo väčšine vecí splnomocnil totožného advokáta.
Za takýchto okolností potom nepochybne, tiež v spojení s už skôr uvedenými závermi, v žiadnom prípade nemožno považovať za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktorú vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom v tomto konaní.
Z uvedených dôvodov potom súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
O trovách konania vo zvyšnej časti návrhu (po späťvzatí) súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania proti neúspešnej odporkyni. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh zodpovedajúci výške uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí návrhu, t.j. v sume 42,- €.
Súd zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi za návrh v časti, v ktorej navrhovateľ zobral návrh späť v súlade s § 11 ods. 3, ods. 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Súdny poplatok za návrh zaplatil navrhovateľ celkom v sume 56,50 €, z toho suma 42,- € pripadá na súdny poplatok za tú časť návrhu, ktorá zostala predmetom konania, v ktorej navrhovateľ nevzal návrh späť. Postupujúc v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd vrátil navrhovateľovi uvedenú časť súdneho poplatku pripadajúceho na časť návrhu, v ktorej bolo konanie zastavené, po odpočítaní sumy 42,- €. Nakoľko poplatok sa navrhovateľovi vracia krátený, o sumu 1%, najmenej však 6,70 €, v danom prípade sa teda navrhovateľovi vracia krátený súdny poplatok v sume 7,80 € (zaplatený súdny poplatok 56,50 € - súdny poplatok za návrh v zostávajúcej časti 42,- € - krátená časť súdneho poplatku 6,70 €). Súd preto s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. navrhovateľovi súdny poplatok pripadajúci na časť návrhu, v ktorej bolo konanie zastavené, vrátil v sume 7,80 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutková stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.