Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_5Co-87-2013.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/87/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Profidebt Slovakia s.r.o., Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti žalovanej D. G., I. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na stane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, Košice, Sofijská 13, IČO: 42 247 268 o zaplatenie 477,89,- eur s prísl. o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Michalovce, 19C/253/2012-77 z 19.12.2012
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka.
Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi a účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu zamietol a žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal .
Zamietnutie žaloby odôvodnil § 154 ods. 1O.s.p. a § 516 ods. 1, § 559 ods. 2 Obč. zák.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že žalovaná bola v konaní úspešná, nepožadovala však trovy konania a preto jej ich nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi trovy konania nepriznal, pretože ich považoval za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne. Uviedol, že vedľajší účastník sa sám prezentuje ako inštitúcia spôsobila na ochranu spotrebiteľov aj v rámci súdneho konania , preto zo svoje podstaty má byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a nie je potrebné, aby bol zastúpený v konaní advokátom. Konštatoval, že predmetom tohto konania nie je spor, ktorý by presahoval odbornosť, na ktorú sa zameriava činnosť vedľajšieho účastníka a na ktorú bol účelovo zriadený a že jeho schopnosť vystupovať v konaní aj bez právneho zástupcu vyplýva z jeho samotných stanov, kde v ust. V je uvedené, že jeho hlavnou náplňou je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, resp. ich podpora formou vedľajšieho účastníctva. Ďalej uviedol, že nie je vylúčené, aby sa vedľajší účastník dal zastúpiť aj advokátom, tieto trovy však nemožno považovať za účelne vynaložené vzhľadom na predmet jeho činnosti a preto je tieto povinný znášať sám.
K účelnosti trov ďalej poznamenal, že vedľajší účastník v spotrebiteľských veciach často navrhuje nepriznať trovy v prípadoch tzv. „blanketárnych žalôb“ ( dokonca takéto rozhodnutia súdov už existujú). Nepriznanie trov je odôvodnené tým, že ide o žaloby právne nenáročne s rovnakým skutkovým a právnym základom, ktoré nevyžadujú ani zvýšenú pracnosť či odbornosť. Vzhľadom k tomu, že podania vedľajších účastníkov v konaniach sú taktiež „ blanketárne“ konštatoval, že spory v ktorých vystupuje vedľajší účastník nepresahujú odbornosť činnosti vedľajšieho účastníka a že pri svojej rozhodovacej činnosti musí zachovávať objektívnosť a rovnosť aj pri rozhodovaní o trovách konania bez ohľadu na to u ktorého účastníka účelnosť posudzuje. Zastával názor, že priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi je podmienené jeho aktívnym vzťahom k predmetu konania, osobným kontaktom s účastníkom a odbornou
argumentáciou vzťahujúcou sa na konkrétny prípad a jeho podania sú robené „na diaľku“, bez kontaktu s účastníkom a bez poznania jeho stanoviska k prejednávanej veci a mnohokrát aj v rozpore s vôľou účastníka.
Vedľajší účastník podal proti predmetnému rozsudku - výroku, ktorým mu nebola náhrada trov konania priznaná v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie a navrhol napadnutý výrok zmeniť, tak, že sa mu priznáva náhrada trov „odvolacieho“ konania vo výške 122,49 eur. Zároveň si uplatnil aj trovy konania v odvolacom konaní vo výške 16,11,- eur s DPH.
Tvrdil, že občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom, že úspech v súdnom konaní je spojený so schopnosťou procesnoprávneho uplatnenia hmotného práva, náklady s tým spojené sú v zásade účelné, pričom účelné a v súlade so zásadami ochrany spotrebiteľa je aby spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní, kde na strane „odporcu“ vystupuje spotrebiteľ a napomáhali uplatneniu jeho práv aj prostredníctvom kvalifikovaných advokátskych služieb, zvlášť ak na druhej strane je skúsený dodávateľ , ktorý sa dá v každej veci zastúpiť silnou advokátskou kanceláriou. Podotkol, že už len v rámci princípu rovností zbraní nie je spravodlivé vyžadovať, aby proti „navrhovateľovi“ ( ďalej žalobca), ktorý inicioval tisíce nedôvodných konaní v celej SR a je zastúpený silnou advokátskou kanceláriou, ktorá ho zastupuje v každom konaní, vystupovali iba laici združení v občianskom združení bez právneho zastúpenia a že už len vzhľadom na početnosť sporov ktoré inicioval žalobca bolo nutné na riadne chránenie práv čo najväčšieho počtu spotrebiteľov použiť aj profesionálnu zručnosť, teda právnu pomoc advokáta. Uviedol ďalej, že jeho právne zastúpenie sa javí byť vysoko efektívne, keďže žalobca uvedomujúc si riziko náhrady trov konania, často ak nezastihne spotrebiteľa a neuzavrie s ním dohodu o uznaní záväzku - ako tomu bolo aj v tomto konaní- berie späť svoje nedôvodné žaloby, pričom práve vďaka jeho kvalifikovanému zastúpeniu prostredníctvom advokáta existuje pre žalobcu hrozba trov konania a jeho ďalšieho navýšenia, ktorá ho núti minimalizovať riziko a brať späť svoje nedôvodné žaloby. Tvrdil, že ak by žalobcovi nehrozila náhrada trov konania, čakal by- ako sa to stalo už v niekoľkých prípadoch, kde vstúpil do konania neskôr - že nakoniec mu spotrebiteľ žalované plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky zaplatí. Za plne v súlade so záujmom na zvýšení ochrany spotrebiteľa považoval skutočnosť, aby nedôvodné podané žaloby proti spotrebiteľom boli čo najskôr vzaté späť, pričom tento cieľ sa dosahuje práve kvôli právnemu zastúpeniu vedľajšieho účastníka a teda jeho trovy boli jednoznačne účelne vynaložené. Citoval z nálezu ÚS sp. zn. I. ÚS 2862/07 z 5. 11. 2008 (N 189/51 SbNU 307), odst. 12) a z nálezu sp. zn. IV ÚS 2513/09 z 2.2.2010 ( N 17/56 SbNU 169) a tvrdil, že pojem účelne vynaložené náklady je nutné chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi ďalej, že v tomto prípade išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré bezprostredne súviseli s konaním (právny úkon vyjadrenie k žalobnému návrhu nepochybne takýmto úkonom je), vyjadrenie k žalobnému návrhu bolo vykonané s náležitou starostlivosťou a relevanciou ( jeho právny zástupca podal vyjadrenie ku žalobnému návrhu až po tom, čo sa dôkladne oboznámil s obsahom žalobného návrhu a jeho príloh). Uviedol ďalej, že svoje právne a skutkové posúdenie prípadu vykonal pri prvom úkone, ktorý mu patril, a práve v dôsledku tohto úkonu zobral žalobca svoju žalobu späť, a preto nebol tento úkon ani nadbytočným, jeho vyjadrenie bolo spôsobilé pozitívne ovplyvniť rozhodnutie súdu v prospech spotrebiteľa (súd nemôže sám vzniesť námietku premlčania), a teda tento úkon nebol ani nadmerný, uplatnená hodnota trov konania bola vypočítaná v súlade s Vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov č. 655/2004 Z.z., a že práve z týchto podstatných dôvodov treba považovať trovy právneho zastúpenia za nanajvýš účelné a to aj s prihliadnutím na charakter sporového procesu, v ktorom vznikli a ktorý sa vyznačuje prvkami kontradiktórnosti, že mu bol daný priestor, aby sa k veci vyjadril, chránil práva spotrebiteľa, čo aj pri prvom úkone, ktorý mu patrí, urobil. Podotkol, že pred každým vyjadrením sa k žalobnému návrhu sa musí oboznámiť so žalobou, jej podstatou, s vyjadrením žalovaného, musí uskutočniť skutkový právny rozbor a až potom pristúpi k vyjadreniu sa. Pripustil, že sa môžu zdať jeho vyjadrenia obdobné, uvedené je však zapríčinené obdobnými žalobami žalobcu, za každé vyjadrenie k žalobe nesie jeho právny zástupca plnú zodpovednosť za spôsobenú škodu, stavovskú zodpovednosť a pod. a preto ak nesie právny zástupca plnú (nie zníženú) zodpovednosť za svoje právne služby, zodpovedá tejto plnej zodpovednosti aj nárok na plnú odmenu a s tým súvisiacu aj plnú náhradu trov právneho zastúpenia. Za nesprávne považoval konštatovanie súdu, že jeho vyjadrenie bolo všeobecné, keďže konkrétne uviedol, kedy došlo k premlčaniu žalovaného nároku a taktiež ani jeho vyjadrenia neodporovali vôli spotrebiteľky, pretože tá po vysvetlení situácie, požiadala o pomoc v spore a chcela sa vyhnúť plateniu žalovanej sumy. Tvrdil, že vyjadrenie jeho
právneho zástupcu reagovalo na konkrétnu procesnú situáciu, keď žalobca v snahe zachrániť svoju pohľadávku, predložil spotrebiteľke na podpis dohodu o uznaní záväzku s predformulovanou znením, že má vedomosť o premlčaní svojho dlhu a že jeho právnemu zástupcovi sa podarilo skontaktovať so spotrebiteľkou, ktorá mu potvrdila, že nemala vedomosť o premlčanom dlhu, dokonca ani nevedela, že niečo také ako premlčanie existuje. Vzhľadom k tomu, že v konaní náležité a konkrétne argumentoval reagujúc aj na uzavretú dohodu o uznaní záväzku, ktorú považoval v celom rozsahu za neplatnú, pretože bola uzatvorená nekalou obchodnou praktikou zastával názor, že súd mal zamietnuť žalobu z dôvodu, že dohoda je neplatná, a žalobcov návrh je naďalej premlčaný. Poukázal na skutočnosť, že k otázke neplatnosti dohôd o uznaní záväzku, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom bez vysvetlenia sa vyjadrili už aj niektoré súdy a že prvostupňový súd nezdôvodnil, prečo zakomponovanie textu o vedomosti premlčaného dlhu a neozrejmenie podstatných informácii pre spotrebiteľku nepovažoval za nekalú obchodnú praktiku, tak ako to urobili už viaceré odvolacie súdy ( v súvislosti s uvedeným príkladmo uviedol niekoľko rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ktoré označil spisovou značkou a dňom rozhodnutia). Žiadal, aby si súd vyžiadal rovnopis týchto rozhodnutí, resp. dal do pozornosti fakt, že tieto rozhodnutia sú dostupné aj na stránke www.iustice.qov.sk <http://www.iustice.qov.sk> a pred rozhodnutím vo veci, ak to považuje za potrebné, sa s nimi oboznámil.
Tvrdil ďalej, že znenie stanov alebo dokonca názov združenia, ešte samo osebe, nie je vyjadrením odbornej zdatnosti členov združenia poskytovať právnu pomoc spotrebiteľom, keďže ide o stanovy, ktoré sú voľne šíriteľné na internete a ktoré si zakladajúci členovia združenia osvojili za svoje., pričom z ich znenia výslovne a ani implicitne nevyplýva, či združenie bude zastupovať spotrebiteľov „vlastným rozumom", alebo tak urobí prostredníctvom právneho zástupcu advokáta, ktorého si zvolí, čo mu právna úprava umožňuje. A v tejto súvislosti uviedol, že len jeden z členov združenia (prezident združenia) má vysokoškolské vzdelanie filozofického smeru, dvaja členovia združenia majú stredoškolské vzdelanie a že títo vykonávajú iba nenáročné, jednoduché práce, ako je napr. evidencia konaní, evidencia spotrebiteľov, získavanie kontaktu na spotrebiteľa, rozširovanie informácii o existencii združenia. A keďže právnu činnosť členovia združenia nevykonávajú - lebo nemajú na to adekvátne odborné znalosti, aby sa vyrovnali silnej advokátskej kancelárii, ktorá zastupuje navrhovateľa v každom konaní- a občianske združenie nemalo a nemá medzi svojimi členmi osoby s odbornými právnym znalosťami, nezamestnávalo a nezamestnáva takéto osoby považoval záver o tom, že občianske združenie musí mať zo svojej podstaty odborný aparát na právnu pomoc spotrebiteľom za nesprávny, neústavný a neudržateľný. Podotkol, že absurdným dôsledkom takéhoto názoru je, že vytvoriť združenie a stať sa jeho členom nemôžu iba osoby s neprávnickým vzdelaním, čo popiera ústavou zaručené právo každého, (teda aj osôb bez odborných právnych znalostí) slobodne sa združovať s inými osobami (bez odborných právnych znalostí) do občianskeho združenia takéhoto charakteru. Uviedol, že už Krajský súd v Košiciach v uznesení č.k. 11Co356/2012-68 zo dňa 21.11.2012 vyslovil, že účelnosť trov sa stotožňuje s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov konania a že nevyhnutné sú trovy, ktoré sa musia vynaložiť napr. na procesné úkony nariadené súdom, tiež potrebné na zaujatie procesného stanoviska k predmetu konania, k procesným otázkam, k vykonaným dôkazom na použitie opravných prostriedkov, pričom v zásade platí, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené a že aj v danom prípade boli trovy konania vynaložené na procesné úkony súdu, pretože súd ho vyzval na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu. Podotkol, že účelnosť úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritéria, teda či v konečnom dôsledku úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu a tak takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom boli zbytočné, napr. námietka premlčania po späťvzatí návrhu, respektíve neúčelné dvakrát zopakované vyjadrenie, ale nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom lebo v opačnom prípade by vo veciach, ktoré sa prelínajú s predmetom činnosti účastníka nebolo zabezpečené ústavné právo každého na právnu pomoc, pretože potom by sa účastník konania odmietol dať zastúpiť advokátom z dôvodu, že jeho náklady aj keď bude úspešný, nebudú nahradené, hoci mu právne zastúpenie v každom konaní Ústava SR umožňuje a garantuje, v konečnom dôsledku by mu teda takýto postup súdov v tomto bránil. Tvrdil, že ak by jeho trovy neboli účelné vynaložené, potom by neúčelné vynaložené boli aj trovy právneho zastúpenia všetkých bánk, poisťovní, vymáhačských spoločnosti, prepravných spoločností, mobilných operátorov, dodávateľov energií a iných navrhovateľov pre ktorých je charakteristické, že v oblasti svojej činnosti sa dajú zastúpiť advokátom, čo by bolo v rozpore s dennodennou realitou nielen na tomto súde ale na všetkých súdoch v Slovenskej republike. ýy s cit. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a aj Občianskym súdnym poriadkom považoval fakt, že ako riadny účastník má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od začiatku konania,
nie iba podľa náročnosti prípadu, keďže z ničoho nevyplýva, že vedľajší účastník sa nemôže dať v konaní zastúpiť advokátom. Podotkol, že ak zákon garantuje právo na zastúpenie účastníka v súdnom konaní, pochybnosť o účelnosti vynaloženia takýchto trov konania je v rozpore so zákonnou garanciou práva na zastupovanie, pričom právo vedľajšieho účastníka vstupovať do spotrebiteľských sporov je dané článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorým sa ukladá zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov, ako aj podporovať právo spotrebiteľov na informácie a na vytváranie združení na ochranu záujmov spotrebiteľov a že taktiež právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka spotrebiteľského združenia - právnickej osoby advokátom, deklaruje aj rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo dňa 22.12.2010 vo veci C279/2009. Záverom uviedol, že ak žalobca účelovo skupuje premlčané pohľadávky, ktoré sú aj v rozpore s právom, vychádzajú z neprijateľných zmluvných pokút, nie je jeden rozumný a legitímny dôvod, ho od trov konania odbremeniť, lebo inak sa nikdy neočistí trh od neprijateľných zmluvných podmienok, pretože žalobcovi alebo jemu obdobnému subjektu sa takéto konanie, trvanie na premlčanej žalobe vychádzajúcej z neprijateľnej zmluvnej podmienky ekonomicky vyplatí a bude tak robiť naďalej, pričom on sám sa vo svojej praxi stretol s desiatkami prípadov, v ktorých spotrebitelia zaplatili žalobcovi žalované nároky takéhoto charakteru a preto sú na mieste otázky ako súd zamedzí ďalšiemu podávaniu neopodstatnených žalôb, aj naďalej budú vymáhačské spoločnosti zaplavovať súdy nedôvodnými žalobami bez toho, aby riskovali náhradu trov konania a teda čie záujmy sa chránia.
Rozsudok, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správny, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ
- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť si pri účasti v konaní zást., avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl. 47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález II.ÚS78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu Slovenskej republiky), nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47 ods.2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. V prejednávanej veci nemožno urobiť záver, že zást. vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia
na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalobcovi a žalovanej žiadne trovy nevznikli.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších.
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.