Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-347-2011.pdf
PDF · 96.03 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/347/2011
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. G., H. XXXX/XX, zastúpeného opatrovníkom mestom S. G., o zaplatenie 538,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 14. júla 2011, č. k. 6C/124/2011-62, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí zvyšku žaloby, o určení zmluvnej pokuty prijateľnou a o trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 110,35 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % z 28,08 eur od 12.2.2002 do zaplatenia, z 27,17 eur od 13.5.2008 do zaplatenia, z 25,91eur od 18.3.2008 do zaplatenia, z 1,99 eur od 12.6.2008 do zaplatenia a z 27,20 eur od 16.4.2008 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň určil, že zmluvná podmienka obsahom ktorej je dojednanie zmluvnej pokuty v zmysle článku II. 2 dodatkov k zmluvám o pripojení a v zmysle článku II. bod 2.3 dodatkov je prijateľnou zmluvnou podmienkou. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 45,81 eur právnemu zástupcovi žalobcu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX a vo zvyšku žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 54 ods. 1 a § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a neprijateľnosťou absolútne neplatnej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute. Vychádzal pritom z toho, že účastníci konania uzavreli v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách Zmluvu o pripojení na telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., ktorú považoval spotrebiteľkou zmluvou. Dôvodným považoval odstúpenie žalobcu od uvedenej zmluvy v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona v spojení s článkom 6.7 písm. a) všeobecných podmienok, nakoľko žalovaný nezaplatil za odobraté služby. Nepreskúmateľným dojednaním považoval dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 427,99 eur, vzhľadom k celkovej výške pohľadávky za odobraté služby 110,35 eur, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje výšku nároku žalobcu za odobraté služby žalovaným. Dospel tiež k záveru, že zmluvná pokuta v samotnej zmluve ani vo Všeobecných obchodných podmienkach nie je určená v zmysle § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, bez uvedenia chýbajúcich kritérií o zmluvnej pokuty požadovaných citovaným ustanovením. Zmluvnú pokutu posúdil absolútne neplatným dojednaním. Výrok rozsudku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a čiastočným úspechom žalobcu v konaní, výšku 1/3 uplatnených trov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výrokom o zamietnutí zvyšku žaloby, o určení zmluvnej podmienky prijateľnou a o trovách konania, podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. alebo zmeniť tak, že žalovanému súd uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi aj 427,99 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 21.5.2008 do zaplatenia. Odvolanie odôvodnil nesprávne zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa a nesprávnym právnym posúdením, ktoré videl v tom, že súd prvého stupňa použil ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý však už v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení bol zrušený zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Mal za to, že uvedeným nesprávnym právnym posúdením veci súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože porušil základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces podľa článku 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Namietal, že predmetná zmluva o pripojení nie je formulárovým typom zmluvy, nakoľko žalovaný mal možnosť jej obsah ovplyvniť. V zmluve o pripojení zmluvná pokuta zabezpečovala ako paušalizovaná náhrada škody rozdiel štandardnej a akciovej ceny mobilných zariadení a hodnotu benefitu, ktorý žalovaný získal uzatvorením zmluvy o pripojení na dobu 24 mesiacov. Žalovaný si mohol vybrať druh mobilného telefónu sám a podľa zvoleného modelu telefónu bola rozdielna výška jeho štandardnej a akciovej ceny a teda aj zmluvnej pokuty. Žalovaný nemusel k zmluve o pripojení odkúpiť mobilný telefón, pričom zmluvná pokuta by bola automaticky znížená o jeho hodnotu. Rovnako ani benefit si nemusel v zmluve o pripojení dohodnúť, z následkom zníženia zmluvnej pokuty len na hodnotu mobilného telefónu (ak oň mal žalovaný záujem). Uviedol, že motiváciou zákazníkov pre uzavretie zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bola práce akciová cena mobilného telefónu a zvýhodnené volania a ceny mesačných programov, ktorých hodnotu musel žalobca zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. V prípade, ak by žalovaný neporušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, po uplynutí dohodnutej doby by získal mobilný telefón za zlomok jeho skutočnej ceny a výhodnejšie ceny volaní, resp. mesačných programov, oproti zákazníkom, ktorí uzatvorili so žalobcom zmluvu o pripojení bez viazanosti. Odvolateľ namietal rozpor súdu prvého stupňa medzi odôvodnením o nepreskúmateľnosti a neurčitosti zmluvnej pokuty bez bližšieho vysvetlenia a výrokom rozsudku, v ktorom presne špecifikoval ustanovenie čl. II bod 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení. Nesúhlasil ani so záverom súdu o neprimeranosti zmluvnej pokuty vo výške 427,99 eur, ktorá je nižšia než cena mobilného telefónu a benefitu, ktorá zabezpečuje zvýhodnenú cenu mobilného telefónu a benefitu vo výške 2 016,53 eur ceny volaní v prípade viazanosti. Argumentoval aj tým, že zmluvná pokuta má povahu paušalizovanej náhrady škody, v ktorom prípade žalobca nemusí preukazovať vznik škody ani jej výšku. Nesprávnym považoval porovnanie zmluvnej pokuty súdom prvého stupňa len s výškou dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby.
Žalovaný odvolací návrh nepodal a k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 v spojení a § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 202 ods. 2 O. s. p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. vo výrokoch o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 427,99 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 21.5.2008 do zaplatenia, o prijateľnosti zmluvnej podmienky a o trovách konania, zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Predmetom konania je zamietnutie zvyšku žaloby na zaplatenie 427,99 eur s príslušenstvom - 8,5% úrokom z omeškania od 21.5.2008 do zaplatenia.
Súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 427,99 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 21.5.2008 do zaplatenia z dôvodu, že podkladom jej uplatnenia je (ne)prijateľná zmluvná podmienka. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou považoval dojednanie o zmluvnej pokute v čl. II.2 a čl. II. bod 2.3 Dodatkov k zmluvám o pripojení z dôvodu nesplnenia požiadaviek v zmysle § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, bez uvedenia absentujúcej požiadavky a z dôvodu, že zmluvná pokuta niekoľkonásobne prevyšuje nárok žalobcu na zaplatenie dlžných žalovaným odobratých telekomunikačných služieb.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
V odseku 1 § 53 OZ zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. V odseku 4 § 53 je zakotvený exemplifikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľských zmluvách. Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol ich výpočet spresnený a doplnený [písm. a) až r)], a to na základe smernice č. 93/13/ES. Pojmom "neprijateľná podmienka" treba rozumieť "neprijateľné dojednanie" (ktoré tvorí obsah zmluvy), keďže tu nejde o podmienku v právnom úkone v zmysle § 36, na ktorú možno viazať vznik, zmenu alebo zánik práv či povinností. V odseku 5 sa ustanovuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Novelou (zákonom č. 575/2009 Z.z.), ktorou sa súčasne novelizoval aj Občiansky súdny poriadok a zákon o ochrane spotrebiteľa, sa do Občianskeho zákonníka doplnilo ustanovenie § 53a, podľa ktorého ak súd právoplatne rozhodne o určitej zmluvnej podmienke uvedenej či už priamo v spotrebiteľskej zmluve, alebo v prílohe k zmluve, že je neplatná, nesmie ju dodávateľ viac používať ani vo vzťahu k iným spotrebiteľom a musí ju zo svojich zmlúv (resp. z príloh) vypustiť. Nevzťahuje sa to len na podmienky s rovnakým (doslovným) znením, aké bolo predmetom súdneho rozhodnutia, ale na všetky podmienky, ktorých význam (podľa nášho názoru dôsledok) je taký istý, ako tej zmluvnej podmienky, o ktorej súd rozhodol, že je neplatná. Rovnakú povinnosť má dodávateľ aj v tom prípade, ak súd rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia, náhrade škody alebo o primeranom finančnom zadosťučinení v dôsledku podmienky, ktorá bola neplatná. Takéto rozhodnutie súdu však vždy predpokladá najprv rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 O. s. p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia (znenie od 1.3.2010).
Z ustanovenia odseku 3 vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť na návrh aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu, sú: musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo i právne spočíva v spotrebiteľskej zmluve, žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie podľa § 3 ods. 5 a § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Keďže výrok o neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve môže byť prijatý na návrh aj bez návrhu, potom jeho prijatie bez návrhu len reflektuje procesnú realitu (nedostatok návrhu) v situácii, v ktorej by návrh na takú neprijateľnosť bol tak či onak úspešný. V odseku 4 tohto ustanovenia sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a OZ uviedol vo
výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takého výroku je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Túto povinnosť na základe takého výroku môže uplatniť každý spotrebiteľ dotknutý podmienkou opísanou vo výroku takého rozsudku. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedená v zmluve so žalobcom, pretože na iný skutkový základ pre takýto výrok niet v zákone opory. Či ide o podmienku s rovnakým významom, bude pri prípadnom jej uplatňovaní otázkou procesného dokazovania.
V danej veci súd prvého stupňa dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dojednanej v zmluve o pripojení na telefónne číslo XXXXXXXXXX z 25.10.2007 v článku II.2 a článku II. bod 2.3 Dodatkov k zmluvám o pripojení, týkajúcich sa zmluvnej pokuty, ktorú považoval neplatnou. Uvedený záver vyplýva z odôvodnenia rozsudku, s ktorým však nekorešponduje výrok rozsudku v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p. a § 53a Občianskeho zákonníka, v ktorom prípade súd na základe záveru o neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti, je povinný výslovne uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Z výroku rozsudku súdu prvého stupňa však vyplýva, že vyššie uvedenú zmluvnú podmienku, dojednanú v dodatkoch zmluvy v príslušných článkoch, určil prijateľnou (nie neprijateľnou). Výsledkom zistenia neplatnosti niektorej zmluvnej podmienky (zmluvného dojednania), obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach, je určenie tejto konkrétnej, svojim znením identifikovanej zmluvnej podmienky, neplatnou z dôvodu neprijateľnosti. Na základe výslovného uvedenia zmluvnej podmienky neplatnou z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, súd neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.
Súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi (dodávateľovi) plnenie titulom zmluvnej pokuty vo výške 427,99 eur s príslušenstvom bez určenia neplatnou výslovne uvedenej zmluvnej podmienky obsiahnutej v článku II.2 a v článku II. bod 2.3 Dodatkov k zmluve o pripojení z 25.10.2007. Na základe uvedeného rozporu dospel odvolací súd k záveru, že výrok rozsudku o určení prijateľnosti (nie neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti) zmluvnej podmienky nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a uvedený záver, pretavený do tohto výroku, nevyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. Výsledkom vykonaného dokazovania potom nezodpovedá ani výrok o zamietnutí časti žaloby o zaplatenie 427,99 eur s príslušenstvom z dôvodu zmluvnej pokuty dojednanej v spotrebiteľskej zmluve, keďže zmluvná podmienka, na základe ktorej bol nárok žalobcom uplatnený, nebola určená výslovne neplatnou.
Odôvodnenie rozsudku o zamietnutí časti žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 427,99 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 21.5.2008 do zaplatenia, nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O. s. p., nakoľko ho súd prvého stupňa odôvodnil len neprijateľnosťou dojednanej zmluvnej podmienky pre rozpor s ustanovením § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nepomerom výšky zmluvnej pokuty a výšky nezaplatených služieb, bez bližšieho zdôvodnenia svojho myšlienkového procesu. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, v čom je dojednanie o zmluvnej pokute v rozpore s uvedenými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a dôvod porovnania práve výšky zmluvnej pokuty a dlhu za nezaplatené služby.
Konanie súdu prvého stupňa pretavené do rozhodnutia a jeho odôvodnenia je tak zaťažené vadou nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia spočívajúcou v čiastočnom neodôvodnení rozhodnutia v otázke určenia (ne)platnosti zmluvnej podmienky, vo výroku rozsudku navyše výslovne neuvedenej a v otázke zániku nároku na zmluvnú pokutu, ktorý záver nemožno vyvodiť žiadnou možnou interpretáciou vykonaného dokazovania.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A), Komisie (napr. Stanovisko vo veci E. R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nasúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu ním odníma možnosť konať pred súdom.
Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred súdom prvého stupňa v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa nezdôvodnil neplatnosť výslovne identifikovanej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute a neodôvodnil neprisúdenie zmluvnej pokuty. Pre tento nedostatok dôvodov je konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok dôvodov).
Odvolací súd postupujúc podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí zvyšku žaloby, o určení zmluvnej podmienky prijateľnou a v závislom výroku o trovách konania (§ 212 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.