Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-77-2013.pdf
PDF · 87.6 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa Gamalift, s. r. o., so sídlom Čiližská 38, 821 07 Bratislava, IČO: 35 927 747, proti odporcovi Zdenko Dvorský, podnikajúci pod obchodným menom Zdenko Dvorský, miesto podnikania Mládežnícka 33, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 37 591 452, o zaplatenie sumy 390,-- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 390,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 25. 02. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti úroku z omeškania návrh zamieta.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 23,-- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 86,04 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ si návrhom zo dňa 01. 08. 2012, v spojení s podaním zo dňa 13. 09. 2012, uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 390,-- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15. 01. 2011 do zaplatenia. Uviedol, že navrhovateľ je podnikateľom zaoberajúcim sa prenájmom pracovných plošín. V období od 20. 01. 2011 do 21. 01. 2011 a od 24. 01. 2011 do 25. 01. 2011 prenajal navrhovateľ odporcovi pracovnú plošinu GENIE GS 26-46 podľa objednávky odporcu. Za prenájom plošiny vystavil navrhovateľ odporcovi dňa 01. 02. 2011 faktúru č. 211002 na sumu 390,-- Eur splatnú dňa 14. 01. 2011. Pretože odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ aj právo na úrok z omeškania.
Súd vydal vo veci dňa 17. 09. 2012 platobný rozkaz č.k. 63Rob 322/2012-15, ktorý uznesením č.k. 63Rob 322/2012-34 zo dňa 21. 03. 2013 zrušil z dôvodu, že vydaný platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 31. 05. 2013, na ktorý navrhovateľ (právny zástupca) svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania.
Odporcovi bola zásielka s predvolaním na termín pojednávania určený na deň 31. 05. 2013 doručená dňa 30. 04. 2013, a to postupom podľa § 48 ods. 3 O.s.p., teda doručovaním na adresu miesta podnikania zapísanú v živnostenskom registri. Spolu s predvolaním bol odporcovi doručený aj opis návrhu a prílohy pripojené k návrhu a súčasne bol odporca uznesením č.k. 64Cb 77/2013-49 zo dňa 19. 04. 2013
vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a aby v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súčasne bol odporca v predmetnom uznesení poučený, že ak nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. V predvolaní bol odporca ďalej poučený, že v prípade, že sa nedostaví na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, k návrhu a prílohám sa písomne nevyjadrí, hoci ho súd na to vyzval a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, môže súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, do začatia pojednávania svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, k návrhu a prílohám sa žiadnym spôsobom nevyjadril.
Podľa § 153b ods. 1 O.s.p. ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v ods. 2, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
Podľa § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak
a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa ods. 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomnej nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa § 153b ods. 3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa ods. 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.
Podľa § 157 ods. 4 O. s. p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol.
Odporca sa na termín pojednávania určený na deň 31. 05. 2013 nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, keďže mal viac ako 5 dní času na prípravu na pojednávanie. V predvolaní bol odporca súčasne poučený, že ak sa na pojednávanie nedostaví, môže súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Odporca sa žiadnym spôsobom nevyjadril k návrhu a prílohám k návrhu, ktoré mu boli doručené dňa 30. 04. 2013 postupom podľa § 48 ods. 3 O. s. p. spolu s predvolaním na termín pojednávania a uznesením č. k. 64Cb 77/2013-49 zo dňa 19. 04. 2013, ktorým mu súd uložil povinnosť, aby sa k veci vyjadril a súčasne bol poučený, že ak túto povinnosť nesplní, môže súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 31. 05. 2013 žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Skutkový základ tvrdený navrhovateľom a vyplývajúci z predložených listinných dôkazov súd v časti o zaplatenie istiny považoval za nesporný, keď pre posúdenie dôvodnosti nároku navrhovateľa je potrebné tejto v časti aplikovať ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v spojení s § 663, § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže medzi účastníkmi konania došlo pri ich podnikateľskej činnosti konkludentným spôsobom k uzatvoreniu zmluvy o nájme, predmetom ktorej bola pracovná plošina a potom, ako navrhovateľ odporcovi túto vec prenechal, aby ju v období od 20. 01. 2011 do 21. 01. 2011 a v období od 24. 01. 2011 do 25. 01. 2011 užíval, odporca si nesplnil povinnosť uhradiť nájomné.
Potom, keďže v rovnakom čase boli súčasne splnené všetky podmienky ustanovené v § 153b ods. 2 O. s. p., rozhodol súd o nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny rozsudkom pre zmeškanie a návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel. v celom rozsahu vyhovel.
Zostávajúca časť nároku navrhovateľa uplatneného v tomto súdnom konaní je z titulu úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, keď navrhovateľ si uplatnil právo na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 390,-- Eur od 15. 01. 2011 do zaplatenia.
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd potom zistil, že nájomné navrhovateľ fakturoval odporcovi daňovým dokladom - faktúrou č. 211002 zo dňa 01. 02. 2011, keď v predmetnom daňovom doklade je konštatované, že daňová povinnosť odporcu vznikla dňa 25. 01. 2011 a súčasne je na konštatovanom daňovom doklade uvedený dátum splatnosti 14. 01. 2011.
Súd ďalej zistil, že elektronickým podaním zo dňa 25. 01. 2011 odporca zasielal navrhovateľovi identifikačné údaje potrebné k vystaveniu daňového dokladu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, ani neoznačil alebo nepredložil dôkazný prostriedok preukazujúci skutočnosť, že medzi účastníkmi konania došlo k dohode, že odporca zaplatí navrhovateľovi nájomné ešte pred odovzdaním predmetu nájmu navrhovateľom odporcovi, pričom v zásade, ak čas platenia nájomného nie je dohodnutý, platí sa nájom mesačne pozadu (§ 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd potom pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa v časti úroku z omeškania vychádzal z toho, že deň, resp. lehota na splnenie záväzku odporcu uhradiť nájomné nebola riadne určená, teda úroky z omeškania sa stali splatnými uplynutím 30 dní od poskytnutia plnenia navrhovateľom odporcovi, keďže doručenie daňového dokladu - faktúry bolo v konaní sporné a keďže doba nájmu skončila dňa 25. 01. 2011, kedy súčasne odporca elektronicky poskytol navrhovateľovi identifikačné údaje pre vystavenie daňového dokladu - faktúry, počítal súd lehotu 30 dní na splatnosť úroku z omeškania od dátumu 25. 01. 2011, na základe čoho priznal navrhovateľovi právo na úrok z omeškania od 25. 02. 2011. Súd súčasne považoval za preukázané, že úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zodpovedá zákonnému postupu určenia výšky úroku z omeškania v čase vzniku omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z..
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie 390,-- Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 25. 02. 2011 do zaplatenia vyhovel a v prevyšujúcej časti týkajúcej sa doby omeškania návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov konania proti odporcovi. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 23,-- Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 86,04 Eur s DPH za právne zastúpenie navrhovateľa zástupcom Consilior Iuris, s. r. o. Bratislava, IČO: 47 231 157, v mene ktorého konal konateľ - advokát JUDr. Michal Kemka za 2 úkony právnej služby po 43,02 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd), k tomu režijný paušál 2x 7,63 Eur a 20 % DPH v sume 14,34 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby odporca povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia alebo z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Proti výroku rozhodnutia o čiastočnom zamietnutí návrhu a proti výroku rozhodnutia o trovách konania je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.