Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_18C-88-2013.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/88/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti odporcovi: N. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, o zaplatenie 554,45 Eur s prísl.,
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 554,45 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 554,45 Eur od 01.01.2012 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,- Eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 14.11.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 15.11.2012, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 554,45 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s navrhovateľom uzavrel zmluvu, na základe ktorej poskytol odporcovi kreditnú kartu so schváleným úverovým limitom. Odporca svoje povinnosti neplnil.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty; obchodné podmienky; výpis z kartového účtu a upomienky.
Na základe uvedeného súd nariadil pojednávanie na deň 31.05.2013, na ktoré predvolal navrhovateľa a odporcu. Na pojednávanie sa nedostavil nikto. Súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu za súčasného splnenia zákonných podmienok v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty; obchodné podmienky; výpis z kartového účtu a upomienky.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z predloženej zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty mal súd zistené, že navrhovateľ a odporca platne uzavreli túto zmluvu dňa 22.02.2011, predmetom ktorej bolo poskytnutie úverového limitu formou poskytnutej kreditnej karty.
Zo zmluvy vyplýva, že pred jej uzavretím navrhovateľ skúmal finančnú situáciu odporcu a jeho schopnosti splácania.
Z predložených výpisov z kartového účtu odporcu vyplýva, že odporca túto kreditnú kartu využíval a čerpal z poskytnutého úverového limitu.
Podľa definície pojmu „Karta“ v zmysle Obchodných podmienok ide o personalizované zariadenie, ktoré umožňuje držiteľovi karty prístup k finančným prostriedkom poskytnutým Bankou formou úverového limitu.
Podľa definície pojmu „Úverový limit“ v zmysle Obchodných podmienok je maximálna výška, do ktorej je možné realizovať všetky transakcie použitím hlavnej karty a dodatkovej karty.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporca neuhrádzal dlžnú sumu, a to ani na základe zaslanej upomienky, preto vyzval odporcu na predčasné splatenie dlžnej sumy a kreditnú kartu zablokoval.
K 31.12.2011 predstavovala pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi sumu 554,45 Eur, čo vyplýva aj z predložených listín.
Podľa definície pojmu „Blokovaná karta“ v zmysle Obchodných podmienok ide o kartu, ktorú nie je možné určitý čas používať, čím je znemožnené uskutočňovanie transakcií.
Uvedené tvrdenia vyplývajú z predložených listín, a to predovšetkým z výpisov z kartového účtu.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah.
Podľa § 1 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods.3 zák.č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie sú
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace,
q) úver, ktorého účelom je financovanie sústavného poskytovania služieb alebo dodávanie
tovaru rovnakého druhu, ktorý spotrebiteľ spláca počas poskytovania služieb alebo
dodávania tovaru formou splátok.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd posúdil uzavretú zmluvu ako spotrebiteľskú.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Odporca bol v konaní nečinný.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené.
Celková pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi predstavuje sumu 554,45 Eur.
Uvedené vyplýva z predložených listín.
Navrhovateľ listom zo dňa 18.11.2011 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy, keďže neuhradil povinnú minimálnu splátku v stanovenej lehote jej splatnosti.
Súd mal taktiež preukázané, že navrhovateľ listom zo dňa 19.12.2011 vyzval odporcu na predčasné splatenie dlžnej sumy vzhľadom na to, že odporca neuhradil povinnú minimálnu splátku ani v dodatočnej lehote v zmysle článku 5 bod 17 Obchodných podmienok.
Keďže odporca si nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, dostal sa do omeškania.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, a to ani na výzvu navrhovateľa, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úroky vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z priznanej sumy od nasledujúceho dňa po vyčíslení dlžnej sumy. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd zároveň poukazuje na to, že z predložených listín vyplýva, že odporca bol vyzývaný navrhovateľom na zaplatenie dlžnej sumy viacerými výzvami, avšak dlžnú žalovanú sumu nezaplatil.
Súd vykonané dôkazy hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci, pričom tvrdenie navrhovateľa súd nemal nikým a ničím spochybnené. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia mal súd nesporne preukázané uplatňované právo navrhovateľa, a preto súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že v konaní nebol spochybnený právny základ žalobou uplatnenej pohľadávky a tak súd rozhodol na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné a súd nemal o ich pravdivosti pochybnosti a tak súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil aj trovy konania.
Súd rozhodol o trovách konaniach v zmysle § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 33,- Eur.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.