Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/36/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.05.2013 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného Ľ. X., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zákona, takto

rozhodol:

obžalovaný Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom F., X. Č..XXX,

j e v i n n ý ,

že

dňa 10.05.2011 v presne nezistenom čase v meste F. okr. D. zámerne vylákal od J.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., S. XXXX/XX finančné prostriedky a to tým spôsobom, že jej prisľúbil zadováženie osobného motorového vozidla presne nezistenej značky, na základe čoho mu ona dala v čase, keď sa osamotení nachádzali v priestoroch jej bytu na adrese jej trvalého bydliska sumu 950 €, avšak toto osobné motorové vozidlo jej nezadovážil a ani nemienil, pritom motorové vozidlo si zadovážil sám a peniaze jej nevrátil a preto ho opakovane telefonicky a osobne vyzývala, aby jej vrátil poskytnuté finančné prostriedky, kde jej dal po čiastkach do dnešného dňa sumu 265 € a tým spôsobil J.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., S. XXXX/XX škodu vo výške 685 €,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 1 Tr.zákona s použitím ust. § 38 ods. 2,3 Tr.zákona, § 36 písm. d/ Tr.zákona, § 46 Tr.zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr.zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa je obvinený p o v i n n ý nahradiť poškodenej J.. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., S. XXXX/XX škodu vo výške 685,- €.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 20. 03. 201 obžalobu na obvineného Ľ. X. pre prečin podvodu podľa 221 ods. 1 na tom skutkovom základe, že tento dňa 10. 05. 2011 v presne nezistenom čase v meste F., okres D. zámerne vylákal od J.. H. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., S. XXXX/XX finančné prostriedky a to tým spôsobom, že jej prisľúbil zadováženie osobného motorového vozidla presne nezistenej značky, na základe čoho mu ona dala v čase, keď sa osamotení nachádzali v priestoroch jej bytu na adrese jej trvalého bydliska sumu 950,- Eur, avšak toto osobné motorové vozidlo jej nezadovážil a ani nemienil, pritom motorové vozidlo si zadovážil sám a peniaze jej nevrátil a preto ho opakovane telefonicky a osobne vyzývala, aby je vrátil poskytnuté finančné prostriedky, kde jej dal po čiastkach do dnešného dňa sumu 265 Eur a tým spôsobil J.. H. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., S. XXXX/XX škodu vo výške 685,- Eur.

Dňa 27. 03. 2013 bol vo veci zákonnou sudkyňou vydaný trestný rozkaz, ktorým bol obvinenému uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov, s určením skúšobnej doby v trvaní 12 mesiacov. Obvinenému bola zároveň uložená povinnosť podľa nahradiť poškodenej škodu vo výške 685,- Eur.

Proti uvedenému trestnému rozkazu podal odpor obvinený s odôvodnením, že „vie doložiť nejaké papiere k prípadu na hlavnom pojednávaní".

Hlavné pojednávanie bolo vo veci vykonané dňa 28. 05. 2013. Na toto sa riadne dostavili a boli vypočutí obžalovaný Ľ. X., poškodená J.. H. U. a navrhnutá svedkyňa J.. F. J..

Obžalovaný Ľ. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti nevinný. Pripustil, že poškodená mu dala peniaze, alebo nebolo to 950,- Eur, ale 880,- Eur a bolo to za sexuálne služby, ktoré jej poskytoval. Peniaze mu poškodená dala len tak, pričom neboli dohodnutí, že by jej ich obžalovaný musel vrátiť, neexistovala žiadna zmluva o pôžičke. Peniaze mu poškodená dala niekedy v máji, udialo sa tak v jej byte, kde boli sami, dolu v aute ho čakal kamarát, ktorý videl, že má peniaze v hotovosti. V tom čase si obžalovaný kúpil auto Renault Megan, ktoré si kúpil z väčšej časti z peňazí, ktoré mu dala poškodená a sčasti zo svojich. Auto si však kupoval pre seba. Na otázku prokurátora, prečo si myslí, že poškodená chce peniaze naspäť, uviedol, že poškodená mu peniaze dala zrejme preto, aby s ňou obžalovaný aj naďalej udržiaval sexuálny pomer a keď sa tento rozhodol to ukončiť, chcela peniaze späť. Poškodená bola obžalovaným posadnutá, začala vyvolávať kamarátom, rodičom, s ktorými obžalovaný býva. Obžalovaný s poškodenou komunikoval buď cez telefón, ale väčšinou cez sociálne siete, keď komunikácia medzi nimi prebiehala takým spôsobom, že on napísal, že potrebuje peniaze (napríklad preto, lebo ide večer do mesta), na čo mu poškodená odpísala, aby prišiel, mali spolu sex a ona mu zaplatila dohodnutú sumu. Bolo to už aj za tri eurá, päť eur, ale ak to má uviesť v priemere, tak mu poškodená platila od 0 do 200,- Eur. Poškodená vedela, že obžalovaný si chce kúpiť nové auto a peniaze, teda sumu 880,- eur mu dala len tak, bez povinnosti jej ich vrátiť, zrejme preto aby s ňou obžalovaný zostal, resp. ďalej udržiaval sexuálny pomer. Nebola však žiadna dohoda o tom, že by mal auto kúpiť pre poškodenú, alebo že by si auto mali kupovať spoločne. Pripustil, že následne s odstupom času mu poškodená dala podpísať zmluvu o pôžičke na sumu 950,- Eur. Bolo to, keď prišiel za ňou, v aute mu dala podpísať zmluvu, pričom on od nervov na zmluvu napísal tri krížiky, ale svojím podpisom už zmluvu nepodpísal. Pripustil, že poškodenej začal už aj postupne splácať uvedenú sumu, presnú sumu však uviesť nevedel. Na preukázanie tej skutočnosti, že auto ktoré si kúpil bolo kupované pre neho, o čom poškodená mala vedieť, predložil krátkou cestou súdu prepis komunikácie z web stránky www.pokec. sk medzi účastníkmi pod prezývkami „xian2" a „juliana1". Uvedené bolo založené do spisu.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala poškodená J.. H. U.. Vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, keď uviedla, že obžalovaného pozná ako svojho bývalého žiaka, bola a je sním v kontakte cez sociálne siete. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že poškodená chce kúpiť auto, táto sa na neho obrátila, pretože jeho strýko mal aj autoservis a chcela pomôcť s kúpou auta niekým, kto sa v autách aj vyzná, preto sa dohodli, že obžalovaný auto pre ňu kúpi. Na konkrétnej značke dohodnutý neboli, bolo niekoľko typov,

ktoré prichádzali do úvahy, napr. Citroen alebo Peugeot, malo to byť auto jazdené, aby jej nebolo ľúto, keby ho náhodou rozbila. O tomto sa obžalovaným rozprávali v priebehu mesiaca apríla a mája 2011, ale konkrétne sa na tom, že obžalovaný kúpi pre poškodenú auto dohodli vtedy, keď obžalovaný prišiel do školy, asi za bratom a tu sa na chodbe stretli a rozprávali. Obžalovaný jej potom následne zavolal a povedal, že má prisľúbené auto, ale potrebuje hneď sumu 950,- Eur, aby ho mohol hneď kúpiť, resp. vyplatiť, lebo to bola dobrá kúpa. Poškodená mu tieto peniaze odovzdala v hotovosti v jej byte, kde sa za ňou obžalovaný osobne prišiel. Na druhý deň sa poškodená od kolegu dozvedela, že obžalovaný na novokúpenom aute hneď havaroval. Bezprostredne na to mu volala, lebo chcela vedieť, či je v poriadku a tiež, čo je s autom. Tu on uviedol, že auto rozbil, treba na ňom niečo opraviť či vymeniť a tiež potreboval peniaze aj na poistku. O tieto opätovne požiadal poškodenú. Po týchto skutočnostiach poškodená obžalovanému uviedla, že nech si teda takéto auto nechá, ale že bude chcieť peniaze naspäť. Keď obžalovaný peniaze nevracal a naťahovalo sa to neprimerane dlhú dobu, rozhodla sa, že mu dá podpísať zmluvu o pôžičke, ktorú si pripravila sama podľa vzoru z internetu. Túto predložila obžalovanému dňa 15. 07. 2012 v aute, pričom mu vysvetlila, že vrátenie peňazí sa neprimerane predlžuje, že poškodená chce byť krytá a mať nejakú istotu, že jej obžalovaný peniaze vráti a že to bude dobré aj pre neho, nakoľko vrátenie peňazí je formou postupných splátok. Toto sa obžalovanému veľmi nepáčilo, na zmluvu najprv napísal tri krížiky a keď sa ho poškodená opýtala, či sa nevie normálne podpísať, načarbal na zmluvu nečitateľný podpis, pričom sa poškodenej posmešne opýtal, či chce vidieť aj jeho občiansky. Poškodená uviedla, že obžalovaný v súčasnosti popiera, že by nejakú zmluvu o pôžičke skutočne podpísal, ale hneď ako bol predvolaný na políciu na výsluch upozornil na to, že podpis na zmluve o pôžičke nie je jeho, pritom ešte ani nevedel, k čomu má vypovedať. Poškodená pripustila, že medzi ňou a obžalovaným došlo i k sexuálnemu pomeru, pričom sa tak stalo asi tri či štyrikrát. Okrem toho boli v kontakte cez telefón a sociálne siete. Absolútne odmietla, že by za takéto intímne stretnutia obžalovanému platila akúkoľvek finančnú čiastku. Je pravdou, že obžalovaný ju niekoľkokrát požiadal o požičanie menších súm, maximálne do 100,- Eur, keď niečo potreboval, tieto však vždy vrátil. Sám obžalovaný dokonca poškodenej navrhol, že svoj dlh voči nej splatí formou sexuálnych služieb, čo ona odmietla. Až keď obžalovanému povedala, že nárok na vrátenie svojich peňazí bude riešiť právnou cestou a že pôjde na políciu, tak jej obžalovaný povedal, že keď tak urobí, bude tvrdiť, že mu za sex platila a že ju takýmto spôsobom zničí.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala svedkyňa J.. F. J.. Uviedla, že je kolegyňou a zároveň kamarátkou poškodenej U.. Táto sa jej zdôverila, že si chce kúpiť auto a neskôr jej aj povedala, že na to oslovila Ľ. X., pričom bola rada, že jej s tým pomôže nejaký chlap, niekto kto sa v autách vyzná. Navyše, svedkyňa mala od poškodenej vedomosť o tom, že pokiaľ bude pre poškodenú auto kupovať priamo Ľ. X., auto malo byť o niečo lacnejšie, lebo tento má takúto možnosť. Poškodená jej povedala, že obžalovanému dala peniaze na kúpu auta, pričom na druhý deň potom sa dozvedeli, že obžalovaný havaroval. Poškodená chcela teda už nechcela nabúrané auto, chcela peniaze naspäť, snažila sa ich dostať späť asi rok, obžalovanému potom dala podpísať aj zmluvu o pôžičku, ktorú svedkyňa videla aj pred podpisom a aj podpísanú. Bolo jej jasné, že od obžalovaného nedostane celú sumu naraz. Svedkyňa uviedla, že nikdy nebola priamym svedkom rozhovoru medzi obžalovaným a poškodenou, ale videla ich komunikáciu cez sociálne siete, napríklad keď boli spolu s poškodenou na dovolenke, videla na notebooku, ako jej obžalovaný vyslovene napísal, že „dobre, veď ja ti tie éčka vrátim všetky naraz". Svedkyňa nevedela uviesť, či poškodená a obžalovaný mali nejaký bližší vzťah, o tom sa jej poškodená nikdy nezmienila a ona sa nepýtala. Poškodená však obžalovaného poznala ako bývalého žiaka, nebol to pre nich cudzí človek, dôverovala mu natoľko, že mu dala peniaze na sprostredkovanie kúpy auta.

Na hlavnom pojednávaní boli ďalej čítané listinné dôkazy v zmysle a 253 ods. 2 a to: Zmluva o pôžičke - č.l. 39 Výpis z účtu VÚB Banky č.l. 40 Lustrácie vozidiel, EKV č.l. 41 - 42 Správy č.l. 45 - 47 Odpis z registra trestov č.l. 48

Takto vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo a aj v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Trestné poriadku.

Podľa , kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa pre spáchanie prečinu podvodu vyžaduje úmyselné zavinenie. Objektom trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci; objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí na cudzom majetku malú škodu. Poškodenému sa neodníma vec proti jeho vôli, ako je to pri krádeži, ale poškodený vec sám dobrovoľne páchateľovi dá alebo dovolí, aby si ju vzal. Protiprávnosť konania páchateľa spočíva v tom, že toto odovzdanie veci je zapríčinené buď páchateľovou aktívnou činnosťou spočívajúcou v uvedení poškodeného do omylu, alebo nečinnosťou, ktorá spočíva vo využití omylu inej osoby. Škodou na cudzom majetku sa rozumie len ujma majetkovej povahy. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo nejakej inej osoby či už rozšírením majetku alebo ušetrením nákladov, ktoré by ináč boli za majetku páchateľa alebo inej osoby vynaložené. Jedná sa o neoprávnené obohatenie. Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Uvedenie do omylu môže byť spôsobené nielen konaním, ale aj opomenutím konania alebo aj konkludentným činom. Trestný čin podvodu je dokonaný obohatením sa páchateľa alebo iného, pričom medzi omylom podvádzanej osoby a obohatením musí byť príčinná súvislosť.

Na základe vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že obžalovaný naplnil všetky znaky prečinu podvodu v zmysle .

Usvedčovala ho najmä výpoveď poškodenej J.. H. U., ako aj svedkyne J.. F. J., ktorá mala vedomosť o tom, že sa poškodená obrátila s kúpou auta na obžalovaného a následne videla i podpísanú zmluvu o pôžičke, ako prísľub obžalovaného na sociálnej sieti, že poškodenej peniaze vráti.

Obaja - obžalovaný aj poškodená - zhodne uviedli, že obžalovaný od poškodenej prijal peniaze v hotovosti po tom, čo obžalovaný poškodenej oznámil, že môže kúpiť auto za sumu 950,- Eur, ale tieto potrebuje hneď, aby sa auto „nepredalo". Medzi poškodenou a obžalovaným predtým už existovala ústna dohoda o tom, že auto kúpi pre poškodenú obžalovaný, nakoľko tento sa v autách vyznal a vedel byť poškodenej v tomto nápomocný. Navyše, pokiaľ by kúpu realizoval osobne obžalovaný, mal možnosti auto (resp. autá) zohnať výhodnejšie za lepšiu cenu.

Uvedenú skutočnosť, mal súd preukázanú zhodnými výpoveďami poškodenej a svedkyne J.. Hoci medzi obžalovaným a poškodenou neexistovala žiadna písomná zmluva o sprostredkovaní kúpy, súd akceptoval i dohodu ústnu, ktorej existenciu potvrdzovala poškodená a nepriamo i svedkyňa J.. Pre platnosť právneho úkonu dohody sa obligatórne písomná forma nevyžaduje, pričom právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil ( ). Súd má za to, že obžalovaný pre svoju obranu v trestnom konaní využil práve skutočnosť neexistencie písomnej zmluvy resp. dohody o sprostredkovaní kúpy auta a využil dôveru poškodenej v jeho osobu, pričom finančné prostriedky určené na kúpu auta pre poškodenú použil pre seba, resp. na kúpu auta pre jeho osobu. Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že obžalovaný peniaze od poškodenej skutočne v hotovosti prevzal, nasledujúci deň kúpil auto a toto hneď v uvedený deň v dôsledku dopravnej nehody poškodil. K reálnemu odovzdaniu auta poškodenej ani nedošlo, pričom táto sa teda domáhala vrátenia peňazí poskytnutých na kúpu auta. Obžalovaný navyše i na hlavnom pojednávaní tvrdil, že ani nemal úmysel poškodenej auto odovzdať, nakoľko si ho kúpil sám pre seba (hoci z väčšej časti z peňazí poškodenej). To, že si bol obžalovaný vedomý svojej povinnosti peniaze vrátiť potvrdzuje tá skutočnosť, že signoval zmluvu o pôžičke a následne začal poškodenej aj postupne plniť, pričom doposiaľ vrátil sumu 265,- Eur. Obžalovaný aj poškodená zhodne uviedli, že potom, ako poškodená predložila obžalovanému predmetnú zmluvu o pôžičke, na túto obžalovaný napísal tri krížiky. Túto skutočnosť potvrdili obe strany. Naopak, podpis na zmluve obžalovaný popiera, uviedol, že tento jeho nie je. Pokiaľ by obžalovaný

mal dôvod absolútne neakceptovať svoju povinnosť peniaze vrátiť, či už čo do dôvodu alebo výšky, zmluvu o pôžičke mohol odmietnuť ako celok a nebol by ju označil ani tromi krížikmi. Signovanie zmluvy nečitateľným podpisom súd považoval za konanie účelové, za snahu obžalovaného sťažiť preukázanie riadny podpis zmluvy o pôžičke a v dôsledku toho sťažiť vymožiteľnosť práva poškodenej na vrátenie peňazí.

Pokiaľ sa týka listinných dôkazov, ktoré obžalovaný súdu predložil na hlavnom pojednávaní, k týmto súd uvádza nasledovné. Jedná sa o listiny obsahujúce prepis komunikácie na webovej stránke www.pokec.sk, pričom sa jedná o archív z roku 2011 a zobrazuje komunikáciu medzi účastníkmi označenými prezývkami xian2 a juliana1. Po predložení listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní sa s týmito samosudkyňa v krátkosti oboznámila a následne vyzvala poškodenú, aby pristúpila a k uvedenému sa vyjadrila, či by sa mohlo jednať o internetovú komunikáciu medzi ňou a obžalovaným. Zároveň samosudkyňa dotazovala obžalovaného a poškodenú, pod akým nickmi (prezývkami) vystupujú pri komunikácii na stránke pokec.sk. Odpovede obžalovaného, ako aj poškodenej sa zhodovali s prezývkami uvedenými na prepise predloženej komunikácie. Po predložení takéhoto listinného dôkazu poškodená súdu uviedla, že takýto dôkaz považuje za nedôveryhodný, nakoľko má vedomosť o tom, že obžalovaný aj s kamarátmi sa dokáže dostať na konto iného užívateľa, s kamarátmi si navzájom vymieňa prístupové heslá a sám obžalovaný jej v minulosti niekoľkokrát povedal, aby neverila všetkému, čo je na internete. Poukázala tiež na to, že obžalovaný má už administrátorom blokovaný prístup na uvedenú webovú stránku z dôvodu porušovania interných pravidiel. K listinám uviedla, že nevie, či je to odpis komunikácie práve medzi ňou a obžalovaným, tento odmietla a spochybnila.

Podľa , listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú skutočnosť vzťahujúcu sa na objasňovaný skutok, na obvineného alebo iné osoby, ktoré majú k veci vzťah.

Dôkazným prostriedkom v zmysle môže byť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci. Medzi týmito prostriedkami sú uvedené aj listiny. Listinami sa pravidla rozumejú dokumenty zachytené na papieri. Pri každej listine treba skúmať najmä to, či je pravá, neporušená, či je vo svoje pôvodnej podobe. Pochybnosti možno odstrániť porovnaním s inou originálnou listinou, prípadne pomocou znalca. Súd sa s listinami oboznamuje ich prečítaním alebo obhliadkou.

V danom prípade obžalovaný súdu predložil prepis komunikácie medzi ním a poškodenou, ktorá mala preukázať tú skutočnosť, že obžalovaný mal úmysel auto si kupovať sám pre seba a nemala to byť sprostredkovaná kúpa pre poškodenú, o čom mala byť poškodená uzrozumená. Súd však poukazuje na to, že sa jedná o prepis komunikácie medzi dvoma subjektami označenými prezývkami, získaný z archívu webovej stránky, starý dva roky. Súdu nie je známy pôvod takýchto listín, ich pravosť a hodnovernosť nebolo možné s ničím porovnať, pričom poškodená odmietala takýto dôkaz verifikovať a komunikáciu nemala za svoju, túto spochybnila. Súd tak nemohol skúmať, či je takáto listina pravá, nemal vedomosť o tom, akým spôsobom bol takýto dôkaz získaný a zabezpečený a nemohol ju stotožniť s komunikáciu na internetových stránkach, ktorá sa mala realizovať pred dvomi rokmi. Súd nemal ustálenú pravosť listiny, jej pôvod a skutočnosť, či je vo svoje pôvodnej podobe. Keďže súd nemal preukázané, či bol listinný dôkaz získaný zákonným spôsobom, takéto listiny nemali pre dané trestné konanie význam a pre rozhodnutie súd na ne neprihliadol.

Súd tak vychádzal z vykonaných dôkazov: výpovede poškodenej U., svedkyne J. (ako dôkazu nepriameho) a listinných dôkazov (zmluva o pôžičke, evidenčná karta vozidla) a obžalovaného s poukazom na vyššie uvedené dôvody uznal za vinného z prečinu podvodu podľa .

Za tento trestný čin je v zmysle ukladať trest odňatia slobody vo výmere až na dva roky. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na stupeň nebezpečnosti trestného činu (prečinu) pre spoločnosť, ako aj na možnosť nápravy a pomery páchateľa.

Súd tak prihliadol na odpis z registra trestov obžalovaného, ktorý bol ku dňu hlavného pojednávania bez záznamov. Podľa správy mesta F. bolo zistené, že obžalovaný má trvalý pobyt s rodičmi a súrodencami v byte na adrese X. XXX, pričom v komisii verejného poriadku riešený nebol. OO PZ Hriňová bolo oznámené, že obžalovaný nemá v evidencii priestupkov od roku 2008 žiadny záznam. V záznamu EŠSK - neukončení stíhaní páchatelia ku dňu 01. 02. 2013 bolo evidované meno poškodeného v dvoch prípadoch. Z uvedených listinných dôkazov vyplynulo, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, nebol priestupkovo riešený, ani súdne trestaný. Uvedené súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. § . K spáchaniu uvedeného prečinu došlo dňa 10. 05. 2011, teda v čase keď mal obžalovaný 19 rokov, teda trestný čin spáchal vo veku blízkom veku mladistvým, na čo súd prihliadol ako na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. . Obžalovanému nepriťažovalo nič. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností sa s poukazom na ust. , , znížila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, teda zo základných 24 mesiacov na 16 mesiacov. Súd tak ukladal trest odňatia slobody v takto zníženom rozmedzí trestných sadzieb, pričom vzhľadom na spôsobenú škodu a postoj obžalovaného v konaní považoval za primeraný podmienečný trest vo výmere štyroch mesiacov. Ako bolo uvedené, súd výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že v konaní ani sám obžalovaný nespochybnil, že od poškodenej prijal finančnú hotovosť bez právneho dôvodu a túto jej nesplatil do výšky 685,- Eur, súd v zmysle ust.287 ods. 1 uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej J.. H. U. škodu vo výške 685,- Eur. Súd takýto trest považoval za primeraný vzhľadom na splnenie sankčnej a prevýchovnej funkcie a neukladal žiadny z alternatívnych trestov. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný býva stále s rodičmi, nie je zamestnaný, nemá žiadny príjem a fakticky je odkázaný na starostlivosť rodičov, súd v danom prípade nezvažoval ukladanie peňažného trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 /pätnásť/ dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.