Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/149/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24, 826 03 Bratislava, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, o návrhu na obnovu konania, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave konanie o návrhu žalobcu na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.05.2013 domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým povoľuje obnovu konania podľa vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. a Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2009/KH/ R/2/054 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 09.06.2009, pretože rozsudok Najvyššieho súdu SR ako aj Krajského súdu v Bratislave je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci C-XX/XXXX.

Žalobca v žalobe uvádza, že dňa 18.02.2010 mu bol doručený rozsudok Súdneho dvora vo veci C-XX/ XXXX Slovenská sporiteľňa, ktorým Súdny dvor rozhodol o prejudiciálnych otázkach Najvyššieho súdu SR.

V danom prípade žalobca podáva návrh na obnovu konania včas, t.j. v trojmesačnej lehote.

Najvyšší súd SR položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky v konaní sp. zn. vo veci podaného odvolania Protimonopolného úradu SR proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2010 sp. zn. v právnej veci Slovenská sporiteľňa proti žalobcovi.

Uvedené konanie sa týkalo už aj právoplatne rozhodnutej veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), nakoľko v obidvoch veciach bolo preskúmavané rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu SR č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu SR č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 09.06.2010, alebo vzťahu k rôznym účastníkom dohody, žalobcom.

Na základe rozhodnutia Súdneho dvora žalobca uvádza, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú priamo v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora, a vyhodnotenie irelevantnosti otázky „legálneho podnikania“ spoločnosti o fungovaní U. úradom a Radou úradu je daný prípad, tak ako je uvedené v napadnutých rozhodnutiach, bolo správne a súladné s čl. 101 Zmluvy Európskej únii.

Z rozsudku Súdneho dvora možno vyvodiť taktiež nesprávnosť záverov súdov aj v iných otázkach, konkrétne ide o nesprávny záver krajského súdu ohľadne nevyhodnotenia dopadov dohody na trh a teda neunesenia dôkazného bremena úradom. Žalobca poukazuje na bod 17 rozsudku Súdneho dvora kde sa priamo uvádza, že ak ide o cieľovú dohodu, je zohľadnenie jej účinkov úplne nadbytočné, a teda pre konštatovanie zákazu takejto dohody a jej sankcionovanie irelevantné.

Vzhľadom na to, že rozsudky Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR sú v rozpore s európskym právom, kde výklad Súdneho dvora k článkom ZFEÚ je záväzný a ide o hlavné dôvody, pre ktoré krajský súd zrušil rozhodnutie Rady úradu spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, existujú dôvody pre obnovu konania. Zároveň je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že pri otázkach výkladu článkov ZFEÚ majú národné súdy možnosť obrátiť sa na Súdny dvor a podľa čl. 267 ZFEÚ ak sa otázka týkajúca sa výkladu zmlúv, alebo aktov orgánov Európskej únie položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánov, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Najvyšší súd týmto pochybil, keď sa neobrátil s návrhom na predbežnú otázku na Súdny dvor EÚ k výkladu čl. 101 ods. 1 ZFEÚ.

Z pripojeného súdneho spisu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. vo veci žalobcu Československá obchodná banka, a.s. proti žalovanému Protimonopolný úrad Slovenskej republiky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa 19.11.2009 súd zistil, že došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa , , , pretože konanie Československej obchodnej banky a ostatných bánk bolo potrebné posudzovať ako protisúťažné konanie bez ohľadu na to, či ich konanie smerovalo voči reálnemu alebo potencionálnemu subjektu na trhu. Podľa vysloveného názoru súdu dôležitá je skutočnosť, či konania bánk smerovalo voči subjektu, ktorý podniká na území Slovenskej republiky a preto používal ochranu podľa zákona na svoje podnikanie alebo konal nelegálne, a bolo preto právom bánk, t.j. Československej obchodnej banky eliminovať túto nepovolenú činnosť subjektu za účelom ochrany svojich klientov a svojho dobrého mena. Iná otázka je posúdenie závažnosti porušenia zákonov Slovenskej republiky zo strany spoločnosti U. CZ, a.s. a následne trest za toto porušenie, ktoré nie je v kompetencii žalobcu a ani ostaných bánk. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave 3S XX/XXXX- XXX zo dňa XX.XX.XXXX Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozhodnutím zo dňa 19.05.2011.

Z pripojeného spisu je zrejmé, že v prejednávanom prípade súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovaného na základe opravného prostriedku podľa druhej hlavy piatej časti upravujúcej rozhodovania o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa vety prvej , pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR opravný prostriedok nie je prípustný.

Žalobca sa domáhal obnovy konania podľa , keďže mu bol doručený rozsudok Súdneho dvora vo veci C-XX/XXXX Slovenská sporiteľňa, ktorým Súdny dvor rozhodol o prejudiciálnych otázkach Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky v konaní vedenom pod sp. zn. vo veci podaného odvolania Protimonopolného úradu SR proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.09.2010 sp. zn. v právnej veci žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. proti žalovanému Protimonopolný úrad SR. Žalobca uvádza, že uvedené konanie sa týka už aj právoplatne rozhodnutej veci (sp.zn. Najvyššieho súdu SR ), nakoľko v obidvoch veciach bolo preskúmavané rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2009/KH/R/2/054 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu SR č. 2009/KH/1/1/030 zo dňa 09.06.2009, ale vo vzťahu k rôznym účastníkom dohody, žalobcom.

Právna úprava správneho súdnictva je obsiahnutá v piatej časti , a k ostatným častiam má povahu lex specialis, kde ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti sa v zmysle vety

prvej použijú primerane. veta druhá zároveň upravuje prípustnosť opravných prostriedkov (či už riadnych alebo mimoriadnych) v jednotlivých typoch konaní vo veciach správneho súdnictva, pričom opravný prostriedok v správnom súdnictve je prípustný len vtedy, ak je to ustanovené v piatej časti .

Ak by zákonodarca mal v úmysle v správnom súdnictve pripustiť použitie mimoriadnych opravných prostriedkov, takúto možnosť by zakotvil v piatej časti Tento postup možno odôvodniť tým, že správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí, ktoré boli vydané v rámci administratívneho postupu (v prípade konaní o žalobách sa musí jednať o rozhodnutie právoplatné, spravidla vydané správnym orgánom druhého stupňa až po využití prípustných opravných prostriedkov) v rámci kontroly sú stavy orgánov verejnej správy.

Primeranosť použitia ustanovení štvrtej časti je potrebné aplikovať v súvislosti s procesným postupom súdu pri konaní o opravnom prostriedku (odvolaní), ktorého prípustnosť výslovne vyplýva z piatej časti , keďže odvolacie konanie nie je v piatej časti komplexne upravené ( uznesenie NS SR sp. zn.8Sžo/34/2012 zo dňa 23.05.2013).

Podľa , ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú potom zachované.

Podmienky konania nie sú dané z dôvodu, že nie je prípustný návrh na obnovu konania, na základe čoho Krajský súd musel konanie zastaviť podľa v spojení s vety prvej

Súd dáva do pozornosti ust. veta tretia , podľa ktorého proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR opravný prostriedok nie je prípustný. To znamená, že proti uzneseniam a rozsudkom Najvyššieho súdu SR zásadne nie je prípustný žiaden riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Nie je prípustné odvolanie, dovolanie, obnova konania ani mimoriadne dovolanie.

Vzhľadom na ust. v spojení s veta prvá a veta tretia súd konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa s použitím vety prvej , nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.