Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/43/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: E. J., bytom H., E. č. XXX/X, proti odporcovi: E. R., bytom U., H. č. XX, súdom ustanovený opatrovník nebohému S. R., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H., T. B.. XXX/XX, o určenie otcovstva k mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, o nesúhlase odporcu na pripustenie do konania vedľajšieho účastníka O. R., bytom T. B. XX, H., o odvolaní O. R., bytom T. B. XX, H., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. C. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. januára 2013, č.k. -40, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol, že vedľajšie účastníctvo na strane odporcu vedľajšieho účastníka O. R. nepripúšťa s tým, že doručením písomného oznámenia O. R. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v predmetnej veci súd o návrhu navrhovateľky na určenie otcovstva k maloletej J. rozhodol rozsudkom dňa 26.11.2012 tak, že určil otcovstvo nebohého S. R. k maloletej J.. Proti rozsudku vyhlásenému na pojednávaní sa všetci účastníci výslovne vzdali práva podať odvolanie, čo potvrdili podpismi do súdnej zápisnice. Dňa 07.12.2012, v čase medzi vyhlásením rozsudku a jeho doručením účastníkom, písomným podaním žiadal prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník O. R., aby súd pripustil jej osobu a osobu jej syna T. R. do konania ako vedľajších účastníkov z dôvodu obrany záujmov nebohého S. R., keďže sa v súčasnosti vypracovávajú ďalšie znalecké posudky na DNA, na základe ktorých bude možné objektívne zistiť otcovstvo nebohého S. R.. Vedľajší účastník O. R. žiadosť na výzvu súdu zo dňa 19.12.2012 doplnil tak, že vstúpili spolu s vedľajším účastníkom T. R. do konania na stranu odporcu. Súd oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručil účastníkom, pričom odporcovi aj s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na stranu odporcu. Dňa 18.01.2013 došlo súdu odvolanie vedľajších účastníkov proti rozhodnutiu vo veci samej. Odporca v písomnom vyjadrení podanom osobne na súde dňa 23.01.2013 oznámil, že nesúhlasí so vstupom vedľajších účastníkov do konania. V konaní o určenie otcovstva, keďže ide o sporové konanie, vedľajšie účastníctvo je prípustné, ak vedľajší účastník, ktorý vstupuje do konania na stranu jedného z účastníkov konania má právny záujem na jeho výsledku. Pred skúmaním právneho záujmu vedľajšieho účastníka je podľa názoru súdu potrebné prihliadnuť na procesné úkony účastníka konania, na stranu ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil, a predovšetkým na štádium, v ktorom sa konanie nachádza. Vedľajší účastník oznámil vstup do konania v čase (07.12.2012), keď už vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom vyhláseným za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali odvolania a rozhodnutie nebolo ešte doručené všetkým účastníkom konania. Hoci k účinnému doručeniu rozsudku v tejto veci došlo až po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, odvolacia lehota účastníkom konania ani nezačala plynúť, keďže sa práva podať odvolanie všetci účastníci konania výslovne vzdali po vyhlásení rozhodnutia podľa . Súd nijakým spôsobom nepopiera ani právo vedľajšieho účastníka na podanie odvolania, má

však za to, vedľajší účastník môže podať odvolanie okrem v uvedených podmienok len, ak vstúpil do neskončeného konania, teda najneskôr do uplynutia odvolacej lehoty účastníkovi konania na strane ktorého do konania vstúpil. V tejto veci však vedľajším účastníkom podporujúcemu odporcovi odvolacia lehota ani nezačala plynúť, keďže sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal. Podľa názoru súdu teda nedošlo k účinnému vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pretože hoci formálne vstup do konania z vlastného podnetu oznámil, z povahy veci vyplýva, že vstúpiť do konania ani nemohol, pretože v tomto štádiu konania nie je možné, aby inštitút vedľajšieho účastníka naplnil svoj zmysel a účel. Nakoľko odporca vzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, súd musel rozhodnúť o pripustení alebo nepripustení vedľajšieho účastníctva. Ako bolo vyššie uvedené pre vstup vedľajšieho účastníka do konania je nevyhnuté, aby tento svoj vstup oznámil a, aby mal právny záujem na výsledku konania. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru súdu účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania ani nenastali, a pre neúčelnosť inštitútu vedľajšieho účastníka v tomto štádiu konaní ani nastať nemohli, súd neskúmal, či vedľajší účastník má právny záujem na výsledku konania a rozhodol podľa tak, že vedľajšie účastníctvo na strane odporcu vedľajšieho účastníka O. R. nepripustil. Vzhľadom na absenciu výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, keď doručením oznámenia tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva, súd považoval za potrebné jednoznačne rozhodnúť, že doručením oznámenia vedľajšieho účastníka, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vzhľadom na uvedené, že nenastali účinky vzniku vedľajšieho účastníctva vedľajšieho účastníka O. R., akékoľvek procesné úkony urobené týmto subjektom v čase medzi oznámením o vstupe tohto subjektu do konania ako vedľajšieho účastníka a rozhodnutím o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania sú neúčinné.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie O. R.. V podanom odvolaní uviedla, že rozhodnutím súdu a jeho postupom jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a došlo k porušeniu článku 46 ods. 1 SR. Dôvodila, že predmet tohto konania sa bytostne dotýka jej rodinných, osobnostných a majetkových práv, napriek tomu nebola do konania prizvaná ako vedľajšia účastníčka v zmysle . Akonáhle sa o konaní a jeho predmete dozvedela, urobila potrebné právne kroky pre ochranu svojich práv, keďže má eminentný právny záujem na jeho výsledku. Vyslovila názor, že v súčasnej situácii neexistuje na ochranu jej práv účinnejší prostriedok, pričom sú splnené všetky podmienky . Nesúhlasila tiež so záverom súdu, podľa ktorého vedľajší účastník má v danej veci podporovať záujmy odporcu. Poukázala na ust. , v zmysle ktorého v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a pripustil vstup vedľajšieho účastníka O. R. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Zároveň navrhla, aby súd prerušil konanie o určenie otcovstva s poukazom na ust. písm. , nakoľko v súčasnosti prebieha znalecké dokazovanie, v ktorom sa vypracovávajú ďalšie znalecké posudky na DNA. Taktiež navrhla, aby súd prikázal vec inému súdu toho istého stupňa z dôvodu vhodnosti v zmysle .

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu O. R. uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne. Poukázala na to, že vedľajší účastník O. R. oznámila vstup do konania v čase, keď už bolo vo veci samej rozhodnuté rozsudkom dňa 26.11.2012, proti ktorému sa účastníci konania vzdali práva na odvolanie. Z toho vyplýva, že vedľajší účastník nemohol vstúpiť do skončeného konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu O. R. uviedol, že vedľajší účastník nemá žiadny právny záujem na výsledku konania a sleduje len svoje vlastné záujmy. Vstupom vedľajšieho účastníka do tohto konania sa otcovstvo nebohého S. R. k mal. J. J. nezmení. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu O. R. navrhol napadnuté uznesenie v plnom rozsahu potvrdiť. Poukázal na to, že súd rozhodol o určení otcovstva nebohého S. R. k mal. J. na základe znaleckého posudku z odboru genetiky zo dňa 19.12.2011. Po vykonanom dokazovaní súd vyhlásil rozsudok dňa 26.11.2012, po vyhlásení rozsudku sa prítomní účastníci vzdali práva podať proti rozsudku odvolanie, čo potvrdili svojím podpisom do súdnej zápisnice.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa potvrdiť.

Právne závery uvedené v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za správne a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysle . Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia dodáva:

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh ( ). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ).

V zmysle vyššie citovaných ustanovení predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu, d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka, e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

V oboch prípadoch, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia a je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V preskúmavanej veci je predmetom žaloba o určenie otcovstva, jedná sa teda o sporové konanie, v ktorom je vedľajšie účastníctvo prípustné a vedľajší účastník, ktorý vstupuje do konania na strane jedného z účastníkov konania má právny záujem na jeho výsledku. V danej veci vedľajší účastník O. R. (manželka nebohého S. R.) oznámila vstup do konania v čase (07.12.2012), keď už vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 26.11.2012 vyhláseným za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa vzdali odvolania a rozhodnutie ešte nebolo doručené všetkým účastníkom konania. Hoci k účinnému doručeniu rozsudku v tejto veci došlo až po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania, odvolacia lehota účastníkom konania ani nezačala plynúť, keďže sa práva podať odvolanie všetci účastníci konania výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nedošlo k účinnému vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pretože hoci formálne vstup do konania z vlastného podnetu oznámil, z povahy veci vyplýva, že vstúpiť do konania ani nemohol, pretože v tomto štádiu konania nie je možné, aby inštitút vedľajšieho účastníka naplnil svoj zmysel a účel. S prihliadnutím k tomu, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania

ani nenastali a pre neúčelnosť inštitútu vedľajšieho účastníka v tomto štádiu konania ani nastať nemohli, súd prvého stupňa správne postupoval, keď v zmysle rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo na strane odporcu O. R. nepripustil. Je potrebné tiež poukázať na to, že v danej veci boli účastníci konania súdom prvého stupňa vyzvaní, aby sa vyjadrili k procesnému úkonu, ktorým O. R. prejavila vôľu vstúpiť do konania na strane odporcu. Odporca vzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania a za tejto procesnej situácie nebola splnená ani procesná podmienka vedľajšieho účastníctva v konaní - súhlas hlavného účastníka, na ktorého strane mal vedľajší účastník vystupovať. V ostatnom odvolací súd poukazuje na riadne a presvedčivé odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .