Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/104/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Astrovej č. 2/A, proti povinnému Z. S., bývajúcej v H. č. XX, o vymoženie sumy 1.534,04 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 19.02.2013 č. k. - 13 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka spotrebiteľom osobitne vyjednaná nebola, pričom na jej základe sa všetky spory mali rozhodovať pred rozhodcovským súdom.

Uvedené skutočnosti boli dôvodom k tomu, aby sa súdnej kontrole podrobila samotná rozhodcovská doložka. Pri tejto kontrole sa vzali do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. V prejednávanej veci sa teda skúmalo, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. .

Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku obsahuje úpravu preventívnej kontroly zákonnosti vykonávanej v rámci exekučného konania. Podstatou takejto kontroly je preskúmanie, či žiadosť, návrh a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Pri zistení nesúladu so zákonom udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné. Len súlad všetkých troch písomností so zákonom umožňuje udelenie poverenia, kým naopak nesúlad, čo i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakotvuje nielen možnosť, ale aj povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade nesúladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle ust. veta prvá nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú podľa ust. veta prvá obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ust. obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu doplňovaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01. 01. 2008 uvedená aj neprijateľná podmienka vyžadujúca od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky riešiť

spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. To, ale neznamená, aby takáto neprijateľná podmienka mala byť vyhodnotená inak u zmlúv uzatvorených pred 01. 01. 2008. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom na Slovensku minimálne taký štandard ochrany ako stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS.

Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve predstavuje neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. neplatná. Spotrebiteľ sa totiž v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Tiež v tomto prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Rovnako obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.

V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd zvolený právnym predchodcom oprávneného.

Keďže dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. a nasl. a Smernice Rady č. 93/13/EHS súd prvého stupňa podľa ust. Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zmeniť tak, aby súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že o bankách v ustanovení zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa zákona o rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok je vykonateľný rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku ani rozhodcovské konanie, či zmluvu na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, nakoľko doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa ustanovenia má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Rozhodcovský rozsudok tak predstavuje prekážku res iudicata. Exekučný súd v rámci exekučného konania nemôže zaujímať právne stanoviska a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Musí sa obmedziť len na také dôvody zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako exekučný súd. Okrem toho v období do 31.12.2007 sa ustanovenie vzťahovalo len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti , ako aj na zmluvu podľa . Zmluva o úvere patrila medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré bola daná pôsobnosť bez ohľadu na povahu účastníkov. Nesprávnosť postupu súdu navyše vyplýva i z dôvodovej správy k ustanoveniu účinného od 1.1.2008. Cieľom tejto úpravy vychádzajúc z dôvodovej správy bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodnúť spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považovala takého ustanovenie za neprijateľné, čo však nemalo za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostala možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ mohol svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodol v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila sa v zmysle navrhovaného ustanovenia považovala za neprijateľnú. V zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS sa za nekalú podmienku považuje taká rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným tipom arbitráže neupraveným právnymi predpismi, kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať

príslušné hmotné právo. V slovenskom právnom poriadku rozhodcovské konanie upravuje o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v o spotrebiteľských úveroch. Tento právny predpis účinný v čase uzatvorenia zmluvy v ust. definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom podľa ust. tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Pokiaľ ide o argumentáciu spochybňujúcu možnosť použitia ust. - na zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú pred 01. 01. 2008 s touto sa stotožniť nedá. Novela s účinnosťou od 01. 04. 2004 zakotvila do nášho súkromného práva právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv. Uvedenou novelou bola prebratá i Smernica Rady č..93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je zrejmé z ust. . Aj keď účinný od 01. 04. 2004 v ust. za spotrebiteľské označil len odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti a zmluvu podľa , táto okolnosť nevylučuje aplikáciu ust. pri posudzovaní neprijateľných podmienok aj v iných spotrebiteľských zmluvách, napr. v zmluvách o spotrebiteľských úveroch. účinný v čase uzatvorenia zmluvy a ani v tom istom čase účinný úpravu neprijateľných podmienok spotrebiteľských zmlúv neobsahovali. Tieto právne predpisy v širšom rámci súkromnoprávnej úpravy, ktorej základným všeobecným predpisom je , majú postavenie predpisov špeciálnych. Ust. priamo ukladá riešiť otázky neupravené podľa predpisov občianskeho práva.

V tejto súvislosti je právne významné ust. , podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Vychádzajúc z uvedeného v dôsledku nedostatku inej právnej úpravy neprijateľných podmienok pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch je potrebné vychádzať z ust. upravujúceho analogický prípad. Inak by sa minula účinkom do nášho právneho poriadku implementovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa všetky spory so zmluvy mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo Všeobecných zmluvných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

síce až od 01. 01. 2008 v ust. za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31. 12. 2007. účinný do 31. 12. 2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ust. nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. zákona č v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

Ohľadne tvrdení o nemožnosti skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní a o prekážke právoplatne rozsúdenej veci vytvorenej exekučným titulom, odvolací súd poukazuje na zásadné stanovisko vyslovené Ústavným súdom SR v uznesení zo dňa 24.2.2011, č.k. -19. V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal nato, že ak Exekučný poriadok v ust. §44 ods.2 pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým ( t.j. či už so zákonom hmotno- právneho charakteru alebo so zákonom procesno-právneho charakteru ), exekučný súd mohol exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotno-právnych zákonných ustanovení a nie len z procesného hľadiska. Za neopodstatnenú označil i námietku o znemožnení plnenia vzniknutého zo zmluvy v dôsledku zastavenia exekúcie zo strany štátneho orgánu. Uznesenie o zastavení exekúcie nebráni oprávnenému domáhať sa na príslušnom súde podľa platných procesných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej peňažnej sumy v zmysle zmluvy. Tieto závery Ústavného súdu SR sú plne akceptovateľné tiež v prejednávanej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.