Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/100/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpený:

JUDr. Erik Bilský, splnomocnenec, Trnavská 59, Pezinok, proti odporkyni: A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Y., zastúpená: JUDr. Ján Florián Gajniak, advokát, s. r. o., so sídlom Šafárikovo námestie 2, Bratislava, IČO: 47 238 674, o strpenie výkonu užívacie práva a vypratanie časti nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti bytu č. X nachádzajúceho na 5. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici V. vo vchode č. XX v Modre, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedeným Správou katastra Pezinok, pre okres Modra, obec Modra, katastrálne územie Modra (ďalej len „byt“) a to jednej obytnej miestnosti , chodby, kuchyne, kúpeľne a sociálneho zariadenia a to až do uplynutia 30 dní odo dňa zabezpečenia primeraného náhradného bytu navrhovateľovi v zmysle rozsudku Okresného Súdu Bratislava - vidiek z 10.04.1994, sp. zn. . Zároveň, aby súd uložil odporkyni povinnosť vypratať časť bytu a to jednu obytnú miestnosť v prospech navrhovateľa a nahradiť trovy konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľka je vlastníčkou bytu, ktorý užívali účastníci ako manželia. Rozhodnutím súdu z 01.12.1993 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek z 10.04.1994, sp. zn. bolo zrušené právo spoločného nájmu bytu (v tom čase družstevného) a uložená povinnosť sa z bytu vysťahovať a vyprataný byt odporkyni odovzdať do 30 dní odo dňa zabezpečenia primeraného náhradného bytu. Navrhovateľ byt užíval aj s dcérou, ktorá bola na čas po rozvode manželstva účastníkov zverená do jeho osobnej starostlivosti. Odporkyňa sa návrhom na Okresnom súde Pezinok, sp. zn. domáhala vypratania bytu, ktorý súd zamietol z dôvodu, že nepreukázala, že zabezpečila bytovú náhradu pre navrhovateľa. Odporkyňa doposiaľ nezabezpečila pre navrhovateľa bytovú náhradu a preto navrhovateľ nebol povinný byt vypratať. Dňa 19.06.2009 odporkyňa spolu s neznámym mužom vymenila zámok na dverách bytu, tento muž uviedol, že byt kúpil, a že sa navrhovateľ má do troch dní vysťahovať. Navrhovateľ sa nedobrovoľne z bytu odsťahoval.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že splnila podmienku vypratanie bytu zo strany navrhovateľa, keď dňa 27.03.2006 zabezpečila ubytovanie v Pezinku na ulici

1. mája 39 W & W a uhradila mesačný poplatok za primerané náhradné ubytovanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením návrhu, rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. , rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. , výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, návrhu bytovej náhrady, vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Splnomocnený zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že zabezpečenie primeraného náhradného bytu zo strany odporkyne nebolo vykonané zákonom predpísaným spôsobom, keď navrhovateľovi iba oznámila, že realitná kancelária má v ponuke na prenájom byt, ktorý však výškou nájomného nezodpovedá majetkovým možnostiam navrhovateľa. Preveril všetky ponuky nájmov uvedených vo vyhlásení odporkyne z 12.03.2013, pričom ani jeden z nájmov nebolo možné uzavrieť na dobu neurčitú. Nájmy bolo možné uzavrieť na dobu jedného roku s jedinou výnimkou bytu na Majakovského ulici na dobu piatich rokov. Aj naďalej mal za to, že odporkyňa nezabezpečila bytovú náhradu a to nielen tým, že vykonala ponuku na uzavretie zmluvy iba na dobu určitú, ale najmä tým, že v zmysle platnej judikatúry sa zabezpečením bytovej náhrady rozumie písomné vyhlásenie osoby, ktorá náhradný byt alebo ubytovanie poskytne, teda, že uzavrie zmluvu o nájme s osobou, ktorá je povinná byt vypratať.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že mu odporkyňa poslal list iba jedenkrát, že realitná kancelária ponúka byty, šiel so svojím právnym zástupcom do realitnej kancelárie, ale túto ponuku neprijal najmä z dôvodu výšky nájomného. Navrhovateľ potvrdil, že jediná ponuka, ktorá mu bola doručená je založená na č. l. 76 spisu.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že odporkyňa si splnila svoju povinnosť zabezpečiť navrhovateľovi primeraný náhradný byt, navrhovateľ si vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady prevzal, zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od jej doručenia neuzavrel a preto právo na zabezpečenie bytovej náhrady navrhovateľovi zaniklo.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľovi písomne doručila jedinú ponuku zabezpečenia náhradného bytu (č. l. 76), predtým ani potom mu žiadnu ponuku nedoručovala. Na túto písomnú ponuku dodnes žiadnym spôsobom nereagoval.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek, sp. zn. z 10.04.1994 bol spoločný nájom účastníkov k trojizbovému družstevnému bytu č. X nachádzajúcom sa na štvrtom poschodí, blok 5 A Majolika III na V. G. Č.. XX v Modre zrušený a za ďalšiu nájomníčku a členku družstva bytu určená odporkyňa. Navrhovateľovi bola uložená povinnosť sa z bytu vysťahovať a vyprataný ho odovzdať odporkyni do 30 dní odo dňa zabezpečenia primeraného náhradného bytu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.1994.

Nedatovaným listom (č. l. 76) odporkyňa oznámila navrhovateľovi návrhy nájomných bytov v Pezinku a Modre, s tým, že je treba promptne navštíviť realitnú kanceláriu EMKA real a ARETE real za účelom obhliadky bytu a spísania nájomnej zmluvy.

Vyhlásením o zabezpečení bytovej náhrady z 12.03.2010 oznámila odporkyňa navrhovateľovi osem bytov, ktoré je možné si prenajať. Zároveň zaslala s vyhlásením aj zmluvu o zabezpečení bytovej náhrady a nájomnú zmluvu.

Podľa účinného ku dňu 10.04.1994 náhradným bytom je byt, ktorý podľa veľkosti a vybavenia zabezpečuje ľudsky dôstojné ubytovanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Ak sa nájomný pomer skončil výpoveďou prenajímateľa z dôvodov podľa , , alebo f), má nájomca právo na náhradný byt, ktorý je podľa miestnych podmienok zásadne rovnocenný

bytu, ktorý má vypratať (primeraný náhradný byt). Ak sa však nájomný pomer skončil výpoveďou prenajímateľa z dôvodov podľa § 711 ods. 1 písm. c) alebo d), možno ako náhradný byt poskytnúť aj byt s menšou podlahovou plochou, nižšej kvality a menej vybavený, prípadne aj byt mimo obce, než je vypratávaný byt; ak nejde o rodinu s maloletými deťmi, možno v týchto prípadoch poskytnúť aj náhradné ubytovanie.

Podľa účinného od 20.06.1997, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa ods. 2 ustanovenia a osobitného zákona 5d) o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane.

Podľa ods. 3 nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Podľa začaté konanie o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu do nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončí súd podľa doterajších predpisov. Na zabezpečenie bytovej náhrady sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Podľa , nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Zánik nároku na bytovú náhradu v zmysle uvedenej právnej úpravy je viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať. Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať.

Citované zákonné ustanovenie stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení.

Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným právnym úkonom osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná úprava v ustanovení trvá na tom, aby bol tento jednostranný právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorá má nárok na bytovú náhradu (nájomca). Uvedená požiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle určeného (adresovaného) v danom prípade nájomcovi, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Právnou otázkou je, či takýto prejav vôle má byť fakticky doručený adresátovi, teda či ho adresát musí bezpodmienečne prevziať a oboznámiť sa s ním, alebo postačuje, ak sa dostane (dôjde) do jeho dispozičnej sféry.

Písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je potrebné považovať za jednostranný adresný (adresovaný) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy - ofertu.

Z vykonaného dokazovania a vyššie uvedeného výkladu zákonných ustanovení o zabezpečení bytovej náhrady vyplýva záver o tom, že odporkyňa písomným vyhlásením z 12.03.2013

(ani iným predchádzajúcim právnym úkonom) nezabezpečila bytovú náhradu pre navrhovateľa v súlade so zákonom.

Aj napriek konštatovaniu o nezabezpečením bytovej náhrady bolo návrh potrebné zamietnuť. Súd je názoru, že domáhať sa uloženia povinnosti odporkyni strpieť užívanie bytu by bolo opätovným rozhodnutím o práve, ktoré už bolo navrhovateľovi rozsudkom Okresného súdu Bratislava - vidiek z 10.04.1994 prisúdené (respektíve rozhodnutím súdu podmienečne zachované). V rozsudku uvedený výrok o povinnosti odporcu vypratať byt znamená vo vzťahu k navrhovateľke povinnosť strpieť užívanie bytu zo strany navrhovateľa. Vôbec nebolo možné vyhovieť v ďalšom požadovanom žalobnom určení, že povinnosť odporkyne strpieť užívanie bytu by malo spočívať v jednej obytnej miestnosti, chodby, kuchyne, kúpeľne a sociálneho zariadenia (do uplynutia 30 dní odo dňa zabezpečenia primeraného náhradného bytu navrhovateľovi), keď k rozdeleniu užívacieho práva účastníkov k bytu by nemalo základ v . Podľa názoru súdu sa mohol navrhovateľ domáhať uloženia povinnosti odporkyni strpieť (umožniť) výkon užívacieho práva navrhovateľa k bytu v celku. Takému rozhodnutiu súdu však bránilo ustanovenie , keď súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Účastníci pred zrušením práva spoločného nájmu (predtým družstevného) bytu mali spoločné právo k jeho užívaniu, ktoré nie je vyjadrené konkrétnou mierou (podielom) na užívaní tej - ktorej časti predmetného bytu. Z rovnakých dôvodov nebolo potom ani možné obmedziť užívacie právo odporkyne a zároveň vlastníčky bytu uložením povinnosti vypratať časť bytu a to jednej obytnej miestnosti v prospech navrhovateľa.

Zároveň je potrebné uviesť, že súd sa nezaoberal inými do úvahy prichádzajúcimi dôvodmi zániku povinnosti odporkyne zabezpečiť navrhovateľovi primeraný náhradný byt, nakoľko odporkyňa také skutočnosti v konaní netvrdila.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, ktorú si neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.