Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-114-2013.pdf
PDF · 76.01 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/114/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Urbárska spolumajiteľnosť v obci Bojná, so sídlom Bojná č. 93, IČO: 31 871 704, proti povinnému: RK-PLUS, spol. s r.o., so sídlom Andreja Hlinku 1, Prievidza, IČO: 00 615 820, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 1 787,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 0Er/437/1997-11, zo dňa 28. februára 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v zmysle § 107 ods. 4 O.s.p. a § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože povinný ako právnická osoba zanikol výmazom z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. O trovách exekučného konania rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 196, 200 ods. 1, § 203 Exekučného poriadku (platných v čase začatia exekúcie) a § 251 ods. 4 O.s.p. V uznesení ďalej uviedol, že návrhom zo dňa 10.12.1996 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 53.840 Sk s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/443/96, zo dňa 25.10.1996. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi K.. G. R. udelené tamojším súdom dňa 16.05.1997. Súdny exekútor podaním zo dňa 10.05.2010 oznámil, že povinný dňom 01.10.2008 zanikol výmazom z obchodného registra, čo bolo súdu prvého stupňa preukázané aj výpisom z obchodného registra povinného. Z neho vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Trenčín, č.k. 39CbR/93/2005-34, zo dňa 16.07.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2008, súd zrušil bez likvidácie obchodnú spoločnosť RK-PLUS, spol. s r.o., so sídlom Andreja Hlinku 1, Prievidza, IČO: 00 615 820, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddiele Sro, vo vložke číslo 1827/R. Následne bola táto spoločnosť dňa 02.10.2008 vymazaná z obchodného registra. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času v súlade s § 196 a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekúcie. Súd prvého stupňa uviedol, že nebolo možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to je v tomto prípade ukončenie exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po viac ako 11 rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené preto viedlo súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nepriznal náhradu trov exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor K.. G. R.. Namietal nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorú videl v tom, že pri právnom posúdení síce vychádza zo skutkových zistení, ale nesprávne z nich vyvodzuje právne závery a nesprávne aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Ďalej namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci, ktorá vyplýva z chybnej aplikácie práva na zistený skutkový stav, pričom k nej dochádza najmä preto, že exekučný súd nepoužíva správny (náležitý) právny predpis alebo ho nesprávne interpretuje, resp. zo správnych skutkových záverov vyvodzuje nesprávny právny záver. Súdny exekútor v odvolaní namietal, že v exekučných konaniach, ktoré začali do 01.02.2002 je súd prvého stupňa povinný vždy skúmať dôvod zastavenia exekúcie a ak zániku povinného predchádza dôvod zastavenia exekúcie - nemajetnosť povinného, je súd povinný exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Postup súdu prvého stupňa, kedy zastavil exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s ustanovením § 203 Exekučného poriadku v platnom znení do 31.01.2002 považoval súdny exekútor za nesprávny. Ďalej v odvolaní dôvodil, že prvotným dôvodom zastavenia exekúcie je nemajetnosť povinného, a preto mal súd prvého stupňa v prvom rade skúmať, či existujúci právny poriadok má výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce tomuto skutkovému stavu alebo procesnej situácii. Exekučný poriadok v platnom znení do 31.01.2002 neupravoval výslovným ustanovením právnu situáciu, ako postupovať v prípade zastavenia exekúcie, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, teda neobsahoval ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému stavu, čo podľa súdneho exekútora znamenalo, že bolo potrebné danú právnu skutočnosť podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia analógie práva. Súdny exekútor svoje tvrdenia v odvolaní oprel o rozhodnutia NS SR, a to 3M Cdo/15/2011, 5M Cdo/21/2011, 6M Cdo/7/2002. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, alebo vo veci rozhodol.
Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o trovách exekúcie) podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 203 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie v preskúmavanej veci začalo dňa 18.04.1997, keď bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (veta prvá ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučný poriadok). Súd prvého stupňa poverením č. 5307 000385 zo dňa 16.05.1997 poveril súdneho exekútora K.. G. R. vykonaním exekúcie na vymoženie 53.840 Sk s príslušenstvom, a to na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza, č.k. 14Cb/443/96, zo dňa 25.10.1996, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.1996.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 39CbR/93/2005-34 zo dňa 16.07.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2008, zrušil povinného bez likvidácie. Súd následne vykonal ex offo výmaz spoločnosti (povinného) podľa § 8a ods. 1 písm. c/ zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov ku dňu 02.10.2008.
Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2002 uvádza, že náklady podľa § 196 uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Po preskúmaní veci odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený u súdneho exekútora dňa 18.04.1997 a povinný bol ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného registra dňa 02.10.2008, t.j. až po viac ako 11 rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie totiž nebolo možné danú exekúciu zastaviť pre nemajetnosť povinného. Odvolací súd zároveň konštatuje, že ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 01.02.2002, ktoré však v preskúmavanej veci nie je možné použiť. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ktorý je nutné na danú vec aplikovať vzhľadom na citované prechodné ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, nebolo možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v príslušnom znení. Súd poukazuje i na to, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. II. ÚS 12/2005, konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .