Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-44-2013.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/44/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, právnej veci navrhovateľky: H. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. - E. č. XXX/XX-XX, proti odporcom: 1/ I. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., ul. R. č. XXX/XX a 2/ J. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. - E. č. XXX/XX-XX, o zvýšenie výživného a určenie výživného, o odvolaní odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 6. februára 2013 č. k. 7P/77/2012-46, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporcu 1/ zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý prispievať na navrhovateľku výživným v sume 90 eur mesačne od 11. 10. 2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Nedoplatok na výživnom za čas od 11. 10. 2012 do 31. 05. 2013 v sume 153,59 eur súd odporcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok.
V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Námestovo rozsudkom zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 7P/77/2012-46
I. Konanie voči odporkyni 2/ zastavil.
II/ Konanie v časti o zvýšenie výživného voči odporcovi 1/ za obdobie od 01. 08. 2012 do 10. 10. 2012 zastavil.
III/ Odporcu 1/ zaviazal povinnosťou prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne, splatných vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 11. 10. 2012.
Tým došlo k zmene rozsudok tunajšieho súdu č. k. 3P/281/2011-87 zo dňa 28. 07. 2011 v časti o výživnom na H. M., nar. XX. XX. XXXX.
IV/ Zameškané výživné za obdobie od 11. 10. 2012 do 06. 02. 2013 vo výške 120 eur zaviazal odporcu 1/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 10 eur splatných spolu s
bežným výživným. V prípade omeškania s platením niektorej splátky sa stáva splatným celý zvyšok zameškaného výživného.
V/ Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že: „...Z vykonaného dokazovania súd zistil, že navrhovateľka sa voči odporcovi 1/ domáha zvýšenia výživného z doteraz určenej sumy 70 EUR mesačne na 100 EUR mesačne, počnúc dňom 01. 08. 2012. Naposledy bolo výživné na navrhovateľku upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3P/281/2011-87 zo dňa 28. 07. 2011, ktorým bol odporca 1/ zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70 EUR mesačne, počnúc dňom 01. 04. 2011. V tom čase bola navrhovateľka študentkou Spojenej školy v Tvrdošíne. Z rozhodnutia Žilinskej univerzity v Žiline, Fakulta humanitných vied č. FHV/230/2012-ŠO zo dňa 31. 07. 2012 súd zistil, že navrhovateľka bola v akademickom roku 2012/2013 prijatá na denné bakalárske štúdium v študijnom programe Mediamatika a kultúrne dedičstvo na Fakulte Humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline. Z vyjadrenia navrhovateľky vyplynulo, že samotné štúdium na vysokej školy v Žiline začala dňa 11. 10. 2012, kedy nastúpila na prípravný kurz v rámci štúdia mediamatiky. Nástupom na štúdium na vysokej škole došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky ako oprávnenej osoby, pretože došlo k zvýšeniu jej výdavkov v súvislosti so štúdiom, bývaním na internáte a cestovným do sídla vysokej školy v Žiline z miesta svojho trvalého bydliska v Q. a späť. Za takto zmenených pomerov sa doposiaľ určené výživné na navrhovateľku vo výške 70 EUR mesačne nejaví súdu ako primerané. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že tá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a dvoma mladšími súrodencami v byte svojej matky v Q. - E.. Od decembra 2012 poberá sociálne štipendium vo výške 160 EUR mesačne. Má výdavky za ubytovanie na internáte 44 až 54 EUR mesačne, strava v škole 100 EUR mesačne, školské pomôcky 20 EUR mesačne, elektrina na internáte 2 až 4 EUR mesačne, internet na internáte 30 EUR polročne, oblečenie, obuv a hygienické potreby 100 EUR mesačne a cestovné Žilina - Q. a späť 25 EUR mesačne. Odporca 1/ - jej otec jej nad rámec určeného výživného neprispieva. Výdavky, na ktoré jej nestačí štipendium a výživné, jej platí matka, z toho dôvodu voči nej zobrala návrh na určenie výživného späť. Navrhovateľka poprela tvrdenia odporcu 1/, že sa voči nemu správa nemorálne a neeticky, keď o neho nejaví záujem ako dcéra, neinformuje ho o závažných udalostiach vo svojom živote a pod. Navrhovateľka uviedla, že naopak, navrhovateľ ju kontaktuje len niekoľko ráz do roka, nejaví záujem o jej život a potreby, nezaujíma sa, čo dosiahla, ako by sa mal zaujímať každý normálny otec. Pokiaľ odporca 1/ poukazoval na to, že navrhovateľka počas školských prázdnin brigádovala a z tejto činnosti mala príjem, súd je názoru, že ide len o ojedinelý príjem navrhovateľky počas školských prázdnin, ktorý nemá vplyv na vyživovaciu povinnosť odporcu 1/ voči navrhovateľke. Čo sa týka tvrdenia odporcu 1/, že navrhovateľka bola v letných mesiacoch roku 2012 na dovolenke v Grécku, za čo zaplatila 300 EUR, ktoré mala radšej využiť na svoje štúdium, toto jeho tvrdenie sa v konaní nepreukázalo. Navrhovateľka síce potvrdila, že bola v lete roku 2012 na dovolenke v Grécku spoločne so svojou matkou a súrodencami, poprela však, že by za túto dovolenku zaplatila ona. Odporkyňa 2/ - matka navrhovateľky uviedla, že za túto dovolenku zaplatila ona z peňazí od svojho v súčasnosti už nebohého otca, ktorý jej ich dal ešte počas svojho života, aby spoločne s deťmi strávili dovolenku pri mori. Čo sa týka matky navrhovateľky, tá je zamestnaná ako iný zdravotnícky pracovník - masér v Domove sociálnych služieb a zariadení pre seniorov v Tvrdošíne, kde za obdobie od októbra 2011 do septembra 2012 dosiahla čistý príjem 5.399,48 EUR. Okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke má vyživovaciu povinnosť ešte voči dvom mladším súrodencom navrhovateľky P. M., nar. XX. XX. XXXX a D. M., nar. XX. XX. XXXX. Odporca 1/ pracuje v spoločnosti XPS Slovakia s.r.o. v Nižnej ako údržbár, kde za posledných 12 kalendárnych mesiacov dosiahol čistý príjem 6424,40 EUR. Býva v Q. v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Tým prispieva na kúrenie a stravu 153 EUR mesačne, okrem toho ešte platí elektrinu 65 EUR mesačne a vodu 10 EUR mesačne, cestovné do práce 29,04 EUR mesačne, svoju životnú poistku 23,24 EUR mesačne, poistku synovi D. 7,47 EUR mesačne, mobilný telefón 10 EUR mesačne a lieky 3 EUR mesačne. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť ešte k dvom deťom - P. M., nar. XX. XX. XXXX a D. M., nar. XX. XX. XXXX, ktorým na výživu prispieva mesačne 130 EUR. Súd, po odpočítaní výdavkov, ktoré odporca 1/ platí, s výnimkou výdavkov na svoju životnú poistku a mobilný telefón, pretože ide o výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, dospel k záveru, že zo svojho príjmu odporca 1/ je schopný platiť výživné vo výške navrhnutej navrhovateľkou. Keďže navrhnuté výživné zároveň zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorá je plnoletá, študentka vysokej školy, súd zaviazal odporcu 1/, aby počnúc dňom 11. 10. 2012 prispieval na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným 100 EUR mesačne. Súd určil povinnosť odporcu 1/ prispievať navrhovateľke zvýšeným výživným odo dňa 11. 10. 2012 z dôvodu, že podľa vyjadrenia navrhovateľky v tento deň nastúpila na samotné štúdium na vysokej škole v Žiline,
kedy začala navštevovať prípravný kurz v rámci štúdia mediamatiky. Súd preto dospel k záveru, že tento deň je dňom, kedy na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov, v súvislosti s nástupom na štúdium na vysokej škole. Keďže navrhovateľka zobrala návrh na zvýšenie výživného voči odporcovi 1/ za obdobie od 01. 08. 2012 do 10. 10. 2012 späť, v tejto časti súd konanie zastavil. Súd len na okraj poznamenáva (hoci túto skutočnosť odporca 1/ v konaní nenamietal), že pri úprave výživného nebral do úvahy, že navrhovateľka poberá sociálne štipendium 160 EUR mesačne. Sociálne štipendium totiž má slúžiť na finančnú podporu študentom, ktorých sociálne pomery neumožňujú zabezpečiť si náklady na štúdium z vlastných prostriedkov, iste však nemá suplovať vyživovaciu povinnosť rodičov voči nezaopatreným deťom. Pokiaľ aj súd priznal navrhovateľke vyššie výživné, je zrejmé, že toto sa odrazí aj na zmene výšky sociálneho štipendia, ktoré poberá. Vzhľadom k tomu, že odporca 1/ prispieval na výživu navrhovateľky doteraz určeným výživným 70 EUR mesačne, súd ho zároveň zaviazal zaplatiť navrhovateľke zameškané výživné za obdobie od 11. 10. 2012 do 06. 02. 2013 (čo je deň vyhlásenia rozsudku) v sume 120 EUR. Zameškané výživné súd povolil odporcovi 1/ zaplatiť v mesačných splátkach po 10 EUR, splatných spolu s bežným výživným, v súlade s ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Vzhľadom k tomu, že nikto z účastníkov si neuplatnil náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania...“.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca 1/, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľky zamietne a ponechá v platnosti výšku výživného určenú rozsudkom č. k. 3P/281/2011-87 zo dňa 28. 07. 2011, resp. rozsudok 7P/77/2012-46 zruší.
Odporca 1/ vytýkal súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, k nesprávnemu posúdeniu jeho majetkových pomerov. Tvrdil, že zvýšenie výživného, resp. zmena výživného má byť odôvodnená zmenou pomerov, pričom zároveň platí, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Podľa odporcu 1/ sa jeho majetkové pomery od 28. 07. 2011, kedy bolo naposledy rozhodnuté o výživnom nijako nezmenili a pokiaľ aj v zamestnaní dosiahol nepatrne vyšší príjem, boli to len jednorazové mimoriadne odmeny za mimoriadne výkony v dňoch pracovného voľna, ktoré sa už zrejme nezopakujú, pretože zamestnávateľ vzhľadom na svoju ekonomickú situáciu zamestnancom od 01. 10. 2012 znížil mzdy. Tento fakt je doposiaľ nemenný.
Ďalej poukazoval na to, že v odôvodnení jasne popísal jeho mesačné náklady na najnutnejšie potreby pre živobytie. Súd však nesprávne posúdil výdavky na mesačné platby životnej poistky, ktorá vzhľadom k jeho zamestnaniu údržbára s platným certifikátom samostatného elektrotechnika § 22, zamestnanca spôsobilého pre obsluhu a opravu vysokotlakových nádob, obsluhu plynových kotolní a servise strojov a zariadení je potrebná. Výška mesačnej platby jeho životnej poistky činí 23,24 eur mesačne. Tiež nesprávne posúdil platbu za mobilný telefón vo výške 10 eur mesačne, čo je vlastne najnižšia možná suma, ktorú je možné platiť poskytovateľom mobilných služieb a v dnešnej dobe nevyhnutná. Uvedená platba nie je nadštandard, tak ako platba za internetové služby navrhovateľky vo výške 30 eur polročne a zakúpenie si notebooku, ktoré súd navrhovateľke uznal. Tiež nezohľadnil súd jeho bežné životné potreby ako je oblečenie a hygiena, ktoré myslel, že súd zohľadní automaticky. Naopak, navrhovateľke uznal náklady na hygienu a oblečenie vo výške 100 eur mesačne. Ďalej poukázal na náklady spojené s liečbou vo výške 12,40 eur, absolvoval aj opakované vyšetrenie očí a v tejto súvislosti na náklady, ktoré budú činiť cca 100 eur, na ktoré bol nútený si požičať finančné prostriedky od priateľky. Ďalšie zdravotné problémy s očami mu budú spôsobovať výdavky v sume 10 až 12 eur.
Odporca 1/ tiež uviedol, že pokiaľ podľa súdu nenamietal, že navrhovateľka už poberá sociálne štipendium vo výške 160 eur mesačne, tak bol presvedčený, že toto zoberie do úvahy súd. Mal za to, že mu to neprislúcha hodnotiť.
Čo sa týka zameškaného výživného za obdobie od 11. 10. 2012 do 06. 02. 2013, tak podľa odporcu 1/ súd neúplné zistil skutkový stav veci, pretože aj napriek nedokladovaniu navrhovateľkou o zaplatení
úhrad za pobyt na internáte sumu 44 - 54 eur mesačne, 20 eur mesačne za školské pomôcky, elektrina na internáte 2 - 4 eur mesačne, internet 30 eur polročne a obuv, hygienu a oblečenie 100 eur mesačne, tieto uznal. Mal za to, že platenie zameškaného výživného na tieto účely navrhovateľke neprislúcha, nakoľko ako sama vypovedala, nepožiadala o žiadne pôžičky ani iné finančné záväzky voči iným osobám nemá. Z uvedeného vyplýva, že finančné prostriedky, na ktoré vo svojej výpovedi poukázala mala k dispozícii. K nepopierateľnej skutočnosti patrí, že v auguste roku 2012 strávila dovolenku v Grécku, kde vo svojej výpovedi uvádza, že sumu na tento pobyt (vo výške 300 eur na osobu) jej venoval nebohý starý otec, čo súd zobral ako fakt a dokazovanie nepožadoval. Podľa odporcu 1/ je sporné, či tieto finančné prostriedky nemohli byť použité na úhradu záležitostí spojených so štúdiom na vysokej škole.
Ďalej odporca 1/ poukázal na to, že z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že tá žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a dvoma mladšími súrodencami v byte svojej matky. V súvislosti s tým súd zastavil konanie voči odporkyni 2/, nakoľko nie je potrebné konanie o zvýšení výživného voči nej viesť, vzhľadom k tomu, že navrhovateľke prispieva dostatočnou mierou na ubytovanie, stravu a iné potreby. Navrhovateľka potom vzala svoj návrh voči odporkyni 2/ späť. Z uvedeného podľa odporcu 1/ nie je jasné, či napriek výpovedi navrhovateľky o uhrádzaní jej potrieb matkou, je potrebné vynaložiť tak vysoké výdavky spojené s ubytovaním a stravou tak, ako navrhovateľka uvádza - cca 100 eur mesačne, resp. kde je navrhovateľka vlastne ubytovaná (doma, či internát).
Tiež rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko nie je jasné, akou čiastkou sa podieľa matka na financovaní potrieb navrhovateľky. Podotkol, že aj keď súd zastavil konanie voči odporkyni 2/, tá ostala na svojom mieste v súdnej sieni (bol informovaný, že je to dovolené), pričom výrazne ovplyvňovala výpoveď navrhovateľky svojimi gestami a poznámkami k výpovedi navrhovateľky.
Z vyššie uvedeného podľa odporcu 1/ vyplýva, že životné náklady navrhovateľky, ktoré udáva v spojení so štúdiom na vysokej škole sú sporné. Po sčítaní jeho nevyhnutných mesačných výdavkov, ktoré zahŕňajú tiež výživné na ďalšie maloleté deti - D. a P. M. vo výške 130 eur a doterajšie výživné vo výške 70 eur na navrhovateľku podľa rozsudku Okresného súdu v Námestove zo dňa 28. 07. 2011 č. k. 3P/281/2011-87, mu vlastne nič nezostáva. Pokiaľ súd rozhodne o zvýšení výživného podotkol, že nemám žiadne úspory a ďalšie akékoľvek náklady sú pre neho neprijateľné a de facto likvidačné, nakoľko už dnes na nevyhnutnú lekársku starostlivosť si musí požičiavať od súkromných osôb. Banka mu žiadnu pôžičku neposkytne, čo je pochopiteľné.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby súd zamietol odvolanie odporcu 1/ voči rozsudku.
Ďalej uviedla, že odporca 1/ v novembri 2011 vybral životné poistky jej a jej sestre P. M. v hodnote 1.083,94 eur a 1.165,92 eur. Nie je preto pravdivé tvrdenie odporcu 1/, že jeho majetkové pomery sa nezmenili.
Pokiaľ ide o jej poplatok za internet 30 eur, tak tento súd uznal napriek tomu, že odporca sa vyjadril že je to zbytočná položka. Poukázala na to, že študuje na Vysokej škole kde je internet potrebný k úlohám a zadaniam pre úspešne absolvovanie vysokej školy. Tiež aj na svoje zdravotné problémy spojené s hospitalizáciou v nemocničnom zariadení a s odporučením pravidelných kontrol a liečby, na ktorú potrebuje lieky.
Navrhovateľka podotkla, že sociálne štipendium jej bolo uznané na základe posúdenia ich sociálnych pomerov.
K tomu že odporca 1/ sa stále odvoláva na dovolenku v Grécku ktorú jej zaplatil starý otec sa nebude vyjadrovať, pretože je to pre mňa bolestné a dodala len, že človek si zaslúži aspoň raz v živote ísť s rodinou na peknú dovolenku.
Na záver tvrdila, že býva na internáte, lebo dochádzanie 100 km do Žiliny z Q. sa jej nezdá reálne na základe jej rozvrhu, ktorý sa každý deň začína v inú hodinu.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného protriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu zmenil (§ 220 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (ods. 1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (ods. 3).
Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Zákon o rodine ani nevyžaduje tak ako Občiansky súdny poriadok, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 ust. § 78 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá práceschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - I. stupeň - II. stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté deti možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Odporca 1/ v odvolaní vytýkal súdu, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a posúdeniu jeho majetkových pomerov.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pokiaľ ide o pomery účastníkov konania vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Potom porovnaním okolností v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 28. 07. 2011 č.k. 3P 281/2001-87) s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe bolo možné konštatovať, že došlo k zmene
pomerov na strane navrhovateľky, ktorá nastala jej nástupom na vysokú školu a pomermi na strane rodičov, ktorých príjmy sa zvýšili. Okresný súd však nevyvodil správny právny záver, pokiaľ ide o výšku určeného výživného. Odvolací súd nemal pochýb o výdavkoch navrhovateľky navštevujúcej vysokú školu a to aj čo sa týka odporcom 1/ spochybňovaného cestovného (každodenné cestovanie z Q. do Žiliny je nielen finančne náročné ale aj z hľadiska trvania času zaťažujúce pri plnení školských povinností), na internátne ubytovanie, stravovanie, zakupovanie školských pomôcok, učebníc. Bol však nútený prihliadnuť na strane odporcu 1/ na jeho príjem z pracovnej činnosti od posledného rozhodovania o výživnom a konštatovať, že sa zvýšil len nepatrne. Predtým predstavoval sumu 528 eur a v súčasnej dobe sumu 535,37 eur. Rozhodujúce však bol aj to, že odporca 1/ má ešte dve vyživovacie povinnosti k súrodencom navrhovateľky a to k maloletej P. M., nar. XX. XX. XXXX v sume 65 eur mesačne a maloletému D. M., nar. XX. XX. XXXX v sume 65 eur, čiže v sume 130 eur mesačne. S výškou určenou okresným súdom v sume 100 eur mesačne sa preto nemohol stotožniť. Za opodstatnenú považoval sumu 90 eur mesačne.
Doterajšie výživné v sume 70 eur mesačne, ktoré požadoval odporca 1/ v odvolaní ponechať v platnosti, odvolací súd nemohol akceptovať lebo jednoznačne došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky. Okrem toho aj odporca 1/ sám v odvolaní uznal nepatrne vyšší príjem. Nebolo totiž rozhodujúce, že išlo len o jednorazové mimoriadne odmeny nakoľko aj tieto sú súčasťou príjmu povinného rodiča. Pokiaľ ide o matku navrhovateľky táto ako vo vyjadrení (č.l. 19 spisu) sama uviedla prispieva na výživu navrhovateľky, ktoré tvrdenie možno považovať za pravdivé, keďže žije s navrhovateľkou ako aj jej mladšími súrodencami v spoločnej domácnosti. Časť potrieb navrhovateľky je krytá aj rodinnými prídavkami. Čo sa týka poberania sociálneho štipendia v sume 160 eur mesačne okresný súd správne uviedol, že má slúžiť na finančnú podporu študentom, ktorých sociálne pomery neumožňujú zabezpečiť si náklady na štúdium z vlastných prostriedkov a nemá suplovať vyživovaciu povinnosť rodičov voči nezaopatreným deťom.
Z týchto dôvodov odvolací súd vyhovel odvolaniu odporcu 1/ len sčasti a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že je povinný prispievať na navrhovateľku výživným v sume 90 eur mesačne od 11. 10. 2012 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil rozsah vyživovacej povinnosti a potom s prihliadnutím na deň vydania rozhodnutia stanovil nedoplatok na výživnom za čas od 11. 10. 2012 do 31. 05. 2012 v celkovej sume 153,59 eur.
K výpočtu dospel nasledovne: za čas od 11. 10. 2012 do 31. 10. 2012 (rozdiel medzi doposiaľ určeným výživným 70 a výživným priznaným 90 eur = 20 eur : 31 dní x 21 dní = 13,59 eur) a za čas od 01. 11. 2012 do 31. 05. 2012 (20 x 7 mesiacov = 140 eur). Spolu je to suma 153,59 eur, ktorú sumu povolil súd odporcovi 1/ splácať v mesačných splátkach po 10 eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok, to znamená, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane celý dlh splatným naraz. Výška splátok bola určená vzhľadom na celkové pomery odporcu 1/ ako i to, aby došlo zaplateniu počas navštevovania vysokej školy navrhovateľky (§ 160 O. s. p.).
V ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.
O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 2 a § 142 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľka i odporca mali vo veci len čiastočný úspech a preto odvolací súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .