Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9P-112-2023.pdf
PDF · 95.08 KB
No categories available
9P/112/2023
Uznesenie
Okresný súd Malacky, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, dieťa rodičov: matky D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. X, B. a otca B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, H., v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd dočasne zveruje maloletého A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca.
Matka je povinná predbežne prispievať na výživu maloletého A. B. výživným vo výške 100 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc nariadením neodkladného opatrenia.
Súd počas trvania neodkladného opatrenia pozastavuje účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/268/2009-41 zo dňa 20.04.2010 v časti výroku o zverení a rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9P/156/2022-102 zo dňa 08.11.2022 v časti výroku o bežnom výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.06.2023 navrhovateľ - otec maloletého žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zverí maloletého do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviaže platením výživného na maloletého vo výške 100 Eur mesačne počnúc dňom 14.06.2023. Zároveň podal aj návrh na zmenu zverenia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.06.2023 maloletý prišiel k otcovi, pričom uviedol, že už nechce bývať s matkou a chce žiť s otcom. Uvádzal, že matka so svojím partnerom požívajú alkoholické nápoje, nedáva synovi peniaze, dva mesiace mu nezaplatila električenku a správa sa agresívne, a preto už s ňou nechce žiť. K návrhu priložil rodný list maloletého a sms komunikáciu s matkou maloletého a s priateľkou maloletého a doklady o platbách.
2. Zo spisovej dokumentácie vedenej tunajším súdom o maloletom súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/268/2009-41 zo dňa 20.04.2010 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na maloletého výživným vo výške 100 Eur mesačne k rukám matky do 10. dňa v mesiaci vopred. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/156/2022-102 zo dňa 08.11.2022 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou došlo k zvýšeniu výživného na maloletého zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne, ktoré sa otec zaviazal hradiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
3. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky zo dňa 06.07.2023 sa pracovníci úradu dňa 03.07.2023 dostavili do bydliska matky maloletého. V čase návštevy sa v domácnosti nachádzala matka spolu so svojím priateľom a ich spoločným maloletým dieťaťom I., nar. XX.XX.XXXX. Matka im umožnila vstúpiť do domácnosti a vykonať sociálne šetrenie. Jedná sa o 3-izbový byt, ktorý má
matka spolu so svojím priateľom v prenájme od obce Jakubov. V domácnosti žije matka spolu so svojím priateľom, ich spoločným maloletým dieťaťom I. a predtým aj s maloletým A. B., už 3. rok. V domácnosti bolo v čase návštevy upratané a hygiena bola na dobrej úrovni. Maloletý A. B. má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky pre svoj fyzický, psychický a citový vývin. Náklady na domácnosť predstavujú nájomné vo výške cca 445,- Eur mesačne vrátane všetkých energií a služieb. Matka je v súčasnosti SZČO v oblasti sprostredkovania práce v Nemecku s priemerným hrubým príjmom cca 3.000,- Eur ročne, z ktorého si matka musí ešte uhrádzať odvody, pričom tejto činnosti sa venuje od februára 2022. Priateľ matky pracuje v Nemecku ako elektrikár s priemerným čistým príjmom vo výške 2.000,- Eur mesačne. Maloletý I. navštevuje Základnú školu B., od septembra 2023 nastúpi do 6. ročníka. Maloletý A. B. navštevuje Strednú odbornú školu J. K. I. L. H. na M. N. XX, kde študuje v 4- ročnom študijnom odbore: O., P. N. K. F. Q.. Od septembra 2023 nastúpi do 3. ročníka. Podľa vedomostí matky mal mať maloletý na vysvedčení 2 štvorky, mohol by mať aj lepšie výsledky, len sa mu nechce učiť. Matka v rámci vykonávaného sociálneho šetrenia v jej domácnosti uviedla, že maloletý A. B. bol zverený do jej osobnej starostlivosti asi od roku 2007, po celý čas bol aj v jej faktickej starostlivosti a s otcom sa stretával málo, cca 2-krát ročne, chodieval však k otcovej sestre, t.j. k tete maloletého, a ku starej matke z otcovej strany. Podľa slov matky sa maloletý cca od mája 2023 začal menej zdržiavať doma, čo matke zdôvodňoval tým, že sa mu nechce tak skoro vstávať a preto bude radšej u svojej tety, t.j. otcovej sestry, v H. – A.. Matka mala vedomosť o tom, že maloletý má priateľku H., ktorá údajne podľa maloletého býva v D. H., neskôr matka zistila, že maloletý A. B. nie je u svojej tety, ako jej tvrdil, ale je so svojou priateľkou. Matka ďalej uviedla, že maloletý od nej chcel, aby ho ospravedlňovala zo školy a z praxe, pričom na začiatku ho ospravedlňovala, potom to už však odmietla robiť. Neskôr sa matka od maloletého dozvedala, že mu hrozí 4-ka zo správania za vymeškané hodiny, čo si matka overovala u triednej učiteľky maloletého, ktorá to potvrdila. Podľa matky s ňou maloletý neskôr odmietal komunikovať, matka nemala vedomosť, kde sa maloletý nachádza. Matka sa teda podľa svojich slov obrátila na políciu s tým, že nevie, kde je jej syn, polícia ho kontaktovala, potom sa matke ozval a vyjadril sa, že nepríde a chce bývať s otcom. Matka uviedla, že odvtedy už maloletý neprišiel domov, odo dňa 14.06.2023 je teda akože u otca, ale v skutočnosti je podľa matky u otcovej sestry alebo u starej matky z otcovej strany. Matka ďalej uviedla, že s maloletým, odkedy je u otca, vôbec nekomunikovala, pretože nevie, či je lepšie ho kontaktovať alebo nie. Podľa vedomostí matky maloletý A. B. nie je v kontakte ani so svojím bratom I.. S otcom maloletého matka podľa svojho vyjadrenia nekomunikovala vôbec. Matka si podľa svojich slov všimla, že nastala zmena v správaní sa maloletého A. B. od obdobia, kedy došlo k zvýšeniu výživného pre maloletého. Podľa matky je otec maloletého užívateľom návykových látok, matka má teda podozrenie, že aj maloletý by mohol užívať drogy. Matka uviedla, že maloletý sa predtým o otca vôbec nezaujímal, neboli v nejakom kontakte, otcovi nebol ani na svadbe s jeho súčasnou manželkou (22.01.2023), pričom otec ho pozval, ale maloletý nechcel ísť. Podľa matky s manželkou otca nemá maloletý nejaký vzťah, v podstate ju ani nepoznal. Matka popiera, že by mala ona alebo jej priateľ požívať alkohol, podľa vyjadrenia matky ani jeden z nich nemá problém s jeho požívaním. Matka taktiež uviedla, že maloletý od nej chcel, aby mu dala výživné, ktoré jej platil otec, čo matka odmietla. Ak si však maloletý pýtal od nej peniaze na niečo dôvodné, tak mu matka podľa svojich slov peniaze dala. Podľa matky mal maloletý peniaze na električenku pripravené u nej, pričom matka chcela, aby si prišiel pre peniaze osobne s tým, že by sa aj porozprávali, maloletý však neprišiel. Matka na záver uviedla, že si vie predstaviť aj striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloletého bez určenia výživného. Podľa priloženej správy ÚPSVaR Bratislava zo dňa 30.06.2023, sociálny pracovníci ÚPSVaR Bratislava vykonali dňa 30.06.2023 ohlásené šetrenie v domácnosti otca, v čase šetrenia bol prítomný otec maloletého. Spolu s maloletým žijú v 2-izbovom byte vo vlastníctve otca maloletého, maloletý tam má svoju vlastnú detskú izbu, hygiena bola na požadovanej úrovni, maloletý navštevuje 2. ročník SOŠ v H., otec neuvádzal žiadne výchovné problémy, otec pracuje ako vodič vysokozdvižného vozíka s príjmom okolo 1100 Eur brutto, jeho manželka je vedúca predaje s príjmom cca 1300 Eur brutto. Podľa otca vzťah maloletého a matky je vážne narušený a syn sa nechce vrátiť k matke, chce zostať v starostlivosti otca. Vzťah matky s maloletým je podľa otca narušený pretože matka pije. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky, v domácnosti otca má maloletý vytvorené vhodné podmienky na napĺňanie potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 C.s.p., tento však nie je taxatívne daný.
7. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
12. Podľa § 366 C.m.p., neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením neodkladného opatrenia môžu nastať.
16. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je účelom neodkladného opatrenia v prvom rade ochrana maloletých detí. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
17. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
18. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni vyspelosti.
19. Z čl. 12 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že dieťa, ktoré je schopné formulovať vlastné názory, má mať zabezpečené právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú a jeho názorom sa musí venovať náležitá pozornosť. Pre postavenie a účasť dieťaťa v civilnom konaní je rozhodujúcou skutočnosťou posúdenie jeho schopnosti formulovať vlastné názory. Ak je schopné ich formulovať, musí mať možnosť ich vysloviť. Na jeho schopnosť formulovať vlastné názory sa viaže rozsah a forma jeho účasti v civilnom konaní a povinnosť súdu mu ju umožniť a jeho vyslovenému názoru venovať náležitú pozornosť a vyrovnať sa s ním v rámci svojho rozhodnutia. Dieťa nie je objekt konania, o ktorom rozhodujú iní, ale je subjektom práva a účastníkom konania. Ak dieťa má schopnosť vyjadriť svoj názor, z procesu hľadania jeho najlepšieho záujmu ho nemožno vynechať. S pribúdajúcim vekom a rozumovou a citovou vyspelosťou sa miera participácie detí na konaniach, ktoré sa ich týkajú nutne musí zvyšovať (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 3304/13). Teda čím staršie dieťa je, tým väčšiu má jeho názor váhu. Za predpokladu, že je dieťa dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho prianie považovať za zásadné vodidlo pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu. Súčasne však nie je možné, aby súdy postoj neplnoletého dieťaťa bez ďalšieho prevzali a aby svoje rozhodnutie založili iba na jeho prianí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmov (porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. II.ÚS 2919/14).
20. Súd po oboznámení sa s návrhom, navrhovateľom doloženými listinnými dôkazmi, správou ÚPSVaR Malacky a zvukovým záznamom z pohovoru s maloletým (s ktorého sprístupnením matke maloletý nesúhlasil) dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný a je daná potreba bezodkladne upraviť pomery. V predmetnej veci je právny stav taký, že maloletý je právoplatným rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti matky a otec je zaviazaný platiť k rukám matky výživné na maloletého. Maloletý sa však vo faktickej starostlivosti matky nenachádza, aktuálne kontakt matky s maloletým je prerušený, maloletý sa zdržiaval u svojej priateľky či u tety maloletého a následne odišiel k otcovi a chce zostať v jeho starostlivosti. Vzťah matky s maloletým sa narušil, matka starostlivosť o maloletého v súčasnosti už nevykonáva a podľa všetkého aktuálne ani neprispieva na výživu maloletého. Maloletý je vo veku 17 rokov, teda ide o vek blízky dospelosti, preto názor maloletého v tomto veku je pre súd zásadným vodidlom. Matka poprela, že by ona a jej partner mali problém s požívaním alkoholických nápojov a zároveň uviedla podozrenie na požívanie návykových látok otcom maloletého. Toto tvrdenie matky však súd nemá nijakým spôsobom za osvedčené a nebolo preto možné naň prihliadať. Okrem toho matka sa sama vyjadrila, že by súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletého. Súd nevidel dostatočný dôvod prečo by nemal rešpektovať názor maloletého, ktorý sa k matke aktuálne vrátiť nechce. Otec maloletého má rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka a pokiaľ pre postoj maloletého, ktorý sa odmieta vrátiť k matke, táto naďalej starostlivosť nezabezpečuje, je namieste aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti otca, keď súd nemá na zákale čoho dospieť k záveru, že by mal byť otec z možnosti vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého diskvalifikovaný. Okrem toho sú tu podozrenia, čo sa týka úrovne starostlivosti vykonávanej matkou, a to vo vzťahu k požívaniu alkoholických nápojov vo zvýšenej miere či zabezpečovania odôvodnených potrieb maloletého, ktoré sú do istej miery osvedčené priloženou komunikáciou. Uvedené skutočnosti ako aj ďalšie tvrdenia rodičov však budú predmetnom dokazovania vo veci samej.
21. Súd vidí v tomto prípade potrebu zosúladiť faktický stav so stavom právnym, a to aj prostredníctvom neodkladného opatrenia aj s ohľadom na to, že nie je namieste, aby vykonateľný exekučný titul ukladal ocovi povinnosť prispievať na výživu maloletého k rukám matky, keď faktickú starostlivosť o maloletú matka už nezabezpečuje a túto začal zabezpečovať otec. S ohľadom na vyjadrenie samotného maloletého súd vyhodnotil, že je v súlade s najlepším záujmom maloletého, aby bol zatiaľ dočasne zverený do starostlivosti otca. Je však potrebné, aby otec podporil maloletého a motivoval ho k opätovnému nadviazaniu komunikácie s matkou, ktorá by mala byť v tomto smere rovnako iniciatívna.
22. Súd sa stotožnil s návrhom aj v časti uloženia vyživovacej povinnosti matke maloletého a zaviazal matku k plneniu jej zákonnej vyživovacej povinnosti vo výške 100 Eur mesačne, ako žiadal otec. Neodkladným opatrením môže súd v súlade s ust. § 366 C.m.p. nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, t.j. v rozsahu, aby boli zabezpečené najzákladnejšie potreby dieťaťa. Inak nie je
možné postupovať, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie smerujúce k zisťovaniu schopností a možností rodičov a ani rozsahu potrieb dieťaťa, čo sú základné východiská pri priznávaní výživného v konaní vo veci samej. Suma 100 Eur mesačne, ktorou súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletého, zodpovedá výživnému určenému v nevyhnutnej miere, pričom súd zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky k maloletému dieťaťu.
23. Otec žiadal priznať výživné neodkladným opatrením už od 14.06.2023, neodkladným opatrením však môže súd upraviť pomery účastníkov výlučne do budúcnosti a nie spätne a to bez ohľadu na to, že by, ako je tomu aj v danom prípade v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine podľa hmotného práva, bola daná možnosť priznania nároku na výživné už odo dňa začatia súdneho konania, prípadne aj spätne za splnenia zákonných podmienok. Podľa konštantnej judikatúry napríklad R 20/1980 alebo R 53/1964 neodkladné opatrenie je možné nariadiť s účinkami ex nunc od vydania neodkladného opatrenia (Uznesenie Krajského súdu Trnava sp.zn. 25CoP/15/2018 zo dňa 20.03. 2018.)
24. Vzhľadom na nariadené neodkladné opatrenie súd počas jeho trvania pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/268/2009-41 zo dňa 20.04.2010 v časti výroku o zverení a rozsudku tunajšieho súdu č.k. 9P/156/2022-102 zo dňa 08.11.2022 v časti výroku o bežnom výživnom.
25. Súd posudzoval len či je dôvodné nariadiť neodkladné opatrenie. Súd poznamenáva, že predmetné rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie súdu vo veci samej. V konaní vo veci samej súd rozhodne až po vykonaní dôkladného dokazovania, pričom prvoradým hľadiskom bude najlepší záujem maloletého dieťaťa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Malacky, písomne, trojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. zákonom č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (§ 370 a nasl. C.m.p.).