Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_16Co-87-2013.pdf
PDF · 69.27 KB
Case nature
Subarea
16Co/87/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1. MUDr. H. Q., rod. C., nar.XX. XX. XXXX, R. XX, T., 2. N. Q., nar. XX. XX. XXXX, R. XX, T., 3. U. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. H. XXX, zastúpených advokátom JUDr. Jánom Klimekom, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov proti žalovanému: R. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. R. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Generali Slovensko poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Horovčákom, so sídlom Hroncova 3, Košice, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a náhradu nemajetkovej ujmy, o trovy konania, o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 16C 13/2012-89 zo dňa 02. 01. 2013 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie žalobkyne v 3.rade voči žalovanému zastavil a vyslovil, že náhradu trov konania žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi voči žalobkyni v 3.rade nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou zo dňa 27. 06. 2012 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1.rade finančnú sumu špecifikovanú v návrhu s príslušenstvom k úhrade nákladov spojených s pohrebom, žalobcovi v 2.rade vyplácať pozostalostnú úrazovú rentu a žalobkyni v 3.rade zaplatiť tiež finančnú sumu titulom nemajetkovej ujmy.
Písomným podaním zo dňa 03. 12. 2012 sa žalobkyňa v 3.rade vzala žalobný návrh ohľadne neuplatneného nároku v sume 10 000 Eur späť, pretože ujma, ktorá jej vznikla a prejednávanie tohto nároku u nej vyvoláva silné emócie, ktoré veľmi ťažko znáša.
Súd prvého stupňa právne poukázal na ust. § 96 ods. 1 - 3 O. s. p. a ust. § 146 ods. 2 O. s. p. a ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a uviedol, že o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., keďže zastavenie konania medzi žalobkyňou v 3.rade a žalovaným zavinila z procesného hľadiska žalobkyňa v 3.rade. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo napriek tomu, že si náhradu trov konania uplatnil na pojednávaní dňa 04. 12. 2012 ich vyčíslenie v stanovenej lehote nepredložil. Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy konania, avšak súd prvého stupňa poukázal na ust. § 150 ods. 1 O. s. p. a na základe tohto ustanovenia mu ich nepriznal, pričom poukázal na povahu konania a skutočnosť, že v danom prípade len možno ťažko mať pochybnosti o pravdivosti tvrdenia žalobkyne v 3.rade, že uprednostnenie späťvzatia žaloby pred opätovným prežívaním traumy zo straty syna bolo skutočným motívom, ktorý ju k dispozičnému úkonu viedol. Preto aplikoval dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 150 O. s. p..
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie vedľajší účastník, a to proti uzneseniu súdu, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade. Poukázal, že aj pred podaním žaloby bolo potrebné poskytnúť splnomocnenému právnemu zástupcovi zo strany žalobkyne pre účely relevantnosti žaloby, osobné informácie, čo je tiež spojené s určitou dávkou emócií. Tiež, že tieto emócie v mesiaci jún 2012 žalobkyňa v 3.rade zvláda, avšak doručenie predvolania už v mesiaci november 2012 emočne ťažko znáša. K podaniu žaloby nebola nikým nútená. Bola to jej slobodná vôľa a vlastné rozhodnutie a bola poučená splnomocneným zástupcom o priebehu takéhoto súdneho konania. Nárok žalobkyne v 3.rade bol špecifikovaný a odôvodnený v podanej žalobe len veľmi stručne a striedmo, preto aj jeho vyjadrenie bolo k podaným tvrdeniam a dôvodom. Navrhol rozhodnúť podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p. a priznať mu náhradu trov konania, ako aj uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vo veci aj správne rozhodol, na zisteniach, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.
Podľa ust. § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom konania pred súdom prvého stupňa bola aj žaloba žalobkyne v 3.rade o náhradu škodu z ublíženia na zdraví a nemajetkovej ujmy, ku ktorej došlo 18. 06. 2010 pri dopravnej nehode, pri ktorej utrpel závažné poranenia Ing. C. Q., ktorým následne dňa 07. 07. 2010 podľahol. Nebohý bol manželom žalobkyne v 1.rade, otcom žalobcu v 2.rade a synom žalobkyne v 3.rade.
Bez pochýb tieto zistenia vyplývajú zo žalobného návrhu a súd prvého stupňa správne prihliadajúc aj na ust. § 146 ods. 2 O. s. p. pre rozhodovaní prihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa a podľa ust. § 150 O. s. p. dôvodne náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vo vzťahu k žalobkyni v 3.rade nepriznal.
Odvolací súd sa s jeho zisteniami stotožnil a mal za to, že v danom prípade ide o výnimočnosť prípadu, a teda dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nebolo dôvodné priznať vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne v 3.rade.
Žalobkyňa v 3.rade sa rozhodla túto žalobu zobrať písomným oznámením 03. 12. 2012 späť a nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že predvolanie prevzala v mesiaci jún 2012, ako aj skutočnosť, že splnomocnila právneho zástupcu na podanie žaloby. Je pravda, že bola to jej slobodná vôľa a vlastné rozhodnutie, ale zaiste skutočnosti a okolnosti, ktoré súviseli s predmetom konania, napokon aj povahu konania, ktorú poukázal aj súd prvého stupňa, a to okolnosti súvisiace s dopravnou nehodou, na základe ktorých v dôsledku zranení jej syn podľahol, sú okolnosti, ktoré u nej vyvolávajú a môžu vyvolávať ťažko zvládnuteľné situácie a emočný stav. Napokon je potrebné prihliadať aj k ďalším osobitostiam tohto konania, ktoré odvolací súd videl aj v samotnom veku žalobkyne v 3.rade, ktorá má 92 rokov a v situácii, ktorá nastala, keď rodič prežil vlastné dieťa. Tieto okolnosti bez pochýb súviseli s dopravnou nehodou (nároky, ktoré sú predmetom konania) a môžu vyvolávať u žalobkyni v 3.rade emočné prežívanie traumy zo straty syna.
Z týchto dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa v otázke o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka za vecne správne a v zmysle ust. § 219 O. s. p. ho ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a úspešná žalobkyňa v 3.rade ich náhradu nepožadovala.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.