Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/148/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Rožňava, so sídlom Štítnická 12, 048 13 Rožňava, IČO: 30 807 484 proti povinnej I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, so sídlom Exekútorského úradu Svätoplukova č. 36, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 750/2005 pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 952,89 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. -56 zo dňa 6. februára 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. -56 zo dňa 6. februára 2013 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie s tým, že oprávneného zaviazal podľa Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie vo výške 102, Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, pretože nesúhlasí so zastavením exekúcie. Tvrdil, že povinná je na základe výpisu zo živnostenského registra stále samostatne zárobkovo činnou osobou, nemá zrušenú a ani pozastavenú živnosť, od 01.05.2011 do 31.12.2012 bola aj zamestnaná u zamestnávateľa I. C., Q. a aj po návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie uhrádzala bežné poistné do Sociálnej poisťovne. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že povinná nie je nemajetná. K povinnosti uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie oprávnený uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní bola povinnou čiastočne uhradená suma vo výške 557 Sk (18,49 Eur), o čom bol súdny exekútor písomne informovaný. Následne bola poukázaná na účet Sociálnej poisťovne aj čiastočná úhrada od súdneho exekútora vo výške 864 Sk (28,68 Eur), čiže v exekučnom konaní bola čiastočne uhradená pohľadávka vo výške 47,17 Eur. Oprávnený mal za to, že aj prípadné trovy exekúcie mali byť vyčíslené podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1885 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, a nie podľa § 14 a § 15 cit. vyhlášky, v zmysle ktorých postupoval okresný súd.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal podľa ustanovení a (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie je podané nedôvodne.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 16.12.2005 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Cirbesovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnej. Okresný súd vydal dňa

16.02.2006 poverenie č. 5609 027923 *, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle vykonaním exekúcie na základe platobného výmeru Sociálnej poisťovne pobočky v Rožňave č. XXX-XX-XX-XXXX/XXXX T. zo dňa 30.05.2003 na vymoženie sumy 952,90 Eur (28.707 Sk) spolu s trovami predchádzajúceho konania a trovami exekúcie.

Súdny exekútor v upovedomení o stave zistenom v exekučnom konaní zo dňa 29.11.2006 a vo vyjadrení zo dňa 27.02.2012 k prebiehajúcej exekúcii uviedol, že u povinnej bolo fyzickým ohliadnutím zistené, že jej majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a prípadný výťažok z neho by nepokryl ani náklady spojené s jeho speňažením v zmysle Exekučného poriadku. Od marca 2006 sú blokované účty povinnej v každom peňažnom ústave. Jediným plnení je platba vo výške 557 Sk zo dňa 28.03.2006 priamo na účet oprávneného. Ďalej uviedol, že voči povinnej vedie aj ďalšiu exekúciu. To, že povinná pracuje na dohodu považoval za relevantné a je presvedčený, že príjem z dohody nedosahuje nikdy sumu, ktorá by bola postihnuteľná exekúciou. Trval na tom, že je nutné exekúciu zastaviť, nakoľko majetok povinnej nedosahuje ani výšku trov exekúcie a k náhrade trov navrhol zaviazať oprávneného. Nezastavenie exekúcie bude mať veľmi pravdepodobne za následok narastanie nákladov v exekúcii bez reálnej možnosti ich vymôcť.

Následne súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil exekúciu s tým, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 102,31 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Odvolací súd mal zo spisu za preukázané, že povinná nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok, je zaevidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie a je bez príjmu, žije u matky, ktorá ju živí a je nemajetná. Súd prvého stupňa preto správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.

Aj keď je námietka oprávneného o tom, že povinná pracovala do 31.12.2012 na dohodu dôvodná, je treba uviesť, že príjem z nej nemôže fakticky nikdy byť vyšší o takú sumu, ktorá by mohla byť postihnuteľná exekúciou.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že majetkové pomery povinnej boli v exekučnom konaní zistené súdnym exekútorom správne, pretože povinná skutočne nevlastní žiaden majetok, z ktorého by bola mohla byť v súčasnosti pohľadávka oprávneného uspokojená. Okresný súd preto správne rozhodol, keď exekúciu z vyššie uvedeného dôvodu zastavil. Oprávnenému však právo podať opakovane návrh na vykonanie exekúcie voči povinnej nezaniká a v prípade, že povinná, a to napriek tomu, že má pozastavené účinky živnostenského oprávnenia bude v budúcnosti v podnikaní pokračovať, prípadne

bude vykonávať inú zárobkovú činnosť, zostane mu voči nej právo na uplatnenie výkonu exekučného titulu zachované.

Súd prvého stupňa postupoval správne aj pri výpočte trov exekúcie v zmysle ust. § 14 a § 15 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1885 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a správne určil aj výšku trov exekúcie vo výške 102, 31, Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 29,88 Eur, z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky vo výške 66,45 a DPH vo výške 5,98 Eur.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie prvého stupňa, ktoré je vo výrokoch vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.