Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6CoE-29-2013.pdf
PDF · 82.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/29/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Slovenskej republiky, za ktorú koná Obvodný úrad Košice, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, IČO: 42 097 002, proti povinnému: T. Q., nar. XX. B. XXXX, naposledy bývajúcemu A. I., V. XX, zastúpenému opatrovníčkou B. J., tajomníčkou Okresného súdu Košice II, pre vymoženie 26,56 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, pod sp.zn. Ex 1274/2007, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 12. novembra 2012, č.k. 38Er/1675/2007-45 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo dňa 12.novembra 2012, č.k. 38Er/1675/2007-45 zaviazal oprávnenú uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi (Jantárová 30, 040 01 Košice), trovy exekúcie vo výške 37,73 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučný súd uznesením č.k. 38Er/1675/2007-13 zo dňa 19.10.2010 exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútorov a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Exekučný súd výzvou zo dňa 26.11.2010 vyzval súdneho exekútora, aby súdu v 15 dní lehote oznámil, či si uplatňuje trovy exekučného konania, a v akej výške. Súdny exekútor si podaním zo dňa 29.11.2010 uplatnil trovy exekučného konania vo výške 55,96 €.
O trovách exekúcie rozhodol podľa § 200 ods. 1, 2, § 196, Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.apríla 2008 (ďalej len „vyhláška“) a na ich náhradu zaviazal oprávnenú. Súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce: 1/ z odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ vyhlášky za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie / získanie poverenia v trvaní 30 minút, za 1 účelne začatú hodinu exekučnej činnosti/ á 6,64 €, 2/ z odmeny podľa § 14 ods.1 písm. b/ vyhlášky za doručenie upovedomenia oprávnenej a povinnému, spracovanie žiadosti o poskytnutie súčinnosti (sociálna poisťovňa, ústav na výkon väzby, dopravný inšpektorát, evidencia obyvateľov) á 3,32 € za jeden úkon, t.j. spolu 16,60 € (5x 3,32 €); 3/ z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 8,20 € (poštovné); 4/ 20% DPH v sume 6,29 € . Spolu súd priznal trovy exekúcie vo výške 37,73 € (6,64 € + 16,60 € + 8,20 € + 6,29 €).
Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi (časovú) odmenu za úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, „prekontrolovanie“ všeobecných náležitostí návrhu a súladu exekučného titulu s návrhom, zaevidovanie návrhu do exekútorského denníka došlých návrhov, založenie spisu, zaevidovanie údajov o účastníkoch konania do elektronickej databázy vrátane výšky vymáhaného nároku, prepočtu príslušenstva, zaevidovanie údajov o exekučnom titule a poverení súdu, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekúcie a doručenie súdu na rozhodnutie, pretože ich považoval len za administratívne úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávnenej, resp. vykonaniu exekúcie niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku. Konštatoval, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou, a podľa § 14 ods. 3 vyhlášky s odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie je odmeňovaný paušálnou sumou, a preto je neprípustné aby tento úkon bol odmeňovaný aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa inak označí („vypracovanie“ upovedomenia o začatí exekúcie). Taktiež sa exekučný súd nestotožnil s vyčíslením hotových výdavkov vo výške 1,92 € za náklady spojené so zavedením spisu, pretože tieto náklady považoval exekučný súd (len) za administratívne náklady a výdavky, ktoré musí znášať súdny exekútor a ktoré sú už v zmysle ustanovenia § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a nie je ich možné priznať duplicitne.
Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnuté uznesenie tak, že exekučný súd na náhradu trov exekúcie zaviaže povinného. Uviedla, že súd pri rozhodovaní o trovách dostatočne zistil skutkový stav, ale nesprávne vec posúdil o tom, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávnenej, pričom opomenul vziať do úvahy, že tým, kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas, bol povinný. Poukázala na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008, v zmysle ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty na ich zaplatenie. Táto lehota je prekluzívna, to znamená, že sa v nej musela exekúcia nie len začať ale i skončiť. Rozhodnutie vydané podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. Obvodným úradom v Košiciach, odborom všeobecnej vnútornej správy, číslo konania VVS Pr./3049/05/KNE zo dňa 13.1.2006 sa stalo právoplatným dňa 24.2.2006 a vykonateľným dňa 11.3.2006. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 11.3.2009. Počnúc dňom 12.3.2009 došlo k zániku práva oprávnenej na vymáhanie pohľadávky a všetky úkony exekútora po tomto dátume boli neúčelné a neoprávnené. S touto skutočnosťou sa súd v rozhodnutí o trovách exekúcie „nevysporiadal“ a v rozhodnutí nesprávne uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie oprávnenej, s odôvodnením, že zavinila zastavenie exekúcie. Uviedla, že exekúcia bola zastavená z dôvodu prekludovania nároku oprávnenej. Poznamenala, že plynutie času je objektívnou skutočnosťou, ktorá nie je ovplyvniteľná oprávnenou.
Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že sa splne stotožňuje s výrokom uznesenia exekučného súdu a s argumentáciou súdu obsiahnutou v odôvodnení rozhodnutia.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník W.. M. M.. Zákonný sudca nevyhovel odvolaniu oprávnenej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a predložil vec odvolaciemu súdu podľa § 374 ods.4 O.s.p..
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Uznesenie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).
Odvolacie námietky oprávnenej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia vo výroku o trovách exekúcie.
Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor v „návrhu“ na zastavenie exekúcie poukázal na návrh oprávnenej zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu preklúzie
pohľadávky. Súdny exekútor sa s právnym názorom oprávnenej nestotožnil, keď poukázal na to, že k zániku pohľadávky nedošlo. Navrhol exekučnému súdu buď exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku, ak na ňom oprávnená zotrvá, alebo návrh na zastavenie exekúcie zamietnuť. Exekučný súd vyzval oprávnenú, či trvá na zastavení exekúcie (podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku), aj keď rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok je stále vykonateľné. Oprávnená v odpovedi na (uvedenú) výzvu súdu uviedla, že trvá na podanom návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Zotrvala na tvrdení, že uplynula prekluzívna lehota.
Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 38Er/1675/2007-13 zo dňa 19.10.2010, súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku (zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie). Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 5.2.2011.
Len pre úplnosť k námietke oprávnenej, že došlo k uplynutie prekluzívnej lehoty pre vykonanie rozhodnutia, odvolací súd uvádza toto:
Podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zák. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Vyššie citované ustanovenie stratilo účinnosť dňom 1.9.2008, odkedy bolo znenie tohto ustanovenia vypustené a doterajšie odseky 2 a 3 sa prečíslovali na ods. 1 a 2. Od 1.9.2008 ustanovenia § 88 neupravuje lehoty, v ktorých možno vykonať rozhodnutie o uložení pokuty, a preto v zmysle ust § 51 zák. 372/1990 Zb., je potrebné použiť všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa ustanovenia § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
Týmto všeobecným predpisom je zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok).
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Správneho poriadku ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov, ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určená lehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že ak nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty pre vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok (a ďalších rozhodnutí v zmysle ust. § 88 ods. 1 zák. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008) najneskôr dňom 31.8.2008, po tomto dátume už citované ustanovenie nie je možné aplikovať, keďže stratilo účinnosť. Od 1.9.2008 teda podľa ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku nedochádza k preklúzii práva vyplývajúceho z rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok uplynutím lehoty 3 rokov počítanej od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie a od tohto obdobia je potrebné skúmať iba splnenie podmienky podľa ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku, t.j., že výkon rozhodnutia je potrebné nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Lehota 3 rokov teda nie je určená aj na vykonanie daného rozhodnutia, a preto v tejto lehote výkon rozhodnutia, resp. exekúcia ukončená nemusí byť.
Keďže v danom prípade k 1.9.2008 neuplynula prekluzívna lehota podľa ustanovenia § 88 ods. 1 zák. 372/1990 Zb. v znení účinnom do 31.8.2008, lebo exekučný titul - rozhodnutie o priestupku sa stalo vykonateľným 13.3.2006, (prekluzívna lehota by bola uplynula dňa 13.3.2009) a zároveň bola splnená podmienka ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku, teda exekučné konanie začalo do 3 rokov od dátumu 13.3.2006, je tvrdenie oprávnenej nesprávne.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že oprávnená trvala na zastavení exekúcie, zavinila tak zastavenie exekúcie, a preto exekučný súd rozhodol vecne správne, ak na náhradu trov zaviazal oprávnenú.
Exekučný súd správne postupoval pri rozhodovaní o odmene súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30. apríla 2008. Precízne (pre)skúmal vyúčtovanie trov exekúcie zo dňa 29. novembra 2011, a správne uzavrel, že súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie len vo výške 37,73 €, tak ako to exekučný súd podrobne špecifikoval v odôvodnení uznesenia. Iba tieto trovy boli účelne vynaložené v zmysle § 200 ods. 1 Exekučného poriadku.
Ostatné súdnym exekútorom (vy)účtované úkony sú jednak administratívnymi úkonmi, za ktorých vykonanie je náhrada zahrnutá v odmene exekútora podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. (prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, „prekontrolovanie“ všeobecných náležitostí návrhu a súladu exekučného titulu s návrhom, „zaevidovanie“ návrhu do exekútorského denníka došlých návrhov, „založenie“ spisu, „zaevidovanie“ údajov o účastníkoch konania do elektronickej databázy vrátane výšky vymáhaného nároku, „prepočtu“ príslušenstva, „zaevidovanie“ údajov o exekučnom titule a poverení súdu, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie s vyčíslením trov exekúcie a doručenie súdu na rozhodnutie), alebo ide o úkony, ktoré sú odmeňované v rámci paušálnej odmeny podľa § 15 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Treba zdôrazniť, že pokiaľ by (bol) exekučný súd vyhovel žiadosti súdneho exekútora o priznaní odmeny za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie podľa § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, došlo by k duplicitnému odmeňovaniu tých istých úkonov podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z..
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov za náklady spojené so (za)vedením spisu vo výške 1,92 €, správne ich exekučný súd nepriznal, keďže tieto výdavky sú už odmeňované podľa § 25 vyhlášky a nie je ich možné priznávať duplicitne.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods.1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. Oprávnenej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí ako neúspešnému účastníkovi a povinnému a súdnemu exekútorovi ďalšie trovy exekúcie nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.