Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/146/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: B. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L., Q. XXX/X, t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou JUDr. Martou Kamonczovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 1 360,22 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 11. decembra 2012 č. k. -54, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania p o t v r d z u j e.

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súdu prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Komárno č. k. -21 zo dňa 08. 02. 2012 v celom rozsahu, konanie zastavil, odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 02. 2012 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu vyhovel, ktorý bol odporkyni doručený dňa 25. 10. 2012. Právny zástupca navrhovateľa prípisom zo dňa 08. 10. 2012 v celom rozsahu vzal návrh späť a navrhol konanie zastaviť. Zároveň žiadal vedľajšiemu účastníkovu nepriznať náhradu trov konania, lebo bol toho názoru, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia došlo k nadbytočnému zvyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania. Súd prvého stupňa rozhodol o zrušení platobného rozkazu a zastavení konania vzhľadom na späťvzatie návrhu s poukazom na ustanovenia a , . O náhrade trov konania vo vzťahu k odporkyni rozhodol podľa tak, že úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, pretože jej trovy nevznikli. Dňa 07. 06. 2012 vedľajší účastník na strane odporcu súdu oznámil, že vstupuje do konania a zároveň si uplatnil aj trovy konania, ktoré bližšie nešpecifikoval. O náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi rozhodol v zmysle a trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nepriznal, pretože mal za to, že jeho trovy nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, pretože vedľajší účastník vo veci nevystupuje ako splnomocnený zástupca odporkyne a o vstupe do konania nemal doposiaľ ani vedomosť. Vedľajší účastník sa žiadnym spôsobom na odporkyňu nenakontaktoval. Právny zástupca dňa 07. 06. 2012 oznámil vstup do konania (tak ako v nespočetnom množstve sporov), o predmete konania nemal žiadnu vedomosť (oznámenie o vstupe do konania je v množstve vecí na tunajšom súde totožné a všeobecné). Vedľajší účastník sa sám

a dobrovoľne rozhodol vstúpiť do konania. Súd prvého stupňa považoval spôsob konania právneho zástupcu vedľajšieho účastníka - oznámenie vstupu združenia do konania, žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania za neobvyklé. Vo vznesenej námietke premlčania právnym zástupcom vedľajšieho účastníka sa neuvádzajú žiadne konkrétne námietky, ktoré by sa vzťahovali na konkrétnu vec, sú uvádzané len všeobecne formulované tvrdenia. Konštatoval, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania (čl. VI. Stanov). Združenie bolo založené na ochranu spotrebiteľa a samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, a preto nie je význam v právnom zastúpení združenia (ide o zbytočné navyšovanie trov).

Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník v časti výroku, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov konania. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne z dôvodu použitia ustanovenia , resp. jeho nesprávnej aplikácie. Uvedené ustanovenie sa aplikuje iba vo výnimočných prípadoch, pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia neobsahuje také dôvody, pre ktoré by mohla byť aplikácia dôvodná a správna. Vedľajší účastník vystupoval v konaní na podporu odporcu, proti ktorému podal navrhovateľ predmetný návrh. Zo späťvzatia návrhu nevyplýva, z akého dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh späť. Súd prvého stupňa mal podľa jeho názoru rozhodnúť o trovách podľa veta prvá a zisťovať, či návrh na začatie konania bol podaný dôvodne. Navrhovateľ vzal návrh späť po tom, čo vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania, to znamená, že odporca bol v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho účastníka. V zmysle má potom aj vedľajší účastník právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa neuviedol podrobné dôvody prečo vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je odporujúci zákonom SR a predpisom EÚ. Pokiaľ sa môže dať zastúpiť advokátom navrhovateľ, ktorý je obchodnou spoločnosťou skupujúcou pohľadávky a sú mu priznané trovy konania, potom rovnaké právo má aj vedľajší účastník. Bez vznesenia námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka by bola odporkyňa v konaní neúspešná. Súd prvého stupňa odňal spotrebiteľovi právo na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci občianskeho súdneho procesu. Tým je porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Na podporu svojich tvrdení citoval rozhodnutia iných Krajských súdov a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 22. 12. 2010 vo veci C-279/09. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 189,60 eura, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Za situácie, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, žiadal, aby v zmysle odvolací súd konanie prerušil a požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev (Súdny dvor Európskej únie) o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania, ak procesné úkony spotrebiteľského združenia budú v súdnom konaní na prospech spotrebiteľa budú mať za následok úspech vo veci.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné, preto odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, podľa potvrdil.

Jedným z dôvodov na obligatórne prerušenie súdneho konania je situácia, keď vec prejednávací súd rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke. Niet pochybností, že konštrukcia ust. prikazuje súdu prerušiť konanie, avšak túto povinnosť má súd len v prípade ak rozhodne o tom, že predloží vec Súdnemu dvoru ES na rozhodnutie o predbežnej otázke. Vnútroštátny súd rozhodne o potrebe predložiť vec Súdnemu dvoru vtedy, ak v konaní sám z vlastnej činnosti, alebo na návrh účastníka konania „rozpozná“ potrebu predložiť predbežnú otázku, pretože v konaní vzhliada existenciu rozporu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym, ktoré je pre použitie v konaní potrebné, resp. rozhodujúce. Ak však súd posudzujúci potrebu predloženia veci súdnemu dvoru na rozhodnutie o predbežnej otázke, nezistí existenciu takejto potreby, nie je na mieste obligatórne konanie prerušiť. Odvolací súd, pri posudzovaní odôvodnenosti prerušenia konania z navrhovaného dôvodu dospel k záveru, že dôvody, ktoré uvedie nižšie, týkajúce sa špecifickej situácie, postavenia vedľajšieho účastníka a ústavne vymedzenou a zákonom špecifikovanou

úpravou, dajú odpoveď na skutočnosť, že v tomto prípade neexistuje dôvod rozpornosti národných právnych predpisov s komunitárnym právom, či ich rozporný výklad, preto návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol. V tomto smere odvolací súd v procese konania o odvolaní nezistil dôvod na to, aby požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o uvedenom práve.

Podľa SR, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Predmetom odvolacieho konania je výrok napadnutého uznesenia o náhrade trov konania, a to konkrétne náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej v 2. rade, ktorému prvostupňový súd nepriznal túto náhradu.

Podľa prvá veta , účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

Podľa a , ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa prvá veta , ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (ods. 2 cit. ust.)

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (ods. 3).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (ods. 4).

Podľa o ochrane spotrebiteľa, združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má síce v zmysle prvá veta rovnaké práva a povinnosti (procesnej povahy) ako účastník konania, a môže byť rozhodnutím súdu zaviazaný na náhradu trov konania, alebo mu môže byť priznaná náhrada trov konania.

Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku. Je výlučne vecou súdu, aby posudzoval úspech procesných strán v súdnom konaní ako aj účelnosť vynaložených trov. Pre všetky prípady rozhodovania o náhrade trov konania v občianskoprávnom konaní platí všeobecný princíp, že možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Aj keď za takéto náklady je vždy treba považovať odmenu za profesionálne zastupovanie účastníka advokátom.

Odvolací súd vychádza z rozhodovacej praxe súdov, že rozhodovanie o náhrade trov súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku.

Podľa článku 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.

Podľa článku 47 ods. 2 každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Právo na poskytnutie právnej pomoci a náhrada trov konania, vrátane tých, ktoré sú spojené so zastupovaním advokátom, sú dve rôzne veci, ktoré síce spolu súvisia, ale možno ich oddeliť.

Hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania, je však zásada úspechu vo veci. Ústavný súd už k tejto otázke judikoval, že pomeriavať úspech a neúspech vo veci nemožno len tým, ako bolo o konkrétnom návrhu rozhodnuté, ale je treba ho posudzovať v širších súvislostiach. V rozhodnutí zo dňa 13. 01. 2005 Ústavný súd zdôraznil, že ani rozhodovanie o trovách konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledku sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia vo veci. Rozhodnutie o trovách konania má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (ÚS ČR ).

Súdy sú pri rozhodovaní o náhrade trov konania povinné prihliadať najmä na účel súdneho konania, ktorým je poskytovanie ochrany subjektívnym právam. Pri skúmaní účelnosti vynaložených trov konania na zastupovanie účastníka či vedľajšieho účastníka advokátom je súd povinný skúmať, či ide o účelné či dôvodne vynaložené trovy. Vždy je pritom treba prihliadať na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, že vedľajším účastníkom na strane žalovanej, ktorá je spotrebiteľom ako fyzická osoba, v konaní, v ktorom je predmetom sporu problematika ochrany práv spotrebiteľa, je Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, ktoré je právnickou osobou a jeho hlavnou náplňou činnosti je hájiť záujmy a ochrana spotrebiteľov, vyvstáva otázka, či takýto vedľajší účastník, ak sa nechá zastupovať v súdnom konaní advokátom, v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, ide o účelne vynaložené náklady spojené s jeho právnym zastupovaním. Právna problematika tohto sporu teda úzko súvisí s hlavným predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka. Ak sa takýto vedľajší účastník, ktorý je zo zákona oprávnený vstupovať ako vedľajší účastník do súdneho

konania na strane účastníka, ktorý je spotrebiteľom, nechá zastupovať v spore advokátom, na čo má plné právo, neznamená to však, že v prípade úspechu účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník v spore vystupuje, má vedľajší účastník automaticky právo na náhradu trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na právnu argumentáciu v náleze Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 25. júla 2012 sp. zn. , s ktorou sa stotožňuje, v ktorom ústavný súd uviedol: „Pravidlo, podľa ktorého možno úspešnej procesnej strane priznať náhradu iba účelne vynaložených trov, sa vzťahuje na akékoľvek trovy konania, teda aj na trovy spojené so zastupovaním advokátom (na odmenu za zastupovanie, paušálnu náhradu hotových výdavkov a náhradu za daň z pridanej hodnoty). Za účelne vynaložené trovy v zmysle možno považovať iba také trovy, ktoré musela procesná strana nevyhnutne vynaložiť, aby mohla riadne hájiť svoje porušené alebo ohrozené subjektívne právo pred súdom. Trovy spojené so zastupovaním advokátom spravidla budú tomuto vymedzeniu zodpovedať. Tomuto pravidlu však nemožno prisudzovať absolútnu, bezvýhradnú povahu; môžu sa vyskytnúť aj situácie, za ktorých trovy spojené so zastupovaním advokátom nebude možné považovať za nevyhnutné na riadne uplatňovanie alebo bránenie práva pred súdom. O takýto prípad pôjde najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom“.

Z koncepcie o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že okrem iných čiastkových cieľov upravených v cit. zákone, združenie môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa. Uvedeným zákonodarca rozšíril subjekty, ktoré v špecifických právnych vzťahoch (spotrebiteľské vzťahy) môžu zastupovať spotrebiteľa pri hájení jeho záujmov. Inými slovami, zákon bez inak želateľnej, ale nie nevyhnutnej konkretizácie fungovania a náležitého odborného zloženia združenia (personálny substrát združenia) považuje združenie za odborníka v spotrebiteľských právnych vzťahoch a na tento účel mu za splnenia stanovených podmienok poskytuje prostredníctvom ministerstva príslušnú podporu ( cit. zák.). Teda bez ohľadu na skutočnosť, či personálny substrát združenia, hájaceho záujmy spotrebiteľa má, alebo nemá odborne zdatných zástupcov (v širšom zmysle slova), alebo či sa združenie dá v konaní zastúpiť zástupcom (napr. advokátom), považuje ho za

subjekt, ktorý je odborníkom vo veci.

Spotrebiteľské združenie OSA vystupovalo v konaní bezpochyby ako vedľajší účastník a ako taký sa nechal právne zastúpiť advokátskou spoločnosťou tak, že ho písomne splnomocnil na zastupovanie v konaní. Vo svojej podstate združenie - odborník, ako subjekt práva, ktorého predmetom konania je ochrana práv spotrebiteľa sa dal zastúpiť právnym zástupcom - advokátom. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že v konaní sa vedľajší účastník mohol dať zastúpiť ďalším práva znalým odborníkom, dôsledky uvedeného, v rovine náhrady trov konania v súdnom konaní, nerezultujú v účelnosť takýchto trov konania (konkrétne trov právneho zastupovania), ktoré v konaní vedľajšiemu účastníkovi mohli vzniknúť. Uvedený záver odvolací súd opiera o vyššie uvedené a zdôrazňuje, že vedľajší účastník (združenie) je zo svojej podstaty subjektom práva a účastníkom konania, ktorý je odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné charakterizovať ako účelné. Ak sú svojím charakterom vznikajúce trovy konania neúčelné, nemožno takúto neúčelnosť pripisovať na škodu, aj keď neúspešného účastníka konania, v tomto prípade navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti výroku, ktorým prvostupňový súd nepriznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , a s tým, že úspešnému navrhovateľovi v tomto konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a to s prihliadnutím na existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý odvolací súd primäl inak v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ním uplatnenú náhradu trov odvolacieho konania nepriznať. Podstata tohto dôvodu spočíva v tom, že to bol navrhovateľ, ktorý svojím späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania, z ktorého výsledku rezultovala potreba odvolacieho súdu v odvolacom konaní sa zaoberať predmetom odvolania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.